Vízie bez provízie
* Kočnerovo mailovanie prinesie svoje ovocie: Zrejme čoskoro znova zaplavia ulice mulice.
* Opozícia je v pohybe! Chopila sa iniciatívy ako opilec kandelábra.
* Čím sa líši tunajšia opozícia od kobry? Iba typom toxínov. Pokým kobra produkuje neurotoxín, opozícia produkuje psychotoxín.
* Nemôžete sa uchádzať o funkciu premiéra, ak nemáte skúsenosti s predajom drog!
* Ak postpubertálni politickí elévi zistia, že politických veteránov nemožno usvedčiť z pedofílie, usilujú sa zistiť, či im niekedy neposlal nejaký mail vtedajší úspešný podnikateľ, z ktorého sa vykľul dnešný vrahúň.
* Musím čosi urobiť so svojím image! Zistil som totiž, že Kočner mi za celých 30 rokov od roznežnenej revolúcie nenapísal ani riadok.
* Starý režim glorifikoval úderníkov, dnešný glorifikuje úžerníkov.
* Čoraz vybrúsenejšia metodika: Oháňať sa pojmom ZMENA a presľubovať sa až do prezidentského kresla.
* Naši prezidenti majú minimálne právomoci pomáhať republike, ale maximálne možnosti jej škodiť. Takže závisí len od ich sponzorov a poradcov, čo vlastne urobia.
* Aj po 30 rokoch od nežnokrutej sociálna demokracia na Slovensku ešte stále žije. Bude nevyhnutné postaviť Fica pred medzinárodný súdny tribunál za to, že spôsobil nakláňanie veže v Pise a všetky zemetrasenia v Taliansku.
* Novodobé politické tragédie sa začínajú prezidentovaním komikov.
Fejtón
Šelmu si treba zadovážiť
Sedeli pri vatre, starý bača, dvaja valasi a honelník Ďuro. Do tmavej noci zaznelo päť ustarostených vzdychov. Najmladší, honelník Ďuro, ktorému pľúca ešte dobre slúžili, si vzdychol dvakrát.
Ich salašu hrozil ten… no oný… bankrot. Akože nezávidieť salašu „Pod bučkom“, ktorý má medveďa? V susednom grúni. Krvilačného. Akože nezávidieť salašu „Pod sedlom“, ktorý má až troch rysov, prahnúcich po ovčej krvi? Akože môžu obstáť popri salaši „Na prievalci“, na ktorý každej zimy dolieha svorka vlkov? Iba u nich ide všetko ako po masle, hej, tristotisíc hrmených, ako po masle! Ani len tá šelma sa nad nimi nezľutuje, poriadnu pohromu nezažili čo svet svetom stojí. Boh je vysoko, páni ďaleko a richtár na nich načisto zabudol.
Valasi nestačia, geletky sa rozpadávajú, kolibu žerú červotoče, haleny samé diera. A groší niet. Pán richtár povedali: Veď vy si poradíte aj sami, veď u vás nieto oných… akože to povedali… problémov. Veruže, valasi sú to dobrí, sťa by ich jedna mater mala, len sú už voľajako vyrobení, vodou ich načim polievať nad ránom. Veď nečudo: na toľké ovce dvaja valasi! Ľadová voda z potoka a zasa ako po masle… A tak to chodí rok čo rok. Ani len tá šelma sa nad nimi nezľutuje, sálaš nenavštívi, zopár oviec neroztrhá, richtára… akože sa to, no… nezaktivizuje.
Ej, bisťubohu, šelma! Keď nieto šelmy, treba si ju zadovážiť. Pober sa ty Ďuro… veď si z nás najmladší… medvediara zháňať! Ak ho nezoženieš, ani sa nevracaj! Ale iba takieho medvediara, Ďuro, čo aj medvede má! Čo s najdivším medveďom k nám príde!
Hole už boli pod snehom, keď sa im Ďuro z Uhorska vrátil. Aj s medvediarom medveďa vliekli. Ten sa im, potvora, vzpieral, do hôr spať sa mu nechcelo, načisto sa aj popanštil, aj pozlátený zub mal v papuli. To ešte keď sa medvediarovi lepšie vodilo.
Veru sa ten medveď popanštil, načisto zlenivel, ešte aj ovce mu musel ovčiarsky pes zadláviť. Bolaže to robota! Vysvetľuj psom, že majú zrazu ovce dláviť. Napokon sa našiel jeden, ktorý zaňuchal, čo teraz treba.
Zabelel sa sálaš snehom, všade samá krv, šesť ovcí nemilobohu roztrhaných a nad nimi medveď. Oňuchával, motal sa ako pomätený, ani mu to nešmakovalo, skoro labami zalamoval nad toľkými škodami. Taký bol popanštený, surovo mäso nie je pečená hus. Ej, zle bol vycvičený, ale už medvediarovi posledné groše dali.
Prizvali richtára, nak sa idú pozrieť na tú pohromu. Richtár hrešil, ale aj spisoval, aj groše prisľúbil, podpisom spečatil. Vraj treba onô… salaš zmodernizovať, kadečo dobudovať, náradím opatriť, aspoň jednou guľovnicou na medvede vyzbrojiť, valaské rady posilniť. Po starom ďalej nemožno, pán richtár povedali.
Bača bol na mäkko, pálenô skadesi priniesol, richtára jednostaj častoval. Veď keď groše budú, aj geletky budú, drevo na košiare, novučké haleny, vari aj nová strecha na kolibe. Ba občas si chlapci aj z guľovnice do luftu zastrieľajú. Len aby potrundžení v horlivosti medveďa neodbachli! Dokonca aj medvediara s tou pačmagou spanštenou voľajako potajme na salaši uživia. Veď ten ešte bude dláviť, ako mu budú pískať!
Budú že to problémy, a groše s nimi, pánbohzaplať.
Milan Kenda
