Dnes aktuálne náš čitateľ, slovenský profesor ekonómie Jaroslav Husár

Dnes zaraďujeme aktuálny príspevok profesora Jaroslava Husára, špičkového slovenského ekonóma a nášho verného čitateľa so zmyslom pre humor. A keďže vieme, že humor je vážna vec, taký je aj jeho príspevok…

Vážení v Humorikone!

Som rád, že ste zaradili tento môj príspevok, ktorého text by si mali prečítať a vziať na vedomie najmä naši politici. Dozvedeli by sa, aké náročné je dobre vládnuť. Že je potrebné, aby politik zanechal okrem hlasovania v parlamente za sebou aj nejakú stopu, napríklad v podobe literárneho diela. Makroekonomické údaje, ktoré som usporiadal do jedného celku si vyžiadalo odo mňa veľké úsilie, hoci odozva nebola adekvátna. Významne sa v mojom úsilí premietnutého do samostatných článkov i vydanej knihy, zvýšila výpovedná hodnota v snahe o dosiahnutie rovnováhy v ekonomike, ktorá u nás už 30 rokov kríva. Myslím, že zaujímavý je aj postreh, ktorý rád prezentujem prostredníctvom Humorikonu.

„Nedávno som dostal vzácny dar, knihu Hoj, zem drahá od M. Rázusa. Prekvapilo ma, že napísal báseň ZNAJ VLÁDNUŤ! (Dávam do pozornosti našim politikom). Moja úvaha má názov“:

Vieme riadiť?

Do diela M. Rázusa som sa zahĺbil. Nemôžem nezačať týmto citátom: „A komu hnev či pomsta černie v stope, ten Slobodienke našej jamu kope!!!“ Báseň je platná aj pre dnešok. Musím odcitovať: „Ty, ktorý sa staneš prezidentom, premiérom, ministrom, županom, vysokým úradníkom, či akýmkoľvek iným predstaviteľom, mysli na seba až vtedy, keď šťastne „pribijeme“ – až naša plť dopláva do cieľa.“ Iste autor vyjadril to, čo dobre poznal. V rokoch 1929 – 37 bol predsedom SNS a poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Zanechal nám veľké mravné posolstvo. M. Rázus sa v svojom svätom zanietení skutočne obetoval, lenže v zápasoch, v ktorých sa v opozícia používala zákerné intrigy a klebety, stratil autor zdravie i životnú vitalitu. Nemôžem neuviesť tento slávny verš:

Kto stojíš pri vode – hľaď! Časy sú tak kruté!
A v sparných diaľavách tak mnohá hrozba drieme,
buď múdry na hĺbkach, buď silný na zákrute,
a mysli na seba – až šťastne pribijeme.

Básnikov spor s egoizmom – s „myslením na seba“, ktorý tak neznesiteľne dodnes čerí slovenské hladiny, zneisťuje verejný život a dovolím si povedať, spochybňuje dôveru Slovákov v politiku teda nielen dnes, ale už veľmi dávno. Ktorý predseda vlády, minister financií, či poslanec NR SR po roku 1989 napísal porovnateľné dielo ako dielo ZNAJ VLÁDNUŤ? Dobre vime, že práve nepodkupnosť Rázusa mu v závistlivom slovenskom prostredí narobila veľa nepriateľov, lebo len málokto dokázal v búrkach života niesť také náročné mravné posolstvo ako on. Nedal sa zastrašiť a tobôž zlomiť. Nech si čitateľ porovná dnešných vodcov s týmto nielen politickým ale aj literárnym velikánom (!)
Stalo sa to, že ani dnes nechceme počuť fakty, pravda nie je pravda, či na Slovensku či v EÚ. Spoliehame sa na peňažnú hodnotu HDP, čo je bezobsažné číslo, bez informačnej hodnoty a tak môžeme iba zablúdiť. Veď už aj guvernér NBS povedal, že je tu umieračik eura. Prečo? Práve zato, že nevieme riadiť a nevieme vládnuť; nevieme riadiť obeh peňazí, premenné sú v náročnom matematickom vzťahu. Hoc ekonómia už dávno opísala hospodársky ideál usporiadanej spoločnosti či zlé spôsoby vlády, nemáme ho; ideál definovaný práve našimi veľkými ekonómami (Prof. K. Engliš, Prof. R. Briška), naša prax úplne ignoruje. Práve preto, že negujeme poznatky, rozhoduje, ako denne vidíme, svojvôľa. Bezmedznosť svojvôle však logicky naráža na hrádze vzdoru, viď aj posledný protest pred prezidentským palácom.
Už dlho sa usilujem, aby naša vláda reálne zabezpečila aplikáciu ekonomickej vedy. Tvrdím, že hlavným problémom, nielen na Slovensku ale aj v EÚ je neexistencia vymedzenia obsahu a formy vyjadrenia ekonomických informácií, adekvátne zobrazenie tých reálnych procesov, ktoré sú v rukách vlády, s ktorými je spojené riadenie ekonomiky, organizácia tokov ekonomickej informácie, zmysel ukazovateľa, opodstatnenosť ekonomického rozhodnutia. Ba jasnejšie a širšie, nemáme vyriešený problém riadenia výroby, riadenia distribúcie a riadenia akumulácie outputu, ktorý, žiaľ, meriame iba už spomenutým HDP. Práve vďaka technikám analýzy modernej ekonómie vieme správne rozhodnúť, ako zasiahnuť do fungovania ekonomiky. Ekonómovia sa dnes stretajú s explóziou ekonomických informácií, ktoré nebudú k riadeniu a rozhodovaniu potrebné. Fundamentálne ekonomické poznatky podstaty ekonomiky odhaľujú najvnútornejšie zákony štruktúry a pohybu ekonomiky. Pre pochopenie podstaty je preto potrebný usporiadaný systém ekonomických informácií. Napísal som to aj, vtedy ešte predsedovi vlády, I. Matovičovi:

Vážený pán predseda vlády,

v prílohách zistíte, ktoré sú základne ekonomické problémy ekonomiky SR, na ktoré som uviedol postupne všetkým doterajším predsedom vlád. Vláda by mala dvakrát do roka hodnotiť vývoj ekonomiky a hlavne jej rovnovážny stav. Tento účel pre vládu splnia usporiadané makroekonomické údaje (nie iba HDP), ktoré som uviedol a navrhujem ich ako riešenie.

Záverom: Verím, že z toho, čo som napísal zračí potreba vládnutia, opierajúca sa o hlboké ekonomické poznatky. Z uvedeného usporiadania ekonomických veličín členmi vlády je zrejmá iba fiškálna kompaktnosť; vidieť iba základnú ekonomickú rovnicu, rovnicu rovnováhy. M. Rázus nepoznal organizáciu ekonomických dát, lebo súčasná ekonómia vznikla až v roku 1936. My však žiaľ nemáme morálne zásady M. Rázusa! Ekonomický svet sa zmenil.

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments