Umelec, ktorého snáď netreba zvlášť predstavovať…
Nie je snáď na Slovensku človeka inklinujúceho k humoru, konkrétne ku karikatúre a k výtvarnému umeniu, ktorý by nepoznal umeleckú tvorbu slovenského humoristu Vladimíra Pavlíka, ktorý sa prakticky celý život, popri svojom povolaní, i teraz na dôchodku, venuje výtvarnému umeniu a kresleniu karikatúr, čo sa stalo jeho celoživotným koníčkom. Veď len karikatúra sama o sebe rozdáva nielen humor, ale je zároveň i prejavom umenia, ľudskej výdrže, schopnosti, nadhľadu, slobody myslenia a v tom najlepšom prípade vyvoláva na tvárach jeho konzumentov úprimný, nefalšovaný úsmev. Tieto atribúty nesie aj súčasná samostatná výstava Novomešťana Vladimíra Pavlíka o ktorého úspechoch sme doteraz popísali celé stránky satiricko – humoristických novín Humorikon a vracať sa k nim by bolo nielen nosením dreva do lesa, ale potrebovali by sme na ich popísanie nespočetný počet stránok samostatnej knihy. Snáď stačí zobrať v úvahu na celkovú kvalitu vystavovaných obrázkov názor účastníkov výstavy a posúdenie odborníkov. Vernisáž výstavy sa uskutočnila teraz začiatkom septembra, čiže v týchto dňoch a obsahuje okrem kresleného humoru aj obrazy, vrátane nových. Viac a podrobnejšie o podujatí odborník naslovovzatý – PREDSEDA PREŠOVSKÉHO OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA PRERAG Peter Rázus: „Svet v ktorom žiaria úsmevy a kvapká infúzia optimizmu, je životnou filozofiou slovenského autora Vlada Pavlíka, ktorý nám ponúkol v rámci svojej samostatnej výstavy exkurziu za brány bledej každodennosti v Galérii kresleného humoru, ktorou sa hrdí Nové Mesto nad Váhom. Návštevníci boli vtiahnutí ku bráne raja do ktorého sa dívame cez kľúčovú dierku spomienok, na obchodníka s dažďom, pokúšame sa zastaviť hodinové ručičky, aby sme si ešte dožičili pôvab mladých slečien, ale aj na bodyguardov politického šaša a múdru bilanciu prežitého puzzle. Obrázky, ktorých devízou sú úsmevy a radosť, že ste stretli postavičky múdreho autora. Čisté plátno očakáva ťahy štetcom sľubnej autorovej imaginatívnej hry, dialógu mozgových závitov i emócií divákov.“
Peter Rázus
