Môžete si ju zakúpiť, stále je v predaji!!!
Niekto, aby mohol vydať knihu musí predať auto, iný kvôli tomu drží hladovku. A to je zčasti aj môj prípad. Knihu z vlastne vymyslených aforizmov som sa rozhodol urobiť preto, aby som si aj takto uctil pamiatku môjho syna Milana, ktorý zomrel po veľmi rýchlej a krutej chorobe, v najkrajšom veku dozrievania (ako takmer 18-ročný) a ktorému ju takto symbolicky venujem. Mal podobne ako ja, jeho otec veľký zmysel pre humor a vedel sa tešiť zo života. A…venujem mu ju nielen preto, ale najmä preto, že som ho mal, napokon tak ako každý poriadny rodič svoje dieťa, veľmi rád. A nielen ja…
VŔTAJÚCE AFORIZMY – RECENZIA
Milan Kupecký: Aforizmy (Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave)
Novinár, redaktor, publicista, ale predovšetkým humorista Milan Kupecký vydal knižne plody svojho dlhoročného tvorivého úsilia na poli humoru a satiry – pod jednoduchým názvom Aforizmy (s podtitulom Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave). Kniha obsahuje niekoľko stoviek týchto drobných literárnych útvarov a je bohato ilustrovaná výtvormi karikaturistu Vladimíra Pavlíka. Po úvodných stranách, z ktorých sa dozvieme čo-to o autorovi i o humore, natrafíme na motto: „Každá úvaha by mala mať svoju váhu.“ „Nie je ťažké písať aforizmy. Oveľa ťažšie je ich vymýšľať.“ Veru, všetko vypovedané či napísané by malo mať svoju váhu, teda primeranú výpovednú hodnotu, krytú pocitom zodpovednosti za zverejnené slovo. Platí to tiež o humore a satire, aforizmus nevynímajúc. Vymyslieť dobrý aforizmus je o to ťažšie, o čo obsahovo hutnejší musí byť vzhľadom na malý priestor, ktorým disponuje. Povedať veľa (všetko dôležité) a nemrhať pritom slovami, to dokáže málokto. Je prirodzené, že pri takom množstve aforizmov, aké nachádzame v predmetnej zbierke, nie všetky sú vynikajúce; stretávame sa aj s variovaním a zrkadlením, lebo tak to funguje, že myšlienky a nápady sú okolo nás, niektorí ich takmer nevnímajú, no iní ich zachytia, pretvoria a pošlú ďalej… Aj aforizmy, podobne ako vtipy, takto prúdia v našom mentálnom a kultúrnom prostredí, aby nás vždy znova prekvapili a obohatili. Milan Kupecký tvorí – zdá sa – spontánne, s ľahkosťou, čaruje a hrá sa so slovami, hľadajúc iskierky humoru, zrnká múdrosti, ívery poznania. Uplatňuje pritom optiku obyčajného človeka, preto jeho aforizmy nepôsobia elitársky či pesimisticky, hoci sa nevyhýbajú ani vážnym otázkam a problémom. Uveďme príklad: „Aj v bande naničhodníkov si každý o sebe myslí, že on je ten najlepší.“ Alebo: „U nás sa uplatnil čínsky model hospodárenia: ryžovanie.“ Knižka je rozdelená na viacero častí – podľa tém, ktoré autor v aforizmoch spracúva. Možno povedať, že ide o témy týkajúce sa nášho každodenného života: práca, manželstvo, medziľudské vzťahy, peniaze, záľuby, ľudská hlúposť, životné prostredie… Autorská invencia ich však dvíha z tieňa každodennosti, aby sme v inom svetle mohli vidieť to, akí sme a ako žijeme. Aforizmus je podľa niektorých „románom v kocke“. Dokonalý aforizmus ešte nikto nevymyslel a ani nevymyslí, to by totiž musel vrátiť vesmír k počiatku, zhustiť ho do niekoľkých slov, čo je zjavne nad ľudské sily. To neznamená, že by sme sa mali aforizmov zriecť, práve naopak, veď usilovať sa o nemožné je neraz predpokladom dosiahnutia možného. Aforisti to vedia, vie to aj Milan Kupecký, preto stále hľadá pomyselné zrnká zlata v piesku.
Ján Maršálek
Tri ukážky tématických kapitol z knihy
PRÁCA
Práca je najtrpezlivejšia vec na svete. Vždy počká.
Bol pilierom firmy. Často stál na mieste.
Pracovných síl je dostatok. No nie vždy tam, kde by ich bolo najviac treba.
Plody manželovej práce zberá spravidla manželka.
Práca človeka pretvára postupne. Alkohol naraz.
Práca mu nevoňala. Práve kydal hnoj.
Viac potu vynaložíme pri prekonávaní chrípky ako počas práce.
Robiť sa musí! Ale pýtam sa: Prečo práve ja?!
Najľahšou prácou je robiť zo seba chytrého.
Inovované príslovie: Nie je dôležité pracovať, ale zapísať sa do knihy príchodov a odchodov!
Niektorí sa snažia na pracoviskách denne podať nie výkon, ale športový tiket.
Stále platí: Čo si môžeš z firmy odniesť dnes, neodkladaj na zajtra!
Priložil ruku k dielu a zobral si ho domov.
Všade bol len nie tam, kde ho bolo treba – na pracovisku.
Niektorí si pojem pracovná príležitosť zamieňajú za príležitostne pracovať.
Čo sa týka doby, najťažšie znášame pracovnú.
Práca kvapná málo platná, no niekedy dobre platená.
Prezčasy sú výborná vec, ak sa dá v ich rámci si aspoň zdriemnuť.
Každý chvíľku ťahá pílku! Že by zlá pracovná morálka?!
Robota neutečie! Skôr my od nej.
Sú aj takí, čo urobia všetko preto aby nemuseli robiť.
U čašníka je záruka, že počas pracovného času urobí aspoň čiarku.
Pracoval ako včelička. Tiaž často posedával.
Nič netrvá večne! Iba ak niekomu pracovný čas.
Odskok z práce bol kedysi našou športovou disciplínou.
Rébus pre chirurgov: Čo ak niekomu prirastie práca k srdcu?
Nebol poľnohospodár, no i napriek tomu dokázal všetko zorať.
Bol práceneschopný. Ibaže nebolo možné presne určiť, že akej.
Najlepší spôsob ak sa zbaviť práce: Urobiť ju!
Zlá organizácia práce: „Do hory ma poslali, sekeru mi nedali!“
Povzdych nejedného poľovníka: “Ej, keby bol aj zajac ako práca. Tá vždy počká!
Bolo by nám hej, ak by sa pracovné výsledky dostavovali na pozvánku.
Práca mi išla od ruky. Čo najďalej.
Zohriať sa dá aj prácou. Ibaže to je ten najmenej využívaný spôsob.
Bol jediný čo na pracovisku obstál. Doslovne.
V práci sa vedel ohánať. Výhovorkami.
Človek obyčajne býva najviac zaneprázdnený vtedy, ak má skutočne čosi hodnotné vykonať.
Prespal dobu. Nevadí, bola pracovná.
Vo firme bol skrytou rezervou. Márne ho každý deň hľadali.
Jediná vec čo bola v ich firme pružná bol materiál.
Pracovnú dobu dokonale využíval. Vo svoj prospech.
Nevyčítali mu chyby. Boli radi, že robí aspoň niečo.
Cement býva na stavbe často jediný čo sústavne a tvrdo pracuje.
Ak sa chce človek niekam dopracovať, nestačí aby bol iba zamestnaný.
Niektorí sa práci nevyhýbajú. Iba robote.
Pracovnú náplň mnohých napľňa prázdnota.
Človek pracujúci s lopatou sa má vždy i čo oprieť.
Pracovný čas využíval tak, že ho využíval.
Najlenivejšia vec na svete je zástrčka. Do práce ju treba strkať.
ALKOHOL
Alkohol je jed, s ktorým možno beztrestne otráviť človeka.
Jedine pivári sa dožili sľubovanej svetlej budúcnosti.
Pitím do dna začína takmer každé pitie do neskorého večera.
Alkohol vraj hreje. Je to však drahé kurivo.
Najviac si zvykáme na pravidelnosť. Najmä čo sa týka pitia alkoholu.
Pitie piva je ako kulturistika. Formuje nám postavu.
Spánok je dôležitý, nie však s opicou a pod stolom.
Sláva a alkohol sú osožné dovtedy, pokým nevstúpia do hlavy.
Vo víne je pravda. To však neznamená, že ten kto viac vypije má aj viac pravdy.
Prázdna hlava a fľaša majú veľa spoločného. Nikoho nebavia.
Z alkoholu a zamilovania sa vytriezvuje.
Sviatočné dni v roku prinášajú toľko príležitostí vypiť si, že človek má problémy ako byť vôbec triezvy.
Podriadenosť možno komopenzovať rozkazovaným. Pri výčapnom pulte.
Nie každý hľadá vo víne pravdu. Mnohí naberajú odvahu ku klamstvu.
Sú ľudia, ktorí sa tešia vytriezveniu iba preto, aby si znova mohli vypiť.
Mal dve lásky. Jednej sa pozeral do očí a druhej na dno.
Spoznali ho. Hoci sa spil na nepoznanie.
Najčastejšie sa ľudia rozhodujú byť abstinentmi v tuhom alkoholickom opojení.
Bol ku každému rovnako naklonený. Ak si vypil.
Vo víne je pravda. Najmä ak povieme – nemali sme toľko piť!
Aj tie najväčšie peniaze sa dajú utratiť v tej najmenšej reštaurácii.
Čo sa týka pitia u mnohých ťažko rozoznať všedný deň od osláv.
Alkohol neškodí každému. Vonkoncom nie výčapníkom.
Postupnou elektrifikáciou sa dosiahlo, že pod parou sú už pomaly iba ľudia.
Zapíjať sa zvykne aj vtedy, ak chceme aby bolo všetko takpovediac v suchu.
Mnohí začnú myslieť triezvo až keď si vypijú.
Vytriezvenie ešte nie je zárukou triezveho rozmýšľania.
Zodpovednosť a sľuby sú ľahko rozpustné v alkohole.
Vo víne je pravda. Najmä ak povieme, nemal som toľko piť!
O HLÚPOSTI
Niektorí ľudia demonštrujú svoju mladosť tak, že sa správajú ako malé deti.
Hlúposť je dar. Nie však vhodný niekoho ním obdarovať.
Keby niektorí zobrali rozum do hrsti, nič by im v hlave nezostalo.
Hlúposť je jediný artikel, ktorý nezávidíme ani susedovi.
Rada je zbytočná vec. Múdry ju nepotrebuje a hlupák si poradiť nedá.
Najväčšie úroky človek spláca pri doplácaní na vlastnú hlúposť.
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, hlupáka reči.
Horšie ako nepochopiť je nedovtípiť sa, že sme nepochopili.
Tam, kde sú obmedzené hlavy sú aj obmedzené možnosti.
Zviera sa od človeka líši tým, že nerozpráva hlúposti.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Viac hláv, viac mudrovania!
Mýliť sa je ľudské. Pokým sme vo funkcii nadriadeného.
Vraví sa, že náhoda je vôl. No stretnúť vola nie je náhoda.
Deravé zuby bolia. O hlavách sa to žiaľ nedá povedať.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Vidieť do veci nezáleží vždy od jej priehľadnosti, ale od rozhľadu človeka.
Boli by sme najvzdelanejší národ, keby každý kto mudruje bol mudrcom.
Napadla ho myšlienka! Utrpel úraz.
Opakovanie je matkou múdrosti. Nie však pri opakovaní hlúpostí.
Ľahšie sa hýbe hlavou, ako rozumom.
Veľmi ťažko sa prichádza k rozumu. Prísť o rozum je oveľa ľahšie.
Hlúposť je ako priamka-nekonečná.
Utápať sa možno aj vo svojej plytkosti.
Nie každý kto vás dobehne je športovec.
Tí čo nedokážu chytiť rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytračenie.
Dobré myšlienky mu behali po rozume. Hrali sa na schovávačku.
Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.
Iba chytrý môže doplatiť na svoju hlúposť. U hlupáka je to samozrejmosť.
Hlúposť je dar ktorým sa nik nechváli.
Najviac múdrosti sa spotrebuje predsa len na hlupákov.
Najviac múdrych je vždy až po svadbe, futbalovom výsledku a po probléme.
Na pekáči nerozhoduje, že či išlo o hlúpu hus.
Ostrou kritikou si neprídete na tupca!
Trubači vymreli, trúby nie.
Osud sa najlepšie zamieňa za hlúposť.
Hlupák prikladá dôležitosť svojmu zdraviu.
Najistejšia opora – držať sa vlastného rozumu.
Ak by hlúposť kvitla, nemali by sme problémy s nedostatkom zelene.
Viac hláv, viac kapustnice!
Hlupákovi veľmi nepomôže zub múdrosti.
Aj chytrí robia často zo seba hlupákov.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.
Pri krste knihy dvaja Milanovia, humoristi….Milan Hodál a Milan Kupecký
