Dnešný príspevok začíname výzvou nášho priaznivca. Využívame čas, pokým je ešte možnosť demokraticky sa vyjadriť.
—————————————————————————————————————————-
„Situácia na Ukrajine sa snáď upokojí, naše ohnivé diskusie na to vplyv mať nebudú. Robme si svoju prácu, podporme každú mierovú iniciatívu, aj tú za predčasné parlamentné voľby. To podľa mňa stačí.“
PETER DOLINA (autor poznámky žije v USA, Issaquah, WA)
———————————————————————————————————————————
Múzy mlčia a podobne je to aj so slovenskými humoristami. Väčšina z nich čaká na koniec vojenského požiaru a jar, a množstvo námetov v čase, keď namiesto celosvetovej apokalypsy sa svet a ľudia vo víre nepokojov, starostí, informácií a dezinformácií zdanlivo upokoja a najmä na našej bojovej politickej scéne nastane prezliekanie kabátov. Ak nebude horšie…Časť bývalých „roháčovcov“ naďalej tvorí a posiela nám svoje príspevky na tému: Chceme mier! Je to výzva pre všetkých, ktorí prilievajú olej do ohňa tohto vojenského požiaru, pričom pravda je zavalená popolom. Keďže my humoristi sa nachádzame momentálne niekde v suteréne potápajúceho sa pomyselného Titaniku, neopúšťa nás malý optimizmus, že ako ľudstvo predsa len prežijeme a najmä mladá generácia sa dožije toho, že sa bude môcť na svet pozerať tou radostnejšou, humoristickou prizmou, hoci dnes na to nemožno ani len pomyslieť. Svet má iné starosti.
ČO JE TO KULTÚRA?
Stále aktuálna téma…
Skúsme sa pozrieť, ako kultúru definuje UNESCO (Wikipédia). Kultúra je komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru. Otázka by však mohla byť postavená aj inak. Prečo kultúra existuje? Prečo ju my, ľudia, vytvárame počas celej našej známej histórie? Keď ju vytvárame, tak ju potrebujeme. Všeobecne sa tomu hovorí duševná potrava. Je s nami komplexne spätá. Obsahuje všetko, čo je v nás. Aký človek, taká kultúra, aká kultúra, taký človek. Kultúra vyjadruje našu inteligenčnú, vzdelanostnú a duchovnú úroveň. Hovorí o nás, akí sme. Obzvlášť umenie. Prečo napríklad ľudstvo pociťuje potrebu dávať všetkému estetický tvar – lyžičke, stoličke, autu, domu, lietadlu? Prečo chce mať v byte obrazy, sochy, vázy? Prečo chce čítať knihy, pozerať filmy, počúvať hudbu? Prečo to všetko chce vytvárať a prijímať? Každé umelecké dielo – obzvlášť hudobné, literárne, divadelné, filmové, výtvarné – ovplyvňuje do určitej miery jeho prijímateľa. Obsahuje veľkosť umeleckého talentu jeho tvorcu, mieru jeho inteligencie, vedomostí, šikovnosti, fantázie, úroveň jeho filozofie, duševných a duchovných schopností. Odráža sa v ňom aj jeho psychika, povaha, charakter. Zjednodušene povedané, aj jeho dobré a zlé vlastnosti. A tým pádom sme sa dostali k – človek aby sa to v dnešnej dobe rozmachu moderného primitivizmu bál vysloviť – k „morálke!“ Celovečerný hraný film, ktorý oslavuje vrahov a vraždenie, môže natočiť len bezcharakterný tvorca – kvôli finančnej odmene. Alebo môže byť duševne úchylný. Pritom môže byť talentovaný, inteligentný, vzdelaný. To by ale mohlo znamenať, že na poprednom hodnotovom mieste v umení je „morálka, etika“. A od morálky je už len krok k výchove. Umenie má samo o sebe výchovný aspekt. Vedeli to už vedci a filozofi v staroveku. Tvorca umenia, aj keby nechcel, vloží do neho posolstvo pre jeho prijímateľa. Ak predstavuje prázdnotu, bude mať prijímateľ prázdnotu. Ak predstavuje zlo, bude mať prijímateľ zlo. Ak ho má viesť k ušľachtilému konaniu, môže ho k nemu doviesť. A ešte treba zobrať do úvahy aj terapeutické pôsobenie umenia, najmä hudobného, pretože hudba má zo všetkých druhov umenia na človeka najsilnejší účinok, priamy, rýchly, bohužiaľ, len počas jej trvania. Keď na začiatku existencie TV Markíza, jej generálny riaditeľ pán Rusko verejne vyhlásil „my tu nie sme nato, aby sme ľudí vychovávali“, bol to zlý signál do budúcnosti pre umenie a jeho pôsobenie na ľudí v krajine pod Tatrami. Umelec, ale aj televízny a rozhlasový dramaturg, má zodpovednosť – morálnu. Môže niekto aj stokrát povedať na adresu morálky „fuj!“, jednoducho je to skutočnosť. Mnohé slovenské súkromné média sa riadia predovšetkým kritériami počúvanosti, sledovanosti. Ide im o finančný zisk. Keď sa bude chcieť veľká časť národa napchávať tým, na čo ju naučili, čiže pomyjami kultúry, budú jej dávať pomyje. Aj dávajú. A stále viac a viac. Lebo ich spotreba spolu s návykom stúpa. A úroveň kultúry klesá. Jej záchrancovia sú konzumentom pomyjí na posmech. No existuje aj opačná strana mince. Mnohí ľudia už odmietajú sledovať vysielania slovenských súkromných televíznych a rozhlasových staníc. Na Slovensku už neexistuje len čoraz väčšie roztváranie nožníc medzi chudobnými a bohatými, ale aj medzi kultúrne vzdelanými a nevzdelanými. Čoraz viac sa od seba vzďaľujú a odlišujú.
Miroslav Potoček
Prinášame sériu humoristických obrázkov, hoci vojenský požiar nám nie je ľahostajný, no naši politici nás ubezpečujú, že nám vojna nehrozí, iba ak hlad, najmä nás bohatých duchom. A navyše „bohatý strýčko“ spoza mora nám pomôže vyhrabať sa z tohto bahna. Držme palce a veľa zdaru do tohto zatiaľ pomalého umierania a chudoby!
Milanko gratulujem, ešte by si mal dostať cenu za vyrtvalosť .