(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
Nájdete nás na : HUMORIKON.SK
Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek
Roháč, ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa
Bol prvý apríl roku 1948. Od prevratu, v ktorom oficiálne prevzal moc pracujúci ľud, sotva ubehol mesiac, keď vo vydavateľstve Práca zrealizovali nápad skupiny humoristov, výtvarníkov a karikaturistov so sklonom k vtipnému zobrazeniu života. Začal vychádzať týždenník Roháč. Na jeho stránkach sa prezentovali nielen prosté anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo vtedy, alebo s ňou spolupracovalo, mnoho kvalitných autorov: Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková-Plocháňová, Peter Petiška, Milan Stano, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Tomáš Janovic, Peter Gossányi; neskôr Fedor Vico, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan a mnohí ďalší. V roku 1958 prešiel časopis pod krídla vydavateľstva Pravda a jeho náklad sa rýchlo zvýšil až na sto tisíc kusov týždenne. Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škáročiek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč.
Vo vydavateľstve Avízo sa po roku 1990 pokúšali, avšak bezúspešne, pokračovať vo vydávaní tohto titulu pod názvom Nový Roháč. Šéfredaktorom bol Viktor Kubal mladší. Keď zanikol, krátky čas som sa ho márne, už pod hlavičkou Extra Roháč, snažil zachrániť vo svojom minivydavateľstve H+S (Humor a Satira), spolu s ďalšími autormi, bývalými „roháčovcami“, prispievateľmi do tohto renomovaného časopisu, ktorého jedinou chybou bola pečať bývalého komunistického Tlačového kombinátu vydavateľstva Pravda; a pod jeho zánik sa podpísala tiež ešte stále pretrvávajúca vlna tzv. demokratizácie a komercializácie.
Vieme, že za dobrý vtip či vo výstižnej karikatúrnej kresbe sa dá veľa skryť, ale i veľa vyjadriť. Je to určitý uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Vtedajšie komunistické vedenie vnímalo Roháč ako časopis, ktorý „odhaľuje nedostatky na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, kritizuje buržoázne prežitky vo vedomí ľudí a reakčné úsilie imperialistických mocností“, prípadne sa v ňom pertraktovala komunálna satira. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že ak sa naskytla čo i len malá možnosť (napríklad v období roku 1968), alebo voľnejšia politická atmosféra či demokratickejšie obdobie Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry, ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti.
Dnešok však neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbala, ibaže objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda mamonu bráni takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politickému marazmu, v ktorom práve žijeme. Nie je to však problém iba printových, ale i elektronických médií. A tak nečudo, že Roháč si svoje miesto, bez politickej, inzertnej i distribučnej podpory, i napriek svojej opodstatnenosti na trhu neudržal. Teraz dávame priestor autorom v internetovom HUMORIKONE.
A ak sa zadívame vôkol seba, vo všeobecnosti zdravý vtip, liečivá satira najmä politického podfarbenia sa z našej spoločnosti doslova vytratila. Kde hľadať príčinu, vieme… Humoristický chlebík, hoci v malých dávkach, ešte existuje, nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný.
Vlado Javorský
Vízie bez provízie
Do rozhlasu vybeblal brutálnu vetu „Načo bude osemdesiat¬ročnej babičke trinásty dôchodok?“, jednako naši voliči v ankete dôveryhodnosti dali tomuto beblošovi čelné štvrté miesto! Na Slovensku je to tak!
Videli sme inauguráciu hovorkyne svojich exotických poradcov.
Dva historické míľniky vo vývoji filatelie: Prvý, keď sa na poštovú známku dostala britská kráľovná a druhý, keď sa ta dostala skládková Zuzanka.
Hradný anjel bol naozaj nadstranícky. Držal ochranné krídla nad opozičnými stranami.
Keby Fico ako pionier absolvoval letný pioniersky tábor na Kryme, Matovič by ho identifikoval ako pôvodcu anexie Krymu.
Kiskova politická strana urýchlene kysne. Ktorých odpadlíkov prichýli?
Ustavičné lavírovanie naostatok osudne narušilo piliere MOSTa.
Už starí Gréci vynašli univerzálnu geopolitiku: Ako prvý akt otŕčali všade otvorené mešce, ale až keď to nezabralo, tasili meče.
Nepodceňujme sitkomy a televízne seriály. Ukrajinský prípad ukázal, že produkujú prezidentov.
V Ukrajine sa začalo prezidentovanie komika. Bude to pokus o autentickú politiku, alebo len trápna paródia politiky?
Nečudujme sa, že sa prezidentkou stala Čaputová. Veď je nesporne krajšia než Harabin!
Milan Kenda
KEDYSY
Kedysi sme bojovali za socializmus. Dnes o prežitie.
Kedysi sme sa nemohli dotýkať ani len spadnutých drôtov. Dnes nesmieme vysloviť ani len slovo holokaust.
Kedysi si ľudia pri práci pospevovali. Dnes nadávajú.
Kedysi sme po žobračenku chodili do práce, dnes nám ju poštár prinesie domov.
Kedysi drôtovať. Dnes dotovať.
Kedysi Jánošík bral iba bohatým, dnes exekútor nerobí žiadne rozdiely.
Kedysi nás príroda lákala, dnes laká.
Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáky, dnes popolček.
Kedysi bolo viac smutných vŕb ako dnes ľudí!
Kedysi voda bola tekutina bez chuti, farby a zápachu.
Kedysi sme mali hlad po slobode, dnes máme normálny hlad.
Kedysi sme si nahovárali dievčatá, dnes, že sa máme dobre.
Kedysi stáli húfy ľudí pred obchodom na banány, dnes na úradoch práce.
Kedysi sa prebaľovali iba bábätká. Dnes aj potravinové výrobky.
Kedysi nás para tlačila, dnes výška poplatkov za elektrinu.
Kedysi sme sa hrbili od práce, dnes od poklonkovania.
Kedysi malo remeslo zlaté dno. Dnes sme na dne.
Kedysi sme štrngali kľúčmi a vyšli bojovať za spravodlivosť a slobodu. Mnohí sme žiaľ na tej ulici zostali.
Kedysi nám komunisti nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka s demokracii.
Milan Kupecký
Minister dopravy ide na obed do reštaurácie a chce platiť:.
-To máte grátis pán minister, hovorí majiteľ.
-Vy ma poznáte?
Iste, som bývalý železničiar, ale nedalo sa z toho platu vyžiť, dal som sa na podnikanie.
Minister nasadne do taxíka a chce platiť.
-Vy nemusíte platiť, pán minister, máte to grátis.
-Vy ma poznáte?
-Iste, som bývalý železničiar, ale nedalo sa z toho platu vyžiť, dal som sa na podnikanie.
Minister ide po chodníku a na rohu hrá žobrák na husliach. Minister mu hodí euro.
– Ďakujem pán minister!
-Vy ste tiež bývalý železničiar?
-Nie, ja som súčasný, len mám turnusové voľno…
ZÁDRAPKY
Vreckových zlodejov sa ľahko zbavíme tak, že si budeme obliekať šaty bez vreciek.
Dovtedy premieňal vodu na víno, kým neprišla inšpekčná kontrola.
Aj hlúposť je prejavom vyspelosti národa.
Keďže si prestali rozumieť, poslal ju do urnového hája.
Keď je šťastie unavené sadne aj na vola, z ktorého sa ľahko stáva vôl korunovaný.
Manželská žiarlivosť sa rokmi mení na závisť.
Dobrí ľudia sa dostanú do neba. Zlí kamkoľvek.
Usporiadaným životom žil len vďaka tomu, že bol pod papučou.
Hlupák síce neobohatí spoločnosť, no dokáže aspoň pobaviť.
Mysleli si, že im ide v ústrety, zatiaľ čo on išiel proti ním.
Čím väčšia lož, tým viac sa podobá pravde.
Napriek tomu, že všetkých ľudí vyhlásil za hlupákov, nikdy sa nehanbil sa za to, že je človek.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Napríklad zlaté teľa.
Ján Grešák
Listovali sme v starom ROHÁČI
Weissov politický barometer
Získal raz Weiss (Biely) Peter politický barometer. Kúpil si ho v centre Moskvy len za štyri papirosky. Je to haraburda, prisám, na to neskôr prišiel i sám. Neustále sa mu kazí, v oprave bol zopár razy. Červený však manteľ, čo má, dostal od súdruhov doma. Len tak voľne v skrini visí, nedostali naň chuť myši. Posypal ho naftalínom, aby pripomínal synom, čoho vystríhať sa treba, ak sa dostať chcú do neba. Dôvod jediný to nie je, len ten manteľ v skrini veje. Petrík bol vždy veľký astét, nemohol by ten žiaľ uniesť, keby zistil: mantľa nieto. To by sotva prežil Peťo. Manteľ nie je hocijaký. Na sebe má krásne znaky vyšívané striebrom, zlatom, ajhľa, kladivom s kosákom! Ale v téme pokračujme. Kedy barometer, čujme, zlyhal, totál zastrečkoval, nesprávny tlak ukazoval. Prvý raz za totality. Petrík bol v nej zneužitý, hoci s prúdom plával voľne, bez nútenia, dobrovoľne. Druhý raz po totalite (nenechajúc pušku v žite) zakladá si novú stranu eSDeeĽku milovanú. Už sa na ňu ináč díva: „Spod kosáka a kladiva privediem ju očistenú pod ružu, bár aj červenú.“ Petríkova štedrá ruka ružu červenú zas núka, do erbu sa skvele hodí. Ale ďalšie kalné vody Koncoš pustil cez stavidlá, asistovala im Hydra. Krásnu ružu rozkmásala, Petro-stranu rozmetala. (Tvrdia, že aj duch Migaša nad tou pohromou sa vznáša). Strašne rozhneval sa Peter, o zem tresol barometer. Kúsky letia het na strany. Azda veštia nové strany?
Peter s Brigitou sa radí, i husličky nepreladí na hlboké farby basu, čo typické sú pre basu, blízke Koncošovmu hlasu. Ale rozhodnú sa zrazu vymeniť len jednu strunu. A už majú jednu stranu. Ozdobia ju modrou ružou, politika smiešna je šou. Pri tom slove politika spomínajú na Dusíka. Modrá ruža, opereta, čo napísal, snáď pol sveta obletela. V nej je pieseň, čo zaženie našu tieseň: Tá modrá ruža vám povie, čo moje srdce dávno vie, že vás jedinú len rád mám, inú stranu si nežiadam…
Jozef Minárik
Miroslav Barvičák
Medveďku, daj labku…
Jeden slávny obraz predstavuje Ježiša v tmavej záhrade.Ľavou rukou dvíha lampu, ktorá osvetľuje výjav a pravou rukou klope na ťažkú hrubú bránu.
Keď obraz prvýkrát vystavili, jeden návštevník upozornil maliara na detail.
„Na vašom obraze je chyba. Brána nemá kľučku.“
„To nie je chyba,“ povedal maliar, „to je brána ľudského srdca. Otvára sa IBA zvnútra.“
Ján Nepomucký
-Bača, čo si predstavujete pod pojmom bezpečný sex?
.Označím si ovce ktoré kopú..
Muž so ženou idú táboriť. Postavia stan a večer sa uložia k spánku.Po nejakom čase sa muž zobudí, prebudí manželku a vraví: ,,Pozri sa na nebo! Čo vidíš?“ Žena: ,,Vidím milióny hviezd.“ Muž: ,,A čo na to hovoríš?“ Žena chvíľu premýšľa a potom povie: ,,Z hľadiska astronómie sú to milióny galaxií a bilióny možných planét. Astrológia mi hovorí, že Saturn leží v konjunkcii s Levom. Čo sa času týka, usudzujem, že máme 3 hodiny a pár minút. Teologicky, že náš Pán je všemohúci a my všetci sme ničotne malí. Meteorologicky mi to vraví, že zajtra bude krásny deň. No a čo to hovorí tebe?“Muž: ,,Videné prakticky, niekto nám ukradol stan.“
Príde cigáň do videopožičovne a pýta sa: – Máte film Cigáni idú do neba?
– Nie, ale máme film Cigáni idú do práce! – Jooooj, ja horory nerád pozerám!
Pri vyplňovaní daňového priznania mienim do kolonky „Vyživované osoby“
uviesť hlavne: poslanci, ministri a úradníci finančného a daňového úradu.
Príde minister za Mao-ce-Tungom a hovorí: – Pane, napadli nás Slováci!- A koľko ich je? – 5 miliónov. – A v ktorom hoteli bývajú?
Sod čapice
Čo máš v hlave, to ti nikto nezoberie, ale nájdu sa takí, ktorí ti to z nej budú chcieť vytĺcť.
Pred oltárom si povedali svoje posledné áno.
Bola s ním spokojná po každej stránke… Kamasutry.
Často sa u nej zastavil na kus reči… Asi tak na pätnásť centimetrov.
Čím častejšie chodil domov namazaný, tým viacej to u nich doma škrípalo.
Niet škaredej ženy… Sú len babráci vizážisti.
Láska napĺňa srdce a vyprázdňuje hlavu.
Trením biedy teplo nevznikne.
Zdá sa, že o čistotu ovzdušia sa u nás zaujímajú len tí so špinavými rukami.
Politika je panské huncútstvo. .. Apolitickosť je hlúposť chudoby.
Za socializmu sme toho mali veľa spoločného. Aj to, že sme si z neho kradli.
Najťažšie by sa malo dýchať takej vláde, pre ktorú sú ľudia iba vzduch.
Vojny sú defekty na kolese dejín.
Dovtedy sa robí hore všetko pod pokrievkou, pokým to dole nezačne vrieť.
Prasaťu sa o kukurici sníva… A nejednej svini o parlamentnom kresle.
Pozor, tí, čo dnes vyjdú na psí tridsiatok, zajtra začnú hrýzť!
Rástli ako huby v parlamente.
Zodvihla sa železná opona a začalo sa hrať divadlo.
Koleso dejín sa nedá zastaviť, ale dá sa vychýliť z priameho smeru.
Čím viac sa hore kváka, tým viac sa dole kŕka.
Kvalita predvolebného guľáša sa meria počtom uvarených.. voličov.
Na prahu novej éry nebývajú rohožky, ale umývadlá.
Naše rameno spravodlivosti má chronickú reumu.
Trhová ekonomika je nás stále iba v plienkach, preto sa poctiví podnikatelia môžu aj pokakať.
Hlupáci sa často vydávajú za múdrych, hlupane nikdy.
Ľudovít Majer
Andrej Mišanek
Viete, aký je vzťah medzi očami? Nikdy jedno druhé neuvidí…ALE – žmurkajú spoločne – hýbu sa spoločne – plačú spoločne – všetko vidia spoločne – aj spolu spia
Ako vidíte, majú veľmi hlboký vzťah medzi sebou.
Lenže ako náhle zbadajú ženu, jedno oko žmurkne, ale to druhé nie.
Ponaučenie: Žena vie rozbiť akýkoľvek vzťah!
Pacient zomrel a lekár takto jemne oznamuje pozostalej manželke túto smutnú
udalosť: – Vážená pani, mám pre vás dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú. Najprv vám poviem tú dobrú: Vysoké teploty vášho manžela už klesli.ň
Do ordinácie vbehne rozzúrená žena posiata modrinami a kričí:
– Kde je ten psychiater, ktorý vyliečil môjho manžela zo zbabelosti?!
Stretol sa Rus, Čech a Slovák.
Rus hovori: „My máme toľko tankov, že vás všetkých zabijeme.“
Čech hovori: „My máme toľko pušiek, že vás postrieľame.“
Slovák hovori: „My máme toľko cigáňov, že vám to všetko pokradnú.“
Štefan Hudák
Lekár hovorí pacientke:
– Na vašu chorobu je jediný liek. Denne musíte zjesť jedno vajce.
– Ale ja vajcia neznášam.
– Však ja hovorím zjesť a nie zniesť.
Všimli si nás už aj v susednom Česku a Srbsku..
HUMORIKON
„Jak už možná víte, na Slovensku vznikl nový internetový
deník vìnovaný humoru – Humorikon. Vede ho pan Milan
Kupecký. Pokud máte zájem dostávat ho do své e-mailové
schránky, napište mu: humorista@milankupecky.eu.“
Internetový časopis ČUK, Roman Jurkas, šéfredaktor:
Igor Braca Damnjanović DI je redaktorom srbského elektronického časopisu Šipak. Prekladateľka do slovensčiny a Ana Časar nám napísala: „Naše redakcia – internetové noviny Šipak chce už v krátkom čase nadviazať s našim slovenským HUMORIKONOM spoluprácu, namä na princípe výmeny príspevkov.“ Dodávame, že vo výrobe je už spoločná kniha, v ktorej sa budú prezentovať aj šiesti naši aforisti. A keďže ide v tomto jednom prípade o aforistov, tak sme vybrali a poslali príspevky – Milana Kendu, Vlada Javorského, Jána Heinricha, Milana Kupevkého, Jána, Jána Grešáka a Ľubomíta Majera. V tejto súvislosti nadviazania spolupráce už redakcia Šipak zaradila niekoľko aforizmov z pera nášho autora, ktoré však so spomínanou knijou nesúvisia.
Internacionalni časopis za humor i satiru Šipak / Milan Kupecki / Milan Kupecky / satira / Šipak / sipak.rs / AFORIZMI
MILANA KUPECKOG
AFORIZMI MILANA KUPECKOG
ШИПАК 15:18
Političari se u medijima predstavljaju kao pošteni, pravedni, vredni i da žele dobro za građane. Uvek pre izbora.
*
Humor je ozbiljna stvar. Često ozbiljnija od izbora.
*
Ništa manje važan izbor: svekrva ili ja?!
*
Ne razumem zašto političari čitaju sa papira. Ionako se iste gluposti i laži ponavljaju godinama.
*
Ljudi žele da budu prevareni! Izborna kampanja će im dobro poslužiti.
*
Mi sahranjujemo našu budućnost tokom izbora bacanjem listića u glasačku kutiju.
*
Gotovo sve se može kupiti za novac. Uključujući savest i glasače.
*
Naša demokratija je u pelenama, ponekad bi bilo dobro je presvući.
*
Izveštaj o stanju u republici: Nezaposlenost opada, cene robe rastu!
*
Bilo bi mnogo više hleba da se brašno melje ustima.
*
Prljav novac izgleda nema bacile.
*
Ponekad je umetnost otići, i obrnuto, hrabrost ostati.
Milan Kupecký (Milan Kupecki), Slovačka
Hej pani, koľko musím mať detí, aby som brala 1000 EURO podpory? -pýta sa Araňa.
– Dvanásť.
– Jooj, …to aby som tri utopila!
Babka s dedkom idú po meste a pozerajú sa na mladých ľudí. Babka vraví:
„Dedko, pozri, akí sú tí mladí chlapci dnes skromní. Piati fajčia spoločne jednu cigaretu a ešte sa pritom smejú.
– Tak čo, Dežo, už si si našiel prácu?
– Našiel, našiel. Ale pretože som poctivý človek, tak som ju aj hneď vrátil.
Aktuality
Bielu zástavu by bolo už načase vyvesiť aj na zemeguli..
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
Máme mračná karikaturistov…Štyridsať rokov sa rodili na schôdzach, kde každý zaháňal nudu kreslením do notesa.
Láska je skvelé hnojivo. Ak na záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Ohováranie je vášeň, ktorá nám vydrží po celý život.
V spotrebe rumu a vo vzájomnom potápaní patríme medzi námorné veľmoci.
Totalita bola okupáciou tankami, demokracia je okupáciou bankami.
Výhody Semtexu možno zrátať na odtrhnutých prstoch jednej ruky.
Milan Kenda
V lekárni si mladík prezerá vystavený tovar.
Lekárnik: – Mladý muž, môžem vám nejako pomôcť? Hľadáte kondómy?
Muž: – Bohužiaľ neskoro, dva sunary si prosím…
Môj dedo hovorí:
– Svet sa neskutočne zmenil. Ja si ešte pamätám na svoj prvý bozk a moja vnučka si už nepamätá na svojho prvého manžela.
Nikdy nenosím so sebou svoju výplatnú pásku.
Keby som náhodou zomrel pri nehode, ľudia by si mohli myslieť, že to bola
samovražda!
Pozor na tých, ktorí chcú preraziť múr cudzími hlavami!
Milan Hodál
– S kým bankujete vy? S ktorou bankou?
– Ja iba s mojim krčmárom, ten jediný mi naleje a dá destilát – 40 percent.
– Vždy nosím v peňaženke fotku svojej manželky a detí. To mi pripomenie prečo tam nie sú žiadne peniaze!
Smrtka klepe na dvere. Dedko ide otvoriť a babka sa pýta: Kto je to?
Dedko pozrie cez kukátko a hovorí: Vidím kosu. Asi niekto z Mountfieldu.
Napadlo mi
Existuje aj vhodnejšie miesto na sedenie, ako je riaditeľské kreslo. Napríklad sedieť na podriadenom.
Nastane vraj taká éra, každý mozog bude mať maséra.
Nechýba vám žiadny svedok, keď je vopred známy výsledok.
Kedysi viseli zbojníci na buku, dnes visia na fejsbuku.
Nie je to Božia vôľa, keď si ľudia zvolia vola.
Ak je to politická sviňa, tá už nebude iná.
Po zoštíhlení štátnej správy, stučneli ministri.
Aj ten najmenej nadaný, okradne štát na dani.
Pravda vždycky zvíťazí vravia obyčajné tí, čo sú napokon víťazi.
Niekto v malej krčme už po prvom pollitríku, robí veľkú politiku.
Nebojím sa, že ma bude hrízť svedomie, keď som zistil že je bezzubé.
Ján Grešák
Nudíte sa? Poradíme: Pošlite sms v tvare „Som tehotná!“ hoci na náhodne vybraté telefónne číslo…
Rada: Keď pijete, musíte poznať mieru. Inak by sa vám mohlo stať, že vypijete menej!
Melódie aj s komentárom
Pásol Jano tri voly u hája...bude ich viac, ak sa zníži počet parlamentných poslancov.
Sedemdesiat sukieň mala a predsa sa nevydala...mala by to skúsiť s jednou minisukňou.
Anička, dušička, nekašli...navštív lekára a vyber si nejaký ďalší nový pilier zdravotnej poisťovne.
Horela lipka horela, poď ňou panenka sedela….bolo to iste nejaké dievča z materskej škôlky, kde už inde nájdete dnes pannu?
Mám rozprávkový dom...to si iste vyspevuje nejaký privatizér, veď niektorí ľudia žijúci v paneláku nemajú ani na zaplatenie nájomného.
Tichá noc, všetko spí…a kriminálnici vyrážajú do ulíc.
Cestička v údolí, srdce ma zabolí...keď vidím, že je ešte stále rozkopaná.
Anička, dušička, kde si bola...bola som sa prihlásiť na úrade práce.
Ej, bolo nás jedenásť, už nás je len desať…rozhodca sa predsa len pred rozvášnenými divákmi rozhodol domácemu hráčovi udeliť červenú kartu.
Stupavská krčma je smutná...bodaj by aj nie, veď už nielen pivo, ale aj borovička zdražela.
Išiel Macek do Malaciek šošovičku mlátiť...mohol by zájsť aj do parlamentu prázdnu slamu mlátiť.
Široká cestička, vedie k nám cez lesy...hoci dnes už je betónová, je kratšie zájsť si cez ňu po sociálnu podporu.
Milan Kupecký
Logická matematická úloha: Koľko stojí kilo divých plánok, keď jedna stojí v šírom poli?
– Fero, choď gratulovať Jožovi, je šťastným otcom, narodil sa mu dieťa.
– Hej? A čo má?
– Šlivovicu.
Laco Belica
Včera som kúpil baliček kondomov. Vnútri boli tri kusy.
Čítam na balíku: Spotrebujte do konca júna 2019.
Neviem to pochopiť, čo na mňa robia taký nátlak!
Asi stárnem…zistil som, že tie zvuky, ktoré som kedysi vydával počas sexu,
teraz vydávam, keď vstávam z postele.
-Vážený a prečo ste uviazali svokre na krk ten kameň?
– Z bezpečnostných dôvodov, aby nevyplávala.
Jano prišiel za Marou na prvé rande a vraví jej:
-Mara, začnem najprv okľukou. Prišiel som za tebou kvôli jebačke…
Hovorí Fero Aničke na rande:
-No, to si ma zasa vrcholne nasrala. Máš krámy, hemoroidy a ešte k tomu ťa bolia aj zuby.
Slovenský humorista a satirik Ľubomír Majer
Ľudovít Majer sa narodil v znamení leva dňa 7. augusta 1953 v Banskej Bystrici, ale rané detstvo prežil v blízkej dedinke Svätý Jakub. Tá je dnes už súčasťou krajského mesta, v ktorom Ľudo žije, ale on je stále hrdý na to, že pochádza z dediny. Po absolvovaní Strednej priemyslovej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici bol v roku 1977 promovaný na Elektrotechnickej fakulte vtedajšej SVŠT v Bratislave na inžiniera elektrotechniky v odbore technická kybernetika. Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a neskôr na Povodí Hrona v Banskej Bystrici. Od roku 1994 sa živil ako živnostník, dispečer, inštruktor a majiteľ autoškoly. Od roku 2011 je na invalidnom dôchodku. Písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho tlačeného satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších vtedajších periodikách, dokonca aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. Príležitostne sa venuje aj poézii, ktorá je taká ako on, svojská. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho (dvoj) týždenníka a programového dvojtýždenníka TELE plus a samozrejme v HURIKONE. Inšpiráciu čerpá zo života, pričom využíva svoj pozorovací talent, svoju záľubu v hraní sa so slovami našej krásnej, ľubozvučnej a bohatej slovenčiny a schopnosť vyjadriť myšlienku stručne a jasne. Veď stále sa čosi pozoruhodného, humorného, či absurdného deje. V tvorbe mu pomáha značnou mierou i jeho schopnosť zachytávať malé „kométky“ nápadov, ktoré lietajú medzi nebom a zemou. Okamžite si ich zapisuje, lebo inak nápad uletí a ako to už s kométami býva, ich návratu sa už len ťažko dožijete. Prinášame vám výber z jeho doterajšej tvorby:
Myšlienky Spod čapice
S našou pamäťou je to naozaj zlé až vtedy, ak si nedokážeme spomenúť už ani len na staré zlaté časy.
Skúste sa pri poháriku porozprávať s abstinentom. Nebude to trvať dlho, a prestanete si rozumieť
Pozor, všetko, čo skončilo na smetisku dejín, sa dá recyklovať!
Sú ľudia, ktorí nikdy neurobia veľa z toho čo sa má, ale vždy majú veľa z toho, čo sa urobí.
S poctivosťou najďalej zájdeš. Ale musíš dávať pozor, aby si nezašiel priďaleko!
Pomenené príslovie: Kto sa chce spiť, pálenku si nájde!
Pred svadbou by sa láskou zjedli, po svadbe si ležali v žalúdku.
Dnes sa už u nás vlastne ani nedá hádzať flinta do žita. Všade sú iné plodiny!
Technické vymoženosti približujú miesto k miestu, ale, bohužiaľ, často vzďaľujú človeka od človeka.
Čím krajšie sny, tým ťažšie prebúdzanie.
Keby sme všetkému rozumeli, nemali by sme sa čomu čudovať.
Táraním sa dá toho veľa zamlčať.
Pozor, najhorší bývajú osvietení zaslepenci!
Najhorší sú tí, pre ktorých si nájdete čas, a potom ho s nimi stratíte.
-Koľko trvá sex?
-Päť sekúnd a ostatné je premrdaný čas.
V spiacom kupé, vo vlaku:
– Mara, ak budeš chcieť súložiť, a aby to pod nami spiaci naspozorovali, povedz: „Jano, daj mi pivečko.“
Keď sa to viackrát opakovalo, dolu spiaci zvolá:
-Prestaňte s tým pivom, veď som už samá pena…
-Čo je tam toľko ľudí na tom železničnom priecestí?
-Ale, vraj tam zrazil vlak nejakého vola.
-A, ak sa môžem spýtať, bol z koalície, alebo z opozície?
Peter Gossányi
Na Slovensko prišiel cudzinec, ktorý sa pýta okoloidúceho chodca:
-Prosím vás, neviete kde sa tu páli slivovica?
-Ale áno. Vidíte ten kostol oproti?
-Áno.
-Okrem neho všade.
Myslím pozitívne. Nahováram si, že sa mám dobre.
Miroslav Surinčák
Viktor Kubal
Čom vŕta Milanovi Kupeckému v hlave…
Odkedy chodím s bubnom na zajace, odmietli mi vydať zbrojné povolenie.
Chcete byť kováčmi svojho šťastia? Skúste sa rekvalifikovať.
Nech si Slovač sem tam vytne zopár borovičiek. Preboha, len nech to nie je zasa v lese.
Rád by som vstúpil do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.
Kozy sa ľahšie oblapkávajú, ako pasú.
Ľahšie sa priberá na váhe, ako na vážnosti.
Mám prečo žiť. Ibaže nemám za čo.
V mladosti som si nahováral dievčatá. Dnes si nahováram, že sa mám dobre.
Ak je toto tá vysnívaná budúcnosť, tak si radšej zvolím bezsenné noci.
Skôr rozbiješ atóm, ako krajské a okresné úrady!
Čertovská doba príde až potom keď nebudú rožky.
Mnohí dnes prežívame čas čakania. Na sociálnu podporu.
Človek hľadá človeka. Aby ho mohol ošmeknúť.
Pes na dedine sa má vraj oveľa lepšie ako dôchodca v mesta.
Dnes je ľahšie u nás predať republiku ako vrece zemiakov.
Kto hľadá nájde. Ak hľadá v kontajneri.
Slováci nepomrú hladom. Nanajvýš sa navzájom požerú.
Akosi mi v ostatnom čase zoslabol zrak. Čoraz menej vidím peniaze.
Každé médium na Slovenku je závislé. Na peniazoch.
Milan Kupecký
Marián Kamenský
-Prečo ste toho policajta zastrelili?-Pretože na otázku: koľko je 2×2 odpovedal, že štyri.
-A to je dôvod na jeho zabitie?
-Áno. Podľa názoru nášho šéfa vedel toho veľa.
Vlado Mach
Triptych
Životný outsider
Dorazí do cieľa?
Radšej nevravte!
Vždy ho dorazia
rovno na štarte.
Nevinný čas
Chlapčenský vek, to bol čas!
Vzrušovali vtedy nás,
nárazníky len na rušni…
No a z prachov? Iba pušný.
Prognóza
Vraj celý svet sa bude búrať,
zrútia ho a – zriadia úrad.
Milan Kenda
Pýtajú sa tajomníka miestneho futbalového klubu:
-Prečo ste okolo ihriska nasadili kukuricu?
-Aby sa mal po každom prehratom zápase kam ukryť rozhodca.
Sťažuje sa srnka jeleňovi:
-Nikdy sa nemôžem dostať ku krmelcu!
-A to už prečo?
-Buď v ňom spí bezdomovec, alebo tam niekto súloží…
To nás spája
Vypočuli sme si kandidátov
a spája nás s nimi jediné,
rozumejú veľkej politike
tak málo, ako my,
v našej malej dedine.
Osvedčená taktika
Nekandidujú naozaj,
iba čo vodu mútia,
chcú sa dostať do EU
a rozložiť ju zvnútra.
Chcú tam všetci
Čo do počtu
sme národ taký malý,
že zostalo len pár tých,
čo nekandidovali.
Čím chceš byť?
Už nie kozmonaut,
ani ten, čo v telke tára,
každý škôlkár chce
len za eurokomisára.
Eva Jarábková Chabadová
-Predstav si, nezobrali ma na vysokú školu…
-Prečo?
-Nepoznal som Hviezdoslava.
-Nuž, nič sa nezmenilo. Bez známostí sa človek na vysokú školu nedostane.
-Pán majiteľ! Prosím vás, nemohli by ste mi zvýšiť plat?
-Prečo? Veď doteraz vám to stačilo.
-Stačilo, ale moje deti sa dozvedeli, že u susedov jedia každý deň.
Futbalista s pýta u lekára sestričky:
-A vy čo robíte s výronom?
-Nuž, ja ho buď vypľujem, alebo prehltnem.
Fero Bojničan
Naši autori sa prezentujú aj v iných periodikách
* Jozef Bily: Drobničky XXL
* Milan Hodál: Epigramy: Z našej gastronómie; Poctivá práca; Perpetuum mobile
* Peter Gossányi: Aforizmy
* Milan Kupecký: Aforezy; Aforizmus (dvoj)týždňa
* Alexander Scholz: Drobné úvahy
* Ľudo Majer: Spod čapice
* Emil Poláčik: Správa z tlače
* Ján Grešák: Zádrapky
Echo roháča
Istá politická strana vraj uviedla na predvolebnom bilborde truhlu. Zlé jazyky tvrdia, že je to kvôli tomu, aby mali po voľbách kam pochovať svoje volebné nádeje.
Vraj istá neznáma fyzická osoba vložila do nebankového ústavu Horizont 52 miliónov korún. O túto čiastku dôverčivá osoba pravdepodobne príde. Žiaľ, nečudujme sa potom, že u nás tak rapídne pribúda chudákov žobrákov.
Nuž čo, na Slovensku je to tak! Alebo, v politike nehovor nikdy…Obrovská je túžbe dostať sa cez politiku do parlamentu a následne k peniazom a majetku. A tak nečudo, ak Slovák vstúpi na kandidátku SMK a duchovný na kandidátku SaS..
Niet takmer u nás politickej strany, ktorá by dôchodcom nepriala zvýšenie starobnej podpory. Dokonca vláda už aj pristúpila k tomuto kroku, najmä potom, čo sa následne dozvedáme, že štátna kasa je takmer prázdna a na dôchodky nie sú peniaze.
Stretnutie Pelegríni Trump v Bielom dome, podľa agentúrnych správ, trvalo vyše 20 minút. I napriek úspešnosti stretnutia vznikli pochybnosti, či slovenskému premiérovi sa za tak krátky čas podarilo vysvetliť a ukázať na mape americkému prezidentovi, kde sa vlastne nachádza Slovensko.
Amnestie prezidenta vraj nemožno zrušiť. I napriek tomu sa tak stalo. Niektoré politické strany o to usilujú, čím by sa zamedzilo trestanie ďalších politických prominentov, vrátane bývalého prezidenta. Možno sa to napokon aj podarí, pretože po Amerike sme ďalšou krajinou neobmedzených možností.
Slovenský parlament a jeho poslanci začali letné dovolenkové prázdniny. Nastal tak čas skutočného oddychu. Najmä pre občanov.
Podľa predsedu Asociácie zamestnávateľských zväzov (AZZZ) výška minimálnej mzdy by mala korešpondovať s výkonnosťou našej ekonomiky. Podľa toho pri správnych prepočtoch vychádza, že zamestnanci by mali pracovať zadarmo.
Milan Kupecký, agentúra Sitko
Ľubo Kotrha
Otázniky?
-Prečo je viac ľudí ako opíc?
-Pretože je pohodlnejšie súložiť v posteli, ako na strome…
-Prečo dnes tak veľa ľudí číta bibliu?
-Pripravujú sa na záverečné skúšky.
Malý ježko vrazil do kaktusu a pýta sa:
-To si ty, mama?
-Pán doktor, rozveďte ma…môj manžel čo som vydatá prehovoril ku mne doteraz iba trikrát.
-A máte deti?
-Áno. Tri.
Zamyslenia
Dnes je ľahšie predať celú republiku, ako vrece zemiakov.
Súdiac podľa prania špinavých peňazí, sme veľmi čistotný národ.
Najhoršie, ak sliepka neznáša svoju gazdinú.
Sú ľudia, ktorí sa topia vo svojej plytkosti.
Dilema: Čo skôr ochraňovať? Krehkú demokraciu, holý život, alebo sprivatizovaný majetok?!
Satira spravidla minie cieľ, ak je namierená proti hlupákovi.
Každý špás niečo stojí. Niekedy aj vtedy, ak iba špásujete.
Mnohí majú za ušami, hoci striktne dodržiavajú hygienu.
Nevidieť do veci neznamená vždy mať slabý zrak.
Stále je nás viac tých poplatných, ako platných.
Niektorí tiež podnikatelia sedia na peniazoch, hoci by mali sedieť za mrežami.
Milan Kupecký
Marián Kamenský
-Predstav si, na krabičke je napísané: Fajčenie škodí zdraviu!
-No a čo je na tom také zvláštne?
-To, že je to napísané na krabičke kondomu.
Na elektrickom kresle prebieha poprava. Prizerajúci vidia, ako odsúdeného bijú palicou hlava-nehlava.
-Čo to preboha robíte s tým odsúdením?
-Nuž čo? Práve vypli prúd a tak sme ho museli palicou doraziť.
Marián Kamenský
Epigramy
KRESŤANSKÉ SLOVENSKO
– Odzvonilo ateistom, –
poviem stroho.
Každý sa tu tvári,
že je Bohom…
NAŠI DỘCHODCOVIA I
O živote vedia svoje…
Tak sa riadia heslom:
Žijeme len zo spomienok! –
Z dôchodku by to nešlo…
NAŠI DỘCHODCOVIA II
Doprajú si denne
už len ľahšiu stravu.
Z dôchodku si môžu kúpiť,
ak tak diery z ementálu…
SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO
Unikátny rezort.
Neverili by ste!
Uzdraviť nás skúša
ťažko chorý systém…
ČÍSLA A ČÍSLA
IQ 150 to je skvelé číslo!
Ale 90-60-90 jej predsa viac prišlo…
ZBIERKA ZÁKONOV
Skúmam,
ako sme na tom.
V Zbierke mi chýba
Morálny zákon…
RYBOLOV
Sme lídrami v rybolove!
Priam svetoví hráči…
U nás každá drobnosť
má nejaký háčik…
ŽAĽOBABY
Bojím sa, že žijú večne.
Majú zvláštnu vlohu.
Aj po smrti donášajú
na nás Pánu bohu…
„SPISOVATEĽ“
Ten, čo chce brať tučnú rentu
a zapiť život šampanským.
Nosí všade malý notebook –
a píše: Kto… Čo… Kedy… S kým…
POREZAL SOM SA
PRI HOLENÍ
Hoc sa mi krv prúdom rinie,
veselo sa zatvárim:
Veď to značí, že mám ešte
dáku kožu na tvári…
OTROCTVO
Dávno blo zrušené.
Vedia to aj hlúpi.
Napriek tomu ľudia sa
dajú stáôe kúpiť…
Akupunktúra
po slovensky
Každý Slovák povedať
o nej toľko môže:
Do chrbátov si vrážame
miesto ihiel nože.
Milan Hodál
Ľubo Kotrha
-Vážený, čo to jete?
-Srbské pliecko.
-A prečo to vravíte tak potichu?
-Nechcem aby vznikol nový konflikt na Balkáne.
-Pán doktor, čo mi predpíšete na moju chorobu?
-Každé ráno vypite šálku horúcej vody.
-Však to aj robím, ibaže moja manželka tomu hovorí káva.
Bruno Horecký
-Ten vedľa stojací pán je veľmi nadaný.
-Ako to?
-Každý mu nadáva.
Rozhovor v ZOO
-Od zajtra zakazujem bezdomovcom vstup do zoologickej záhrady!-vraví prísne jej riaditeľ.
-A to už prečo?
-Pretože kradnú opiciam banány a levom mäso.
Marián Kamenský
Sentencie
Najťažšie sa priznáva ku krádeži, k nevere a k privatizovanému majetku.
Okrem nemanželských sa dnes taja aj majetkové pomery.
Vďaka mnohomiliónovým pôžičkám k neznámemu páchateľovi pribudol ďalší termín – neznámy veriteľ.
Je paradoxné, ak KDH tvrdí, že je chudobné ako kostolná myš.
Je veľmi ťažké dnes byť poslancom. Mnohí potom, čo prepíšu svoj miliónový majetok na manželku a deti, razom sa chudáci stávajú nemajetnými bezdomovcami.
Niektorí politici môžu mať aj z nízkych preferencií vysoký tlak.
Postreh: Tragikomické je to, že pokým zvládneme dôchodkovú reformu, budeme už v dôchodku.
Milan Kupecký
Klebeta
Neprajníci Slovenska tzv. zlé jazyky tvrdia, že pri nedávnom stretnutí prezidenta USA a premiéra Slovenska neišlo o dialóg ale monológ.
Z hesiel (nie predvolebných)
Babka k babce a preferencie Kiskovej strany, ako kedysi Mečiarovej, stúpajú!
Futbal sa hrá už dnes všade, na všetkých kontinentoch. Iba u nás nie.
Inovované Coubertinovo olympijské heslo: Nie je dôležité zvíťaziť, ale dobre sa umiestniť na predvolebnej poslaneckej kandidátke!
František Kiss
Ľubo Kotrha
Myšlienočky
Transformácia u nás je budovanie kapitalizmu na socialistických základoch.
Pozor! Neopierajte sa o súdnictvo. Je prehnité.
Kultúrne bohatstvo odkážeme budúcim degeneráciám.
Raz nastane čas, kedy peniaze stratia význam a bude sa iba kradnúť.
Našim poslancom sa pomaly končí nefunkčné obdobie.
Nebolo nad roky združstevňovania, keď sa rozorali aj rozumné medze.
Ján Heinrich
Marcel Krištofovič
Zapísané za ušami
Skúsenosť: Manželka je žena, ktorá by urobila všetko to, čo povedal manžel, keby jej to nebol povedal manžel.
Rada: Ak niekoho nemôžete vystáť, skúste ho vysedieť.
Chudobní kradnú. Bohatí kradli a budú kradnúť. Čiže kradneme všetci.
Nesmejme sa zo zemľanky. Presvedčili sme sa, že teroristi majú vyššie ambície.
Reklama: Kúpte si televízor s veľkou obrazovkou. Uvidíte Migaša v životnej veľkosti.
Antireklama: Kto sa smeje naposledy, umiera s kozmodiskom.
Drahoslav Mika
Židovský humor (česky)
Proč jsou peníze zelené?
Protože je Židé sbírají, ještě než jsou zralé.
________________________________________
Proč mají Židé velké nosy? Protože vzduch je zadarmo.
________________________________________
Jak se krize projevuje u Židů? Začali častěji chodit na návštěvy.
________________________________________
Proč Židé tak dlouho putovali pouští? Někdo tam ztratil dolar.
________________________________________
Co udělá Izraelský policista, když má rozehnat demonstraci? Sundá si čepici a začne vybírat na dobročinnost.
________________________________________
Víte, co je židovské dilema? Šunka zadarmo!
P. M. Kubiš
Ryby
Keď ryby neberú, vtedy rybárov čerti berú!
Milan Margicin
Oznam: Prjmeme slimáka do práce. Zn. Pošta a Telecom.
Jozef Bily
Ľubo Kotrha
Ďalšia daň
Život Slováka je čoraz drahší,
ako dáka hmota.
Zostáva už iba vyrúbiť
aj daň zo života.
Valér Vendrinský
Slogan: Humorikon poradí, aj náladu doladí!
Juraj Eštočko
Ľúto mi je kohúta, ktorému sa až po viacerých pokusoch podarí vzlietnúť na strechu domu, pokým prekvapený nezistí, že sliepka je z plechu.
Ivan Gablík
Zapísané za ušami
Ešte nie sme na dne. Ešte stále sa topíme v dlhoch.
Inovované príslovie: Kto sa smeje naposledy, ten istotne neinvestoval v B.M.G. a v Horizonte!
Neslušný politik vymieňa kabát, slušný trenírky.
Drahoslav Mika
Ľubo Kotrha
Pre slovenských politikov je dôležitejšie zostaviť vládu, ako rozpočet.
Opätovný, veľmi obsažný a bohatý volebný program istej našej politickej strany: Slová, slová, slová, sľuby, sľuby, sľuby…
Občan, najmä kvôli efektívnosti a užitočnosti, by iste uprednostil repnú kampaň pred volebnou.
Vladimír Javorský
O Európe vtedy ani len nesnívali…
Dávno, pradávno, v dobách, keď sa prvé s druhým tisícročím lámalo, diali sa tu u nás čudesné veci.
Národy vtedy svetom blúdili a tak sa občas stalo aj to, že na seba narazili. Hoci miesta bolo v svetových končinách habadej, ale i tak…
Našinec si obilie v potu tváre dorábal, klasy zbieral, keď tu zrazu – jazdec na koni pred ním stojí, kyjačiskom sa oháňa. Zrejme veliteľ, lebo za ním riadna tlupa na huňatých koníkoch nedočkavo podupkávala.
Darmo našinec vysvetľoval, darmo prosil, ani za máčny mak mu nik nerozumel. Všetci sa tu pomestíme, tak im vravel. Ale oni len svoje mleli. Akože paša pre kone tu vynikajúca a tak tu hodlajú zostať.
A keďže spoločnú reč nenašli, prišla na rad mastenica. Obilie podupané, obydlia vypálené. A čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo, tak ako to komentoval aj istý klasik.
Dlho, predlho trvalo, kým sa to celé ako tak utriaslo. Lebo jedni aj druhí sa dušovali, že práve toto je ich paravlasť jediná. O spoločnej Európe sa im vtedy ani len nesnívalo…
Ján Žilinský
Petr Urban
Otázniky
-Prečo v dome dôchodcov podávajú viagru?
-Aby starci nespadli z postele.
-Viete prečo je treba zjesť viagru čo najrýchlejšie?
-Aby vám nestvrdlo hrdlo.
Drahoslav Mika
Marián Kamenský
-Slečna zahrajme sa chvíľu na mágiu.
-A to už je ako?
-Ja vás pretiahnem a vy potom rýchlo zmiznete domov.
Druhy sexu poznáme:
Tragický-máš s kým nemáš s čím.
Komický- máš s čím nemáš s kým.
Študentský-máš s čím, máš s kým ale nemáš kde.
Filozofický-máš s čím, máš s kým i kde, ale načo?
Andrej Mišanek
Remeslo má stále zlaté dno
Na pôjde, medzi starým haraburdím, som krošňu objavil. Takú, čo ju kedysi drotári do sveta na vandrovku brávali. Celý svet prešli s remeslom a len dobré bolo o nich chyrovať. Skúsim preto aj ja veruže šťastie v tejto biede bieducej. Náležite som sa priodel, krošňu na chrbát hodil a poďho svetom, ako voľakedy naši predkovia za prácou do Ameriky chodili.
Drotár ide! Dróóótovať, flekovať! Poviem vám, nečakal som taký obrovský úspech. Ľudia na mňa hľadeli, ako na zjavenie. „Hele, mámo dráteník! Schau, Mutti, der echte slowakische Drahtbinder!“
Konkurencia žiadna, pravdu povediac, ani robota. Ale záujem, ten bol nevídaný. Obzeraniu a fotografovaniu nebolo konca kraja, peniažky sa len tak sypali. Darmo, výhoda tradičného slovenského remesla.
S pugilárom napráskaným eurami vrátil som sa domov.
Nabudúce, veru, aj nejakých tých džarkov priberiem…
Ján Heinrich
Fero Bojničan
Politické handlovanie
Opäť mnoho hádok – kriku,
spasiť idú republiku,
všetci majú v páce,
zas´ zákonník práce.
Do života nedá ísť mu,
relikt je to socializmu,
ďalší, tí mu preto bránia,
brzdou že je podnikania,
hrozia dlhým nosom,
odborárskym bossom.
Všetko je to, páni, panie,
politické handlovanie.
Čo chudoba dá do pľacu?
Zákonník nám nedá prácu!
Ách, tá justícia…
Na koho sa len ponáša,
slovenská justícia naša?
Do kolieska na nám točí,
šatkou zaviazané má oči,
nohami už sotva šúcha,
zdá sa, že je naviac hluchá,
verejne sa povráva,
aká je vraj pažravá.
Známa taká v klorite
-slepá baba pri koryte.
Že vás z toho bolí hlava?
Dovolať sa chcete práva?
Nepoznám ja ver liek iný,
iba staré Božie mlyny…
Ján Heinrich
Kultúra nadovšetko
(bájka)
Slávik nádherne spieval. Iba tak, pre svoje potešenie. Lenže konzumná doba je o niečom inom a tak často si musel vypočuť poznámky na svoju adresu, že je hlupák. Veď prečo by mal spievať len tak, firnix-dirnix bez patričného finančného efektu? Poradili mu, aby sa stal profesionálom, aby si urobil konzervatórium, našiel agentúru, manažéra a tak podobne. Slávik bol chudobný a tak sa rozhodol, že si konzervatórium vyštuduje diaľkovou formou. Referentom pre ďalšie vzdelávanie zvierat bol tchor.
Keď si prečítal žiadosť, pozrel takmer ľútostivo na slávika:
-Vtáci sú v nemilosti, na vtákov je zle, – mrmlal si pod nos a v mysli si premietal celú situáciu. Kráľ zvierat mal chuť na bažanta, nariadil svojmu služobníctvu všetko zverom prízemným, aby mu ho pripravili na raňajky. Lenže bažant na rozdiel od letových služobníkov vie lietať a tak kráľ – nekráľ musel si chuť na bažanta nechať zájsť.
-Vyššie záujmy – predniesol ortieľ tchor – ma nútia vašu žiadosť zamietnuť.
-Ale prečo, prečo?! – pýtal sa slávik v duchu a jeho citlivé srdce zalial príval blenu. Nečakal na odpoveď byrokratického tchora, ale vzlietol vysoko k slniečku a tam zaspieval najkrajšiu pieseň svojho života. Horkosť zo srdca spadla do žalúdka, zo žalúdka do dvanástorníka a už sa tá smradľavá kôpka tlačila jeho zadným otvorom von. Spadla rovno na hlavu tchora.
Z toho plynú dve poučenia: a.) Viac ako mocný hore ti ublíži ten uprdený dolu. b.) Keď si slávik, tak spievaj a na tchora sa …Veď vieš čo.
Vojto Haring
-Včera ma lekár na dva týždne vypísal, ale až dnes sa mi prihodilo nešťastie.
-Aké?
-Ochorel som.
Vy sa pýtate,m my odpovedáme
Aký rozdiel je medzi živou a mŕtvou ženou?
-Sex je rovnaký, ale riadu pribúda.
Kedy má blondínka prázdne ruky?
-Keď vezme rozum do hrsti.
Prečo policajti chodia dvaja?
-Jeden pozná cestu tam a druhý späť.
Prečo trabant nemá pásy?
-Aby sa vodič necítil ako v ruksaku.
Koľko vtipov je o blondínkach a plicajtoch?
-Ani jeden, všetko je pravda.
Pýtajte sa, odpovieme!
Vlado Pavlík
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve.
Najväčší paradox je, keď slepí hrajú oko.
Ján Heno
.Alenka hovorí po troch mesiacoch Petrovi: „Kedy mi konečne predstavíš svoju rodinu?“ -Teraz to nejde, deti sú u babky a manželka je na školení.
Motto rómskej olympiády:
„Nie je dôležité zúčastniť sa ani zvíťaziť, ale vrátiť náradie!“
Zhovára sa speváčka s dirigentom v posteli:
-Aj v skutočnosti máš takú malú paličku?
-Áno, ale tam mi to nevadí, dirigujem v malej sále.
Ľubo Kotrha
Kulinárska rada
Najlepšie mäso je mužské predné:
Málo stojí, rýchlo mäkne, vypúšťa veľa šťavy a nelezie do zubov.
Pravdoryzmy
Oveľa ťažšie je dnes vydať knihu, ako dcéru.
Kým sa u nás dostane všetko do normálnych koľají, železnica zostarne.
Kto hľadá nájde! Ak hľadá v kontajneri…
Najväčšie špinavosti sa robia v čistkách.
Dnes už pomaly platíme aj za svetlo Božie.
Milan Kupecký
Peter Zifčák
Kohút vojde do Mc Donalda, pozerá na grilované kurčatá a hovorí: „Samé solárko, samé kolotoče a vonku nie je do čoho pichnúť!“
Včera večer som ťa zúfalo hľadala, chcela som ťa cítiť na celom tele celú noc. Nakoniec som musela smutná zaspať bez teba. Kde si? Tvoja zasraná pyžama!
Zapnite si prosím, vaše mozgové závity. Bolo zistené, že ich veľmi zriedka používate. Váš operátor.
Zvonku je to chlpaté a znútra plné semena. Čo je to? KIWI.
Priateľ hovorí priateľovi: „Mám pre teba zlú správu. Niekto nám súloží tvoju ženu.“
Suseda, váš galgan mi povedal, že som stará krava! -Prepáčte, strelím mu zaucho. Viete, vždy som mu hovorila, že sa ľudia nemajú posudzovať podľa výzoru.
Vysvetľuje Japonec americkým turistom, čo je to kamikadze a vraví: „Pozerajte sa prosím pozorne, ukážem to iba raz.“
Chodí to po námestí a je to čierne a má niečo biele na chrbáte. Čo je to? Krtko s kozmodiskom.
Aký je rozdiel medzi cigaretou a pluhom? – No, cigaretu ťahá jeden vôl a pluh dvaja.
Príde domov Jožko a pýta sa otca:- Oci, prečo sa volá náš jazyk materinský? – Lebo my otcovia sa nikdy nedostaneme k slovu.
Na dovolenke ste pribrali, máte také tučné líca, bola tam taká dobrá strava? – Ale čoby, každý deň som fúkal matrace.
Čo povie Rišo Muller, keď mu dôjde joint? Do riti, čo je to za blbá hudba!¬
Muž vraví predavačke: „ Nie sú tie huby náhodou jedovaté? -Sú, preto ich aj predávame lacnejšie.
Jozef Peťovský
Bacsa Gergely
Susedská
Vo veršoch to nezvládzem
skúsim teda v próze,
o zdochnutej plesať chcem,
susedovej koze.
Zaujímavý rekord
Vraj už aj v politke
vznikol rekord dnes,
čo zápas to iný dres.
Marcel Krištofovič
Na cinteri živo
Zvečerilo sa.Na cintorín si kľakla tma bojazlivo ako obžalovaný pred inkvizítorm. Pomníky sa zmenili na matné zrkadliace plochy, o ktoré sa opieralo mihotavé svetlo kahancov a sviečok. Pohrebisko sa vyľudnilo, opitý správca uzavrel vstupné brány a odobral sa preč ešte dokŕmiť opicu. Pracovné prostredie ho zrejme k ničomu inému neinšpirovalo. Priestranstvo úplne osirelo, avšak len na krátku chvíľu. Z vôle Hospodina sa tu aj dnes odohral pravidelný zázrak- mŕtvi vstali z hrobov. Túto príležitosť nevyužili iba krajne lenivý nebožtíci. Vďaka opakovaným stretávkam a rozhovorom sa všetci, čo nebojkotovali Božie rozhodnutie, poznali po mene ako zamestnanci v prosperujúcej a dobrej firme. Pri plote pod orechom sa ako prví na cinteri prebudil Paľo s Petrom. Hneď sa aj jeden druhému zdôverili:
„Ako sa máš?“, spýtal sa Peter Paľa.
„Ani sa nepýtaj“, odpovedal Paľo. „ Za života som si myslel, že sa na Druhom svete zbavím svokry a teraz musím na nej ležať. A vraj: Spi sladko!“
„ Ani ja sa nemám o nič lepšie“, riekol Peter. „ Moja manželka mi vyčíta, že som jej pokazil nielen život ale aj smrť.“
Pri točke s vodou sa stretol Vinco s Lojzom.
„Vinco, kam sa tak ženieš,“ položil otázku Lojzo.
„ Mám stretnutie so súrodencami. Veľmi sa teším. Odvtedy, čo sa nemáme o čo prieť, sme ako združenie penzionovaných anjelov“.
„ A ty máš čo nového?, pokračoval v debate Vinco.
„ Robí mi starosti kamarát Rasťo. Upadol do takej depresie, že ho už nebaví ani strašiť svoju ovdovenú ženu!“
Vtedy som sa i ja vyhrabal zo svojho dvojmiestneho apartmá. Rozhliadol som sa na obidve strany a zbadal som, ako ku mne trieli priateľ Miro.
„ Odkiaľ ideš?“, preriekol som zvedavo, keď podišiel celkom blízko.
„ Z márnice. Leží tam čerstvá šesťdesiatnička. Na prvý pohľad som sa zamiloval a roztúžil.“
„Roztúžil?“, spýtal som sa neveriacky po tom, čo som sa zahľadel na miesto, kde mal predtým chlapstvo. Ledabolo pohodil rukou a odvetil:
„Platonická láska kvitne v každom veku.“
Chápavo som sa pousmial a pobral som sa na Nový cintorín navštíviť mládež do sto rokov. Cestou som naďabil na hlúčik detí.
„Čo robíte, detváky“, zvolal som
„ Už netrpezlivo čakáme, kedy sa k nám pripoja naši rodičia“, preriekli úprimne.
„ Čím skôr, tým lepšie“, povzbudil som ich, hoci moja reakcia sa dala chápať aj ako škodoradostnosť . Potom som pokračoval v ceste a zároveň premýšľal:
„ Taká nádherná noc. Keby som sa mal znovu narodiť, tak chcem byť opäť Žilinčan. Veď v Žiline je taký krásny a spoločensky žijúci cmiter.“
Jozef Dunajovec
Milovanie
Ležíme vedľa seba, tak blízko, že tvoja príťažlivosť vo mne vzbudzuje nesmiernu žiadostivosť. Prežaruje ma svetlo tvojich očí, prebodáva ma ako Amorov šíp a zachvacuje ma túžbou po tebe. Čoraz viac absorbujem opojnú silu tvojej ženskosti, provokuje všetky čiastočky môjho tela. Pobláznene a spontánne kmitajú vo vymedzenom priestore svojich dráh. Zdá sa , že aj tá najvnútornejšia, ukrytá v najhlbšej štruktúre môjho telesa sa vyderie von a priblíží sa k tvojej zamatovej pokožke.
Dotkol som sa bozkom tvojho čela a čochvíľa ho obopína celý veniec vášnivých dotykov. Kladiem ruku na hebké rúno tvojich vlasov, poddajne sa stáčajú do mäkkého chumáča a prsty sa mi vnárajú medzi voňavé pramienky padajúce na tvoje nahé plecia.
A pery! Sú akoby vstupnou bránou do krajiny rozkoší. Naše ústa sa spojili a dýchame len sladkosť ich dotyku.
Nevnímam nič, len teba, nevidím nič, len tvoje ladné obrysy, nepočujem nič len tvoj vzrušený dych, necítim nič , len mäkkosť tvojej pleti. Naše mená v tomto okamihu neexistujú, naše osudy odvial vietor vzrušenia, naše miesto v priestore a čase sa stráca. Zostáva len beztvárny, nedefinovateľný, nepopísateľný pocit rozkoše.
Blížime sa k vrcholu, vzrušenie prekypuje z našich telesných schránok a napokon vyvrchoľuje na končiari lásky. Hustá hmla, ktorá zastiera vnímavosť našich zmyslov pre vonkajší svet, sa pomaly rozplýva. Začíname opäť pociťovať svoju neoddeliteľnosť a spätosť s okolím. Vášeň sa pozvoľne mení na vánok jemnej nehy, tichú hladinu porozumenia, len drobné kamienky nežností čeria jej dokonalý pokoj.
Zobudil som sa. Bolí ma hlava, tmavý nábytok vytvára podivné kontúry. Rozplývajú sa do rozmazaných a výsmešných obrazcov, ktoré sa na mňa šklebia s tichou a zhovievavou iróniou. A na pyžame tvrdá škvrna v tvare nevkusného porcelánového paroháča!
Martin Paur
Aforizmy
Bosý vie najlepšie, kde ho tlačí topánka.
Pre mnohých ľudí je oveľa príjemnejšie vyzuť sa z povinností ako z topánok.
Onedlho bude potrebné nosiť drevo – do lesa.
Tak dlho vesloval, až sa dostal ku kormidlu.
Stačí mať z pekla šťastie a žiješ si ako v raji.
Marta Hlúsiková
-Viete ktorá je najvyššia budova v Rusku?
-Nie.
-KGB. Z nej dovidieť až na Sibír.
U lekára
-Pani a kde vás pichá?
-Kde? Keď to na neho príde, tak všade. Niekedy aj v aute, vo vlaku, v parku na lavičke…
Farár sa pýta cigáňa:
-Dežo, vieš čo ťa čaká, keď budeš klamať na súde?
– Dostanem desať očenášov.
-A keď budeš hovoriť pravdu?
-Desať rokov.
Pán hlavný, v tom chlebe sú broky. Ako si to mám vysvetliť?
-Niekto asi hodil flintu do žita…
-Vieš aký je rozdiel medzi cigáňom a drevom?
-Áno, drevo pracuje.
Fero Mráz
-Čo robíš na Vianoce?
-Prečo?
-Potrebovali by sme somára do betlehema.
-Môj otec zahynul v Osviedčime.
-Ale veď on nebol žid.
-To nie, ale spadol zo strážnej veže.
Fero Mráz
-Čo je najkrajšie na holej žene?
-Nahý muž.
Perpetuum debile
Kto mnoho hovorí
nemá čas počúvať,
kto málo počúva,
mnoho sa nedozvie,
kto nezíska informácie,
nemá zdroj vedomostí,
kto nemá dosť vedomostí,
nemá dôvody na to,
aby mnoho hovoril !
Jaroslav Liptay
Ľubo Kotrha
Diplomovka
Mnohým dávam radu takú:
Ak ti ozaj diplom treba
opíš lepšiu prácu dáku,
neuvádzaj hlavný prameň,
za autora daj len seba.
Naša cesta
Po sto rokoch vďaka mestu
postavili nám novú cestu,
bez chodníkov, vďaka za to
tam nechali staré blato.
