V poradí už druhá výstava v súkromnej Galérii kresleného humoru v Krásne nad Kysucou
Karikaturista Ľubo Radena, ako neúnavný tvorca anjelov a čertov
Krátko po prázdninách sa uskutočnilo v Krásne nad Kysucou v Galérii kresleného humoru ďalšie stretnutie s karikaturistom. Tentokrát to bol vzácny a známy človek Ľubo Radena zo Žiliny. Mnohí určite poznajú z jeho tvorby najme postavy anjelov a čertíkov, ako večný zápas dobra a zla. Ľubovi klope na dvere osemdesiatka a je normálne, že zostarol, ale jeho postavičky sú stále rovnaké a zub času im našťastie nijako neuškodil.
Ľubo Radena pochádza z Čičmian a s kreslením začal už ako študent Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave. Po jej skončení pracoval ako projektant a architekt v rôznych zamestnaniach a kreslenie humorných obrázkov bolo pre neho koníčkom a zábavou.
Do humoristického časopisu Roháč začal nosiť svoje kresby už v roku 1963. Táto výtvarná práca ho značne formovala a postupne začali jeho kresby nadobúdať typický vajcovitý tvar. Z kolegov Roháča si zaspomínal na Milana Vavru, výtvarného redaktora, ktorý mu veľakrát dal prerobiť už hotové obrázky. Vtedy to bral ako krivdu, no s odstupom času zistil, že to bola dobrá škola. Postupne sa takto vypracoval na stáleho prispievateľa do Roháča ďalšími novými kresbami. Taktiež spolupráca s takými zvučnými menami ako bol Viktor Kubal (Dita), Jozef Babušek (Jožinko), Fedor Vico, Andrej Mišanek, Božena Plocháňová, Jaroslav Pop, Jozef , Ondrej Zimka a ďalší, výrazne ovplyvnila jeho tvorbu. V súčasnosti prispieva najmä do časopisu Bumerang, ktorý raz mesačne vydáva neúnavný humorista Fedor Vico, ako prílohu denníka Šport.
Tvorba kresleného humoru bola v niektorých obdobiach celkom náročná činnosť. Nikdy človek nevedel, za čo môže prísť zákaz činnosti. Každý vtip musel byť najskôr schválený cenzúrou, aby zodpovedal vtedajším politickým názorom. Kritické bolo najme obdobie okolo roku 1968, keď najskôr prichádzalo k uvoľneniu režimu, ale vzápätí došlo k tvrdej normalizácii, a tak sa stalo, že tvorba niektorých umelcov nebola uverejňovaná v novinách a časopisoch aj viac rokov.
Niekedy tá cenzúra bola trápna, až úsmevná. V sedemdesiatych rokoch pripravoval s ďalšími kolegami výstavu kresleného humoru v Žiline. Priniesol tam takmer dvesto obrázkov, ale najskôr ich musel posúdiť odborník na ideológiu, ktorý z nich hneď vylúčil tie, ktoré zobrazovali anjelov a čertov – vraj aby tým neboli zaťažované deti. K tomu sa museli ešte vylúčiť obrázky, kde bola červená farba, lebo to by mohlo byť chápane ako narážka na červenú armádu…Napokon z nich zostalo iba približne šesťdesiat. A napokon aké rady má Ľubo Radena pre mladých výtvarníkov, ktorí radi kreslia? Samozrejme, každý si môže kresliť pre radosť, pre vyplnenie voľného času a podobne. No tak ako v športe aj v kreslení karikatúr platí, že dobrý a častý tréning robí postupne z človeka majstra. Kresby treba dať posúdiť odborníkom, výtvarníkom a svojmu najbližšiemu okoliu a potom sa nebáť ísť s nimi smelo na verejnosť a pokúsiť sa publikovať ich.
Prinášame zopár obrázkov Ľuba Radenu zo súkromnej Galérie kresleného humoru v Krásne nad Kysucou
Štefan Štrba
