Zdravím Ťa, Milan!
Rok poctivej redakčnej práce s kvalitnými autormi je za nami. V Humorikone sa objavil nejeden skvost z pera najvýznamnejších mysliteľov súčasnosti. Aj vďaka Tvojmu entuziazmu, či príkladnej obetavosti. Verím, že i pre nepriazeň a nepochopenie významu humoru a satiry zo strany štátu budeme spoločne pokračovať. Neúnavne prinášať nové myšlienky, námety na premýšľanie s humorom nám vlastným. A tak nám Boh pomáhaj!
Vlado (Január 2023)
Novoročný príhovor
Nesmútim za rokom neprehľadných zákrut…
„Niekde urobili súdruhovia chybu…“ Nuž, nielen súdruhovia, ale aj ich pohrobkovia v čase, ktorý by som najradšej vymazal z pamäti. Čo sa to za taký krátky čas so svetom porobilo? A čo sa to vlastne porobilo s nami…?! Žeby bol naozaj človek človeku vlkom? Na to nie je odpoveď. Nechali sme sa nachytať na hruškách v cudzej záhrade v domnienke, že tie hrušky sú sladšie ako dedove. Nie sú sladšie, iba jedovatejšie! Dvíhame čaše na lepšie časy, akoby sme vedeli ako tie lepšie časy chutia. Nové auto v garáži, či plný gágor? Pred časom som sa opýtal kolegýň na Univerzite, či by chceli byť levmi v klietke a byť sýte, alebo žiť slobodne na savane o občasnom hlade. Všetky zatúžili po klietke…Mlčím, lebo nemám slov. O tom je naša súčasnosť a bojím sa, že i budúcnosť. Klietka, zatiaľ s istotou plného bachora, ale čo ak sa všetko zvrtne? Klietka o hlade? Všetko tomu nasvedčuje, že ľudské stádo sa dá skrotiť a vytvoriť na svoj skazený obraz tými najjednoduchšími a najprimitívnejšími prostriedkami. Medovú motúz popod nos a potom už iba motúz. Taká je realita, ktorú tak úspešne ignorujeme. To je ako s tým pánom, čo padal zo sto poschodového mrakodrapu. Na sedemdesiatom si mrmlal popod nos…Ešte nie je tak zle…Aj na tridsiatom…Bolo ešte horšie… Uvedomil som si, že sme naozaj naivné ľudské ovčie stádo, ako nám to cirkev dve tisícročia prízvukuje. Žiaľ, sme v podstate slabé a bezbranné ovce bez silného reálneho pána s víziou ako prežiť? Naozaj to sme? Na vlnu a mäso? Osobne som nepochopil, a snáď už nikdy nepochopím tie kotrmelce v zákrutách presvedčenia. Čo bolo biele je odrazu čierne. Čo bola lož je teraz svätá pravda. Kto má vlastne moc nás o tom presviedčať, trýzniť naše predstavy a ideály? Kto nám múti hlavu, ktorú napokon strčíme do piesku ako pštrosy? Zbav nás strachu každodenného, ó Pane…To je modlitba, ktorá musí prerásť v činy. Budúcnosť prvých dní roka je naša šanca pozrieť sa pravde do očí. Žili sme vyše dva roky v klamstvách, v šikanovaní, v blúznení, v nádeji, že raz všetko skončí…Neskončí, verte, neskončí! Naše duše dehonestujú tí, ktorým sme vložili do rúk neobmedzenú moc a dôveru. V podstate na istý čas bez akejkoľvek šance sa brániť zlovôli bezcharakterných.. Nadišla hodina im tú dôveru otrieskať o hlavu a vziať im moc, ktorá, ktorá nivočí nás a naše rodiny. Ubíja, berie ilúzie, kriví charaktery a gumuje vzťahy ako na bežiacom páse. Nuž, nechali sme sa nachytať na imaginárnych hruškách pre vlastnú ľahostajnosť. Strčili sme hlavy do klietky v nádeji budúceho bezpečia. Zem sa rozkrútila na môj vkus príliš rýchlo, lebo nestíham reagovať na všetky tie negatíva čo mi stoja v ceste. Nedokážem brilantne definovať nepriateľa, lebo dnes už nepriateľ nestojí v zákope predo mnou, ale číha všade vôkol mňa. Sme klamaní, lebo sme im to dovolili. Dokonca sme tomu aj tlieskali. Falošným tribúnom z ľudu. Čas a skutky sú dôkazom našej večnej naivity o lepších časoch. Všimli ste si niekedy, ako si pes zahrabáva kostičku do zeme? Nie preto, že nie je práve hladný! Preto, aby nebol hladný v budúcnosti. Zlyhali sme smerom k mladšej generácii, ktorá nenesie posolstvá svojich otcov, ich skúsenosti a múdrosť. Vlastne neprebrali ani priateľstvá skúsenej generácie otcov a ich schopnosť prežiť. Akoby všetko čo je za nami bolo zlé a neefektívne pre budúce kroky spoločnosti. Každá generácia dostane skôr či neskôr po nose, ale pri troche pozornosti a premýšľaní by to vôbec nemuselo bolieť. Len také brnknutie, také varovné gesto…Ľudia bdite, čert nespí! Rok blamáží a frustrácii je za nami. Nekompromisne odkryjeme karty tých, čo hrali falošne. A potrestajme ich podľa litery zákona. Páchanie akéhokoľvek zla nesmie zostať nepotrestané. Nespoliehajme sa na trest večného pekla, to bude už neskoro. Ľudstvo prechádza ťažkou skúškou zotročovania. A to treba mať každý deň pred očami ako memento prežitia. Chopiť do dlane obyčajný sedliacky rozum a nájsť v sebe odvahu nemlčať…Viem, je to ťažké, ale od toho máme reč aby sme sa bránili pred svetom, ktorý siaha na budúcnosť našich potomkov. Som optimista. Verím, že do tmavých kútov dejín odídu všetci tí, čo páchnu hnilobnou mocou a bezodnou chamtivosťou.
