Vážení čitatelia, ako autorka epigramov vám chcem málo slovami povedať ak nie všetko, tak aspoň to, čo sa mi nehovorí ľahko. Narodila som sa v poslednom mesiaci roka a v poslednom roku pred znárodnením, teda v decembri 1947, slovenským rodičom v českom meste Ďěčín. Ale školy mám už slovenské, na rozdiel od mojej jedinej sestry Žofky, ktorá sa narodila ešte na Slovensku, ale prvú triedu ľudovú už vychodila v Ďěčíne. Stručne. V začiatkoch sme sa dosť sťahovali, ale v Trnave som už potom zostala celý svoj dospelý život, prežila som tu aj koniec sveta a žijem tu naďalej. V roku 1994 som si podala žiadosť o pridelenie slovenského občianstva, ktoré mi, tak ako obyvateľom mnohých iných národností žijúcich v Trnave, aj udelili. Veľmi si ho vážim a nikdy sa ho nevzdám. Toľko o mojom vzťahu k Trnave a Slovensku. Čo sa týka straníckej príslušnosti, ako dieťa som vstúpila do pionierskej organizácie, a tá ma naučila všetko podstatné pre celý môj ďalší život. Lebo pionier je oddaný svojej vlasti, je obhajcom pokroku a mieru na celom svete, ctí si hrdinstvo práce a boja, svojím učením a prácou pomáha budovať svoju vlasť a je hrdý na svoju pioniersku organizáciu. Osvojac si pravidlá pionierskej organizácie, nepotrebovala som už potom v ďalšom živote vstúpiť do žiadnej strany a vďaka týmto pevným zásadám som úspešne celý život učila na gymnáziu Jána Hollého v Trnave. Môj život je, aj napriek mojej vernosti hore uvedeným pevným zásadám, plný poézie. Vydala som dve básnické zbierky Ži hlavou a V pondelok doma nebudem a zostávam verná jednej jedinej strane a to je strana schránkových novín Trnavsko, kde mám pravidelnú rubriku epigramov s názvom Možno je to tak a v ostatnom čase som verná výbornému HUMORIKONU, kde prezentujem svoju tvorbu – tentoraz epigramy:
Po opici
Ráno chodím po štyroch
a tabletky hltám,
aj keď matka nie je opica,
ani otec orangutan.
Kontrasty
Kým niekde ešte stále
na potoku šaty perú,
zatiaľ sonda Juno
dorazila k Jupiteru.
Kým je čas
Na lúku si poďme večer
dobré miesto hľadať,
ľudia prídu pozorovať,
ako bude libra padať.
U zubného doktora
Nemusí mi prikazovať
nič nejesť, veď načo?
Zaplatím mu účet
a nebudem mať začo.
Slovensko na mape
Na mapách už vôbec nič
pre nás nie je nové,
ešte aj ten blízky východ,
máme toť, hneď pri Prešove.
Drzí ľudia
Na niektorých ľuďoch
mi tá ich drzosť vadí,
pokojne si kradnú,
a ani nie sú členmi vlády.
Nedostatok sudcov na okresnom súde
Čo len teraz bude s nami
okresnými zločincami?
Eva Jarábková Chabadová