Edo Petru
Vtedy ľudstvo zaniká,
keď v orchestri koncertuje
žaba miesto slávika.
Úmera
Že sme na dne?
Stačí robiť takým tempom,
akým sa dnes kradne.
Marta Hlúsiková
BANALITKY
O POSLANÍ
Aj keď nebol hrobárom, celý život pomáhal ľuďom do hrobu.
O SEBAKLAME
Čím viac si veril, tým viac bol sklamaný.
O VÝHODE
Čím menej človek zarobí, tým dlhšie sa teší na ďalšiu výplatu.
MOCENSKÉ DELÍRIUM
Kto sa raz opije mocou, už nevytriezvie.
O VÝMENE NÁZOROV
Prišiel s vlastným názorom. Odchádzal so šéfovým.
NEVHODNÁ KOMBINÁCIA
Rozbitá rozpitá huba.
O ROZHĽADENOSTI
Bol to veľmi rozhľadený človek; veď býval na jedenástom poschodí.
RETARDAČNÁ
Organizovaný dobročin výrazne zaostáva za organizovaným zločinom.
Ján Grešák
Pavol Švancár
BEZ SVEDOMIA
Chcel si vstúpiť
do svedomia.
Ostro, riadne.
Nedalo sa –
nemal žiadne.
Marta Hlúsiková
Aj toho sa dočkáme…
Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku:
-Váš syn nosí do školy nabitý revolver.
Na druhý deň do žiackej knižky jeden z rodičov napísal pod poznámku:
-Pani učiteľka, je to preto, lebo samopal sa mu do tašky nevmestí.
Vlado Pavlík
PREBEHLÍCI
Požiadavky
majú krátke:
Istý flek
na kandidátke!
Ján Heinrich
Lacný optimizmus
Príde, raz prísť predsa musí
deň pre veľký banket,
až sa všetci stretneme
vo švajčiarskej banke.
Milan Kenda
Do prievanu
Na lepšie časy sa už zablýskalo, teraz už len hrmí…
Ľudo Majer
AJ TO JE DEMOKRACIA
Ak chcete niekoho nakopať do zadku, môžete si vybrať jenu z dvoch polovíc.
Vlado Javorský
Židia potrebujú Múr nárekov. Slováci plačú všade.
Drahoslav Mika
Úplatkári by si mali brať príklad z rýb. Tie neberú a neberú..
Treba hovoriť k veci, najmä ak viete, že ku ktorej.
Milan Lechan
Bosému nenatečie do topánok.
Ján Heinrich
Marcel Krištofovič
P R E K L E P Y
Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.
Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.
Z pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.
Všetko treba brať s d i e r o u.
Bola to šéfka s patričnou a u t o r i ť o u.
Odchádzam o päť minút č e s ť.
Ján Žilinský
Humor pre deti
O veveričke odmietajúcej nezbedníctvo
Ako každodenne, aj dnes ráno som najprv zapol telefónny odkazovač. Nestáva sa to síce často, no tentoraz sa ozval naliehavý hlas z predošlého neskorého večera:
-„Tu veverička Veronika. Nepredpokladám, pán Medikus, že ste v túto dobu v práci. Napriek tomu volám, aj keď v odkazovači môj problém iste nevyriešime. Mohli by ste byť v ordinácií aj po zotmení ? Zajtra večer zavolám znovu. Veľmi pekne Vás prosím !“ A hlas sa odmlčal.
Zrejme to bude niečo vážne, keď volala tak neskoro večer. Aj preto som celý čas myslel na Veroniku. Mal som samé všedné návštevy. Srnka s poraneným kolenom, psík s popálenou labkou, had, ktorého škrabalo v krku. Žiadne veľké prípady. Ešte aj počasie také jesenné, zamračené. A hneď popoludní začalo pršať. Premýšľam čo ďalej, keď vtom zazvonil telefón.
-„Haló, doktor Medikus ? Tu Veronika z borovicového lesa“ –počujem hlas v slúchadle.
-„Áno, tu som. Čo sa stalo? Mala si predsa volať po zotmení ?“ –vyzvedám od veveričky.
-„Bývam tu pri horskom hoteli na hrebeni hôr a telefónny automat je vedľa parkoviska. Keďže prší a nikoho naokolo niet, našla som odvahu a volám už teraz. A keby niečo, utečiem !“- odpovedá.
-„Tak dobre, hrdinka malá, čo Ťa trápi? Aký problém potrebuješ vyriešiť ?“
-„Trápi ma viac vecí, ale teraz aspoň to podstatné. Okrem mnohých iných zvierat a starších veveríc žijem tu s kamarátkou Karolínou a kamarátom Orlandom. Obaja sú fajn, no Karolína je strašná nezbednica. Počas posledných dní si ukladáme na zimu zásoby orieškov a semienok na viacerých miestach. Len majiteľ by mal vedieť, kde sa skrýše nachádzajú, aby nám niekto zásoby neodcudzil. My však miesto vytvárania vlastných zásobární často špehujeme Orlanda a pozorujeme, kam ukladá svoje zásoby. Nezdá sa mi to správne“ – vysvetľuje Veronika.
– „Samo o sebe sledovať Orlanda, ak to beriete iba ako zábavu, nie je až tak nepekné. Ak si však presvedčená, že je to nesprávne, prečo to robíš ? A prečo si myslíš, že práve Karolína je nezbednica ? Ty si nejaká „zbednica“ ? Veď robíš to isté !“ – snažím sa jej oponovať.
-„Ja viem, že je to zatiaľ nevinná hra. Ale čo keď ma bude Karolína nahovárať, aby sme časť Orlandových zásob čmajzli pre seba. Čo potom?“ – spovedá ma ďalej Veronika.
-„A už Ťa Karolína na niečo také nahovárala ?“ – opýtal som sa dôrazne.
-„Nuž zatiaľ nenahovárala, ale mohla by !“ – pokračuje Veronika už menej presvedčivo.
-„Počúvaj, potvorka malá“– hovorím prísne. „Nie si Ty tou nezbednicou ? Hovorí sa: podľa seba, súdim teba. Nepremýšľaš aj o tom, ako skontrolovať Orlandove zásoby ?“
-„Zisťujem, že sýkorky mali pravdu, keď tvrdili, že ste dobrý psychológ. Preto Vám volám !“
-„Odkiaľ o mne vedia sýkorky ? Žiadna tu doteraz nebola !“ – vyzvedám pre zmenu ja.
-„Ako viem, tak od dedinských vrán. Lebo tie sa chválili, že Vás poznajú“ – oznamuje Veronika.
-„No jasné, vrany ! Boli tu vyzvedať, čo by nemali vykvákať, tak teraz kvákajú o mne !“
-„Nuž pán Medikus, čo mi poradíte ? Ako dosiahnuť, aby som nemala špatné myšlienky ?“
-„To máš ťažké, Veronika, lebo myšlienky veľmi neovplyvníme. Prichádzajú samovoľne. Ide o to, či sa nimi riadime, alebo ich necháme odísť bez povšimnutia. Prípadne sa poučíme“- poučujem.
-„Takže ak nepočúvnem špatné myšlienky a tiež nevykonám nič zlé, bude to v poriadku ?“
-„V úplnom poriadku“ – odpovedám stále nie celkom spokojnej Veronike. „A čím viac zlých myšlienok neposlúchneš, tým viac ich odíde a čoraz menej ich bude prichádzať !“
-„No čo vtedy, ak ma na niečo zlé bude niekto nahovárať, napríklad Karolína ?“ – pokračuje.
-„Zlé návrhy sú ako zlé myšlienky. Jednoducho Karolínu neposlúchneš, navyše jej vysvetlíš, že nikomu nič zlé netreba robiť. Ak niekto niekomu robí zle, časom sa mu to nejako vráti !“
-„Myslíte ? To je tak, že keby sme Orlandovi ukradli oriešky, niekto by ukradol zásoby aj nám ?“
-„Napríklad. Alebo Orlando by to celé zistil a vy s Karolínou by ste prišli o priateľa. Orlando by sa potom s vami už nikdy nechcel kamarátiť. To by sa vám páčilo ?“ – pripomínam ďalej.
-„Neviem ako Karolíne, ale mne by sa to určite nepáčilo. S Orlandom sme prežili v lese najkrajšie chvíle a najbláznivejšie naháňačky. Bez neho by nebola žiadna zábava“ – priznáva Veronika.
-„No tak vidíš, celkom dobre sme si to vysvetlili. Si veľmi rozumná a rozvážna. A zrejme aj odvážna. Ale už šup -šup do lesa, aby Ťa niekto neobjavil. Maj sa fajn a niekedy sa ozvi !“
-„Ďakujem, ujo Medikus. A dovidenia!“ -rozlúčila sa Veronika a zložila telefón.
-„Dovidenia …, potvora jedna nezbedná !“ – podotknem iba tak, pre seba. Nuž ale povedzte, milé deti, aké by to boli veveričky, keby neboli nezbedné ?! Asi by to ani neboli veveričky…
Joroslav Liptay
Vojto Haring
Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499
Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde, ako vždy v piatok…