Úspešný a spravodlivejší rok 2023, priatelia!
Mgr. art. Vlado JAVORSKÝ
Dovetok: Milý kolega Vladimír! Tak ako Tebe, tak aj od statným autorom načim poďakovať za doteraz vynaložené úsilie pri každodennej tvorbe slovenského humoristického-satirického Humorikonu! Tvoje slová vyznievajú optimisticky a oduševnene s cieľom pokračovať…Musím ti však citovať svoj názor, ktorý je v texte v nedávno uverejnenom Humorikone:
Vážený žiadateľ,
dovoľujeme si Vás informovať, že na základe hodnotenia žiadostí o finančnú podporu z verejných zdrojov poskytovaných Fondom na podporu umenia, ktoré boli podané v rámci výzvy č. 1/2023: program 2.3.2 – Vydávanie internetových časopisov, odbornou komisiou a rozhodnutím riaditeľa Fondu na podporu umenia Vaša žiadosť „Humorikon“ zaregistrovaná pod č. 23-232-00181
nebola podporená.
Toto rozhodnutie Fondu na podporu umenia je konečné a podľa článku 11 bodu 3 Zásad poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
S pozdravom,
Mgr. Jozef Kovalčik, PhD.
riaditeľ Fondu na podporu umenia
Dva znalecké, zaujímavé, no pravdivé vyjadrenia zainteresovaných
Milý pán Kupecký, slovutný humorista!
Nuž trpká, až hyperbolická irónia z FPU ako Vianočný darček. Môžem iba poľutovať, ale neviem pomôcť, pretože vo všetkých rozhodujúcich úradoch je prevaha vlastencov, ktorí majú vlasť mimo Slovenska a preto aj iné priority na finančnú podporu. Humor a umenie humoru v rôznych formách prezentované v Humorikone je slovenské a po slovensky; možnože keby bolo anglicky, (či americky), alebo aspoň nemecky, možnože by to Ministerstvo kultúry na Slovensku aj vyronilo slzu podpory, ale takto nie.
Slovenská národná publicita je prekážkou tej nadnárodnej a komerčnej, ktorá postupne preniká do mozgov a mení už od mladých liet vzťahy občanov k národu, k národnému jazyku i k rodnej zemi.
Pomaly sa dostaneme do štádia, že bude treba (a bez okolkov i dôslednejšie) rozlišovať Slovákov a osoby na Slovensku; podobne ako nemáme Slovenskú Národnú radu, ale zato Národnú radu SR (teda na Slovensku). Čo už…veď odnárodňovanie nie je vynález dneška a vždy má politicko-územno-materiálne pramene, ale k takej tvrdej forme národného útlaku bez ohľadov, v minulosti sa nedostala ani germanizácia ani maďarizácia a pani Radičová to pred pár rokmi iba rozšafne umocnila tým, že Slovensko prosto označila za „túto krajinu“. Takže: porozumeli sme si? Niet takých čo vymetú Augiášov chliev.
…pred ohnivým drakom kto vlasť zacloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní…(K. Kuzmány)
Srdečne pozdravujem!
Julius Forsthoffer
Dobrý deň pán Kupecký,
FPU zase prezentoval svoj vzťah k žánru kresleného humoru…Nehľadá možnosti ako pomôcť zachovať a podporiť tvorbu slovenských autorov kresleného humoru, aforistov a fanúšikov a vytvoriť podmienky pre záchranu tohto žánru. Od odbornej poroty očakávam základné poznatky o kreslenom humore, osobnostiach slovenského i svetového, kauzalite tvorby a jej dosahu na verejnosť. Pohodlné nepodporenie žiadosti bez vecnej argumentácie má znak chimérickej akademickosti vulgo alibizmu vulgo diletantizmu.
Je to podpis +++.
Milan Kupecký, PS: Od Nového roku, HUMORIKON, ak ho „nezlikvidujú“ mocní demokrati tohto sveta, bude mať prestávku a vyjde až po parlamentných voľbách, v nádeji, že sa Slovákom konečne podarí zvoliť si slovenskú vládu a tá do funkcie ministra kultúry dosadí človeka, čo rozumie kultúre, tak ako je to všade v krajinách po celom svete.
V mene súčasných slovenských humoristov píšucich i karikaturistov
Milan Kupecký
