Tí, čo čítajú, prípadne sem-tam „prelistujú“ Humorikon, netreba dnešného autora bližšie predstavovať. „Hovorí“ za neho priehrštie príspevkov…
Fejtón
VALENTÍN UŽ NIE JE O ČOKOLÁDE…
Nevedomosť vraj neospravedlňuje. Hlupáčikovi treba dať jasne najavo, že je sto rokov za opicami, ak práve nevie koľko bije! A to je trestné…! Patrím medzi ľudí chápajúcich a akceptujúcich hodnoty iných bytostí. Napríklad, pre matku som kradol kvety. V cirkevnej záhradke, tam vraj peklom nevoňajú…I frajerkám som nosil kvety umne „vyškubnuté“ z obecných kachlíkov na námestí. Bol to parádny adrenalín, poviem vám! Utiecť obecnej spravodlivosti bolo jednoduché. Neboli strážnici, neboli kamery, vládla dôvera. Na konto môjho charakteru načim podotknúť, že som natrhal kvietka iba do jednej ruky…Kradol som v jasnej predstave, že čo rastie v prírode, patrí nám všetkým. A navyše som v galotách nemal ani floka! Ako vyznať lásku, keď bozk na líčko žene nestačí? Žena potrebuje aj hmotný dôkaz, o čom ma život dokonale naučil. Kvety rozprávajú…Občas sú aj poriadne utárané, priam ukecané! To je už však z inej štúdie o medziľudských vzťahoch! Nuž teda, zbieral som aj kvietky do herbára, sušil ich, aby som ich napokon ukázal. Samozrejme za pochvalu, aký som šikovný. Vo svojej podstate kvety nerastú len kvôli medu. Rastú pre potechu oka i ako nástroj na prejavenie vášne. Či lásky, ako má kto nastavené vnímanie krásna a vzrušenia. Cit, ktorý často vyprchá ako Chat Noir mesiac po Veľkej noci! Všimli ste si, že akonáhle žena natiahne na ruku obrúčku, dá prvý manželský bozk, svadobnú kyticu zahadzuje ako kus nepotrebného rodinného inventára? Pýtam sa, neodhadzuje si šťastie…? Vrátim sa k téme hmotných prídavkov a k hmotným statkom ku kyticiam počas sviatkov. Ako vieme, sviatky sú tu nie preto, aby sa sviatkovalo, ale aby si obchodníci nabalili kešene! V ilúzii, že čo je drahé je aj vzácne…Aj to vieme, že spoza oceánu sme priviezli všakovaké podarúnky, či nezvyklé zvyklosti. Spomeniem dohán, krumple a syfilis. V podstate jedovaté chuťovečky. Asi za veľkou mlákou väčší výber darov prírody nemali. Nezabúdam ani na halloween, či na Santu…Hohóóó…Sic! Nielen múdrosťou vekov žije človek! A predsa máme aj niečo naše, niečo stredoveké a príjemné a na omak ľúbivé. Sviatok sv. Valentína…Sviatok zamilovaných ! Súhlasím s rezervou. Sviatok zamilovaných by mal trvať po celý rok, a nie iba jeden deň…Kladieme do rúk svojim nežným milenkám, svojim polovičkám, či matkám kytice kvetov. V dobrej viere verím, že sú kupované a fest predražené! Nech vidia, ako ich milujeme! A k vôni kvetov sa šiknú sladké laskominky…A čo taká bonboniéra? Čokoláda o rozlohe tenisového kurtu? U nás taká obyčaj…Ibaže sa objavili správy o tom, že všetko, čo ženy milujú, vôňu čokolády, bonbónov, cukroviniek obsahuje niečo hnusné, protivné, skrátka fuj…! Červy, chrobáky, múku z cvrčkov aj s ich parazitmi… Sladké pohladenie! Ak nás obdarované ženy ponúknu, potom sa nečudujme, že sme sterilní, neplodní a impotentní…! Páni, o tom hovorím, že neznalosť neospravedlňuje! Na to je zákon…či nie? A tak z ďaleka obísť regále so sladkosťami je najnovší trend ako vyznať svojej milovanej lásku. A zamieriť rovno k regálom s chľastom, v ktorých tróni najširší sortiment. Ku kvietkom kúpiť bublinky, hovoria tomu aj šampus, lebo je to záruka, že nie je z lisovaných červov a chrobákov. A kvietky budú voňať, bublinky otvoria dušu a všetci budeme akýsi povoľnejší…Zbožné želanie, ale aké krásne, ta ňe? Už aby to bolo…Deň sv. Valentína plný bubliniek lásky…!
Za hrsť drobných…
Ak chcem usnúť včas, začnem počítať ovečky už pri obede.
Za každým kríkom je ukrytý svet pre našu intimitu.
Peniaze neboli vynájdete kvôli kúpe chleba, ale kvôli kúpe moci.
Viete, že akýkoľvek konflikt musí byť krátky, inak zovšednie?
Tancujem pri tyči a do dôchodku mám tridsať rokov. Myslíte, že to tá tyč vydrží?
Načo je dobré vzdelanie, keď si po celý život nechávame iba našepkávať?
Závisť končí tam, kde už ani ryby neberú.
Ak otvoríš oči a vidíš, pil si v noci kvalitnú pálenku.
Viete, že nič netušiť je najľahšia cesta k usínaniu?
Bosorky nás udržujú v strehu. Zabudli sme doma kresadlo, nezabudli sme doma kresadlo…
Ak máš moc je ľahšie rozkázať národu ako manželke.
Bič v ruke nemusí byť dôkazom, že nablízku je stádo.
V každej kliatbe je kus viery, že sa raz naplní.
Ak si pre svoj boj nájdeš spojenca, neznamená to, že musí spávať v tvojej posteli.
Viete, že nekonečno je ako presýpacie hodiny bez piesku?
Nakreslené srdiečka sú v podstate vlajkovými loďami našich snov.
Je múdre vedieť, že za každou vášňou sa ukrýva sudca aj kat.
Čím viacej sviečok na torte, tým je pohľad na ňu zúfalejší.
(Staroveký Babylon)
Aj v Babylone platilo: Koľko rečí vieš, toľko rečí narobíš!
Viete, že do neba sa mosty nestavajú?
Kameň na kameni je svedkom odvekej túžby človeka nazrieť až k nebeskej bráne.
Dejiny často krát nepoznajú meno staviteľa chrámu, ale poznajú meno toho, kto ho zbúral.
Nečudujem sa, že babylonskú vežu nedostavali. Do neba bez výťahu?
Sentencie
Ak posledný zhasne, komu doručia faktúru za energiu?
Hodina pravdy je najdlhšia hodina nášho života.
Nedráždite psa na reťazi! Čo ak je reťaz hrdzavá?
Jablko sa nevedomky ocitlo pri prvom hriechu. Až potom sa začalo červenať.
Ak vzdycháme po láske, vlastne po ktorej partii tela?
Neviditeľný čas píše z ďaleka viditeľným atramentom.
Jedine človek dokáže očkovať stáda oviec proti vlkom!
Jednou z hlavných úloh minulosti je dobehnúť nás.
