Dnes aktuálny rozhovor s aforistom Ľudovítom Majerom

Interview so slovenským aforistom Ľudovítom Majerom

 Ľudovít Majer: Aforizmy nevymýšľam, prichádzajú ku mne

Ľudovít Majer (ročník – 1953): Pôvodne inžinier elektrotechniky v odbore technická kybernetika. Pracoval na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, potom na Povodí Hrona a napokon ako inštruktor a majiteľ autoškoly. Od roku 2011 je na invalidnom dôchodku. Písaniu sa venuje približne od roku 1988, keď začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších periodikách či v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu, vrátane Humorikonu. Príležitostne sa venuje aj poézii či epigramom. V roku 2013 mu vyšla kniha aforizmov a epigramov Ľudove slovesnosti. Svoju tvorbu zverejňuje vo viacerých periodikách. Hovorí sa, že úsmev aj smiech sú dôležitou ingredienciou spokojného života. Jednou z možností, ako sa dobre zasmiať, a možno sa pritom aj zamyslieť, sú aforizmy Ľuda Majera. Žije a pôsobí v Banskej Bystrici a stáva sa vzorom aj pre mladých tvorcov aforizmov.

O Aj samotné ročné obdobie máva vplyv na literátov. Niekomu sa lepšie tvorí vyslovene na jeseň, iný čaká na koniec zimy, ďalšiemu je to jedno. V čom bývajú tvoje slnečné dni iné ako tie zimnejšie?

– Je možné, že na niektorých literátov ročné obdobia majú vplyv, ale ja som ich vplyv na moju tvorbu zatiaľ nepostrehol. Písanie aforizmov je niečo iné ako písanie poézie či prózy. Taký románopisec si povie, že každý deň napíše istý počet strán textu, a ten usilovnejší a zodpovedný to aj dodrží. Niektorí poeti si zase povedia, že dnes napíšu báseň, tak si sadnú a píšu. Ale aforista si nemôže povedať len tak z ničoho nič, že napíše dnes napríklad dvadsať aforizmov. Dokonca si nemôže len tak povedať, že napíše čo i len jeden. Aforizmus buď príde, alebo nepríde. Neviem odkiaľ, ale aforizmus sa nevymýšľa, aspoň ja som ešte ani jeden nevymyslel. Aforizmus príde sám. Pokiaľ ide o ročné obdobia, mám najradšej jar a jeseň, neznášam letné horúčavy. Mám na to aj aforizmus. S ročnými obdobiami je to ako s ľudským životom. Najkrajšia je jar a jeseň života… V lete v tom hice sa musí makať.

O Keď už teda dostane zelenú tvoja inšpirácia, tvoj radar tvorivosti, ide vždy o originál?

Niektoré sú také bežné, ktoré už napadli mnohým aforistom, aj keď boli zaznamenané inými slovami. Potom sú ozajstné originály a nakoniec perly, tých zvyčajne veľa nebýva, ale tie najviac autora reprezentujú a ľudia si ich najskôr zapamätajú.

O Ak by sme sa na tvoju tvorbu pozreli predsa len cez ročné obdobia, vieme vyselektovať nejaké slnečné-svetlé aforizmy?

-Zopár sa ich nájde:
• Figu svieti Slnko na všetkých rovnako, keď jedni žijú na výslní a druhí v ich tieni!
• Zatmenie Slnka?! Nič zaujímavé… Odkedy viem, ako to funguje.
• Niekto potrebuje svetlo na to, aby lepšie videl, niekto na to, aby bol lepšie videný.
• Ak je raz niečo nad Slnko jasnejšie, slnečné okuliare nám to vyvrátiť nepomôžu.
• Keď človeka pri vedení vozidla oslní slnko, ľahko môže spôsobiť dopravnú nehodu. Keď ho v živote oslní iný človek, ľahko môže urobiť nejakú hlúposť.

O Tento rok sa zrejme aj do tvojho života zapíše ako špecifický oproti ostatným, keďže za vyše 60 rokov, ako si si našiel svoje miesto na svete, si sa s koronavírusom nestretol. Ako to vnímaš?

-Nuž ako?! Je to vraj pandémia, a sú tu iné hlavy, čo by mali vedieť, čo robiť. Hlavy rozhodli, tak som sa prispôsobil. Isto ma prijaté opatrenia obmedzili, ale, ako som povedal, sú na to iné hlavy.

O Všetko zlé je na niečo fajn, to sa potvrdilo aj v súvislosti s pandémiou. Aj si si nejako pomenoval tento smer tvorby – teda aforizmy, ktoré lizla korona?

-Hej. Pandeizmy a rúškoizmy…

O...nože prihraj nejaký!

