Curriculum vitae
Spisovateľ a humorista Ján Grešák sa narodil v roku 1953 v Nesluši, okres Kysucké Nové Mesto. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Kysuckom Novom Meste a absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre pracoval v Pôdohospodárskom projektovom ústave v Žiline ako projektant až do roku 1996, keď nastúpil do štátnej správy, v ktorej pracoval až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti žije a tvorí v Žiline.
Literárnej tvorbe a publicistike sa venuje od mladosti. Popri poézii a próze píše krátke humoristické útvary – humoresky, aforizmy, sentencie, epigramy, úvahy a fejtóny. Doposiaľ knižne vydal zbierku krátkych poviedok Ozveny hôr (2009), knižky o rodnej obci Nesluša Neslušské osady kedysi a dnes (2012) a Dedinka pod Žiarom (2014), knižku príbehov zo života V kvapke rosy (2013), zbierku básní Dýchanie duše (2015), ako aj humoristickú knižku Potvorstvá koruny tvorstva alebo smiechom proti hriechom (2017).
Okrem regionálnych novín publikuje časopisecky v Literárnom týždenníku, Slovenských pohľadoch, Romboide, Kultúre, Pútniku svätovojtešskom, Krásach Slovenska, TELE pluse, Bumerangu i v internetových novinách (Nové slovo, Humorikon, PriestorNet a i.).
Pozdravujem všetkých vytrvalých priaznivcov HUMORIKONU, želám lepší nový rok 2024, najmä čo sa týka humoru, a zasielam svoje silvestrovské príspevky.
Humoreska
DOTÁCIE
(Podobnosť so zmietnutou žiadosťou tvorcov Humorikonu o grant zaslaný na inštitúciu kultúry je takmer čisto náhodná, hoci je veľmi podobná!)
-Dobrý deň, som tu správne, tu zasadá komisia, ktorá rozhoduje o prideľovaní dotácií na podporu umenia?
-Áno, správne, a o čo ide? -odvrkne bruchoplecitý muž, zahniezdiac sa v kresle za vrchstolom, zrejme predseda komisie. Ostatní páni, sediaci po oboch jeho stranách, unudene zívajú a podriemkavajú. Medzi nimi usedavo podriemkaval aj unudený riaditeľ fondu.
-Som redaktor humoristických novín a nedávno sme podali žiadosť o poskytnutie dotácie reagujúc tak na vašu Výzvu…a nevime, prečo ste nám opäť zamietli žiadosť? -predstavil som sa ako zástupca humoristických novín.
-No a čo má byť? Ako sa volajú tie vaše noviny?
– Dobre ich poznáte z počutia, ich titul je TŔŇ. Viete dobre o koho ide! Už po desiaty krát podávame žiadosť o podporu slovenskej kultúry, no doposiaľ nám nebol pridelený jediný cent.
-Prosím vás, na takéto noviny chcete dotáciu? Schválne sme si prečítali jedno vydanie a tuhľa, hneď na prvej strane sú fóry o mne, odpovedal akoby prebudený z polospánku riaditeľ. Jediné, čo ho dokázalo naplniť, bola fľaša slivovice, o províziách radšej pomlčím…Hoci mal už tretiu manželku, milenku mal tú istú…Najradšej zachraňoval tých, čo sa topili v peniazoch…Preto vôbec som nedával tomuto stretnutiu význam, lebo navyše nik z nich z nich nemal ani štipku zmyslu pre humor. Na druhej strane stola sedel ďalší pracovník z fondu ku ktorému som sa prihovoril. O ňom bolo známe, že aj keď nebýval práceneschopný, neschopným v práci bol stále…Všetky jeho morálne zásady sa rozpustili v peniazoch a alkohole…Ďalej som sa snažil zaujať ich rozprávaním vtipov o ženách, konkrétne o svokrách a o manželkách, ktoré aj napriek tvrdeniu, že všetci muži sú rovnakí, často ich striedajú…Aj ďalších kolegov nadácie som sa snažil vtipne charakterizovať, no jediné čo vedeli poriadne chