Dnes aktuálne slovenský humorista Ľudovít Majer

Ľudovít Majer sa sa písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho tlačeného satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších vtedajších periodikách, dokonca aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. Príležitostne sa venuje aj poézii, ktorá je taká ako on, svojská. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho (dvoj) týždenníka, v Bumerangu a v HURIKONE. Inšpiráciu čerpá zo života, pričom využíva svoj pozorovací talent, svoju záľubu v hraní sa so slovami našej krásnej, ľubozvučnej a bohatej slovenčiny a schopnosť vyjadriť myšlienku stručne a jasne. Veď stále sa čosi pozoruhodného, humorného, či absurdného deje. V tvorbe mu pomáha značnou mierou i jeho schopnosť zachytávať malé „kométky“ nápadov, ktoré lietajú medzi nebom a zemou. Okamžite si ich zapisuje, lebo inak nápad uletí a ako to už s kométami býva, ich návratu sa už len ťažko dožijete. Prinášame vám opäť aktuálny výber z jeho doterajšej tvorby:

SPOD ČAPICE

Občas sa dostanem do situácie v ktorej je najlepšie tváriť sa ako idiot, a pomáha to…Len škoda, že sa tak tváriť dlho nevydržím, inak by som už dávno sedel v parlamente.

Vodiči sú ako autá…Takmer všetky potrebujú duše, hoci jazdia ako bez duše.

Fašírka je vraj božské jedlo. Snáď iba Boh vie, čo je v nej…

Na správnom mieste a v pravý čas napravená chyba často dokáže urobiť oveľa viac, ako hodiny mudrovania.

Mnohí z tých, čo sa pohybujú vo vysokých kruhoch sa tam bez akejkoľvek ujmy dostali po šikmej ploche.

Umenie nie je nájsť niečo tam kde sa to všeobecne predpokladá, ale tam kde tomu nikto neverí.

O správnosti rozhodnutia by mala rozhodovať sila argumentov ktoré ho podporujú a nie sila tých, ktorí ho podporujú.

Toho, koho sa chystáš vyškrtnúť zo svojho života je možno u teba len škaredo zapísaný a preto ho nemusíš mať až tak dobre prečítaného.

Niektorí potrebujú svetlo na to aby lepšie videli, niektorí na to aby boli lepšie videní.

Nikto nemôže vedieť všetko…Ja napríklad neviem kedy sa mýlim.

Všetci ľudia sú len z mäsa a kostí…Nechcem si nič namýšľať, ale ja som aj zo slaniny.

Svine sú vraj veľmi inteligentné zvieratá…Preto zrejme aj tie ľudské tak skvele prosperujú.

Dnes ma mimoriadne bolia kríže…Ale v podstate majú nárok, lebo v živote som ešte nebol taký starý ako dnes.

Smutné konštatovanie: Keby si ľudia viac verili bolo by iba viac oklamaných.

Nie všetci čo chodia so štetkami sú kominári.

V zafajčených krčmách nájdete mnoho tých, ktorí vraj nemajú peniaze na rozhadzovanie.

Guľáš sa asi preto tak volá, že čo je v ňom vie iba ten kto ho varil. Ostatní vedia veľké guľové.

Mám rád ľudí, ale viem aj o takých na ktorých som doposiaľ nezohnal žiadny recept.

Zamilovaní pozor! Keď preskakuje medzi vami iskra, nesmie súčasne nikomu z vás unikať plyn.

Aj v demokracii si každý môže slobodne povedať svoj názor…Akurát si musí dobre uvážiť komu.

Ak si chceš z niekoho vystreliť, musíš disponovať muníciou jeho kalibru.

V živote každého človeka sú situácie ktoré ho dokážu poznačiť na celý život…A komu sa to máli, ten sa dá ešte potetovať.

Zaujímalo by ma, kde majú mozog tí čo majú dutú hlavu.

Ľudovít Majer

 

 

 

Jeden komentár

  1. Roman Majer 11. augusta 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.