• Heslo pandémie: Veľa testovať, málo cestovať!
• Povedal mu to priamo… A rúško si pritom pred ústa nedával!
• Človek je corona tvorstva.
• Banku vylúpili dvaja maskovaní lupiči. Nemali rúška!
• Hruškovica je vynikajúca! Bohvie, aká by bola taká rúškovica?!
• Nosiť rúško je dnes vraj nutnosť. Ale bojím sa, aby to časom neprišlo do módy.
• Ako zaručene schudneš? Neskladaj si rúško ani pri jedení!
• Na hrubé rúško hrubá záplata.
• K rúšku rúško, bude bruško.

A ešte jedna aktuálna ponáška na ľudovú pesničku…
RÚŠKO
Sedemdesiat rúšok mala,
a predsa sa nevydala.
Ja som iba v jednom bola
s mojím Janom na káve,
dovtedy si ma nevšímal,
dnes je ruka v rukáve.

O Ale nezostalo to len pri aforizmoch, podaril sa ti aj nejaký ten vtip…

-Jeden mi odniekiaľ prišiel:
– Ahoj, videla si dnes tú Anču?
– Hej, videla. Tá ti bola dohabaná! V takom rúšku by som ja nešla ani len smeti vyniesť!

O V živote si si už čo-to preskákal, čiže dobre vieš, že nie vždy je len ružovo, o to viac sa mi na jazyk tlačí otázka, ako to, že tvoj životný optimizmus, resp. akýsi trvalý sklon k humoru, zostáva pevný ako skala. Veď napríklad aj tvorbu aforizmov či epigramov už počítaš v desaťročiach.

-Jáj, to ti je ťažká otázka. Ľahšiu nemáš? Na túto poznám len jednu odpoveď: To by som ti aj ja rád vedel. Asi som sa už taký narodil. Ono mám na to aj aforizmus: Rozplakať ľudí, na to pre väčšinu stačí umrieť. Vedieť ich rozosmiať, na to sa treba narodiť.

O Tí, ktorí pozorujú tvoju tvorbu, vedia, že si začínal v období, keď bola doba ohraničená iným spoločensko-politickým rámom. Vnímaš rozdiel v tom, ako vtedy vnímali ľudia tvoje aforizmy, a ako ich prijímajú teraz? A vôbec, dával si vo svojich začiatkoch zo seba von všetko na plnú hubu tak, ako to viac-menej môžeš teraz?

– Uverejňovať svoje minidielka som začal až od roku 1988 a to už prišla aj k nám Gorbačovova perestrojka a glásnosť. Trúfam si povedať, že vtedajšia demokracia by tú súčasnú strčila do vrecka. Je pravda, že stále bola v ústave zakotvená vedúca úloha komunistickej strany, ale už sa z národných podnikov stávali štátne a v nich si ich osadenstvo demokraticky volilo riaditeľa, a bolo úplne jedno, či bol komunista alebo nie. To je dnes nepredstaviteľné. Takže vtedy som mohol ešte viac ako teraz. Nehovorím o dobe pred perestrojkou. Ale vtedy som písal vlastne len pre seba.

O Na podujatiach Generácie Nula si už mal možnosť počuť svoje veci v podaní mladého šikovného herca Mareka Brxu. Ten ich uchopil špecificky a publikum strhol k úsmevu, smiechu aj potlesku. Ako sa ti vnímalo samého seba podaného niekým iným?

-Je to zrejmá zmena. Ja zvyknem občas zle artikulovať, preto tí, čo ešte neovládajú tú moju, pre nich ešte cudziu reč, nemusia vždy rozumieť, aj keď sa viac snažím. Mareka rozumieť perfektne a poznať, že má za sebou množstvo hodín javiskovej reči. Správny prednes aforizmu pomôže, naopak zlý ho dokáže absolútne zabiť. Konieckoncov, je to ako s vtipmi. Niekto aj zo slabého svojím podaním urobí skvelý a niekto aj inak výborný dokáže pokaziť.

O Vzdiaľme sa napokon od tvojej tvorby, ale pri slovenskom umení zostaňme. Čo dobré zo slovenskej kultúry ťa v poslednom období zaujalo?

Otvorenie tretieho televízneho programu tzv. trojky RTVS. Je určený pre vysielanie pôvodnej slovenskej ale aj českej tvorby, ktorá bola v minulosti aj napriek totalitnému systému, trúfam si povedať, oveľa kvalitnejšia ako tá dnešná.

O Keďže aforizmy sú neraz ako nádych do románu či bodka za ním, rozlúčme sa aforisticky…

-Pozor, ak chceš niekoho vyškrtnúť zo svojho života, je možno len u teba škaredo zapísaný, a preto ho nemusíš mať ešte až tak dobre prečítaného!

Zhováral sa Marcel Páleš

————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Mimochodom, zaznamenali sme už vyše 16 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
—————————————————–—–

 

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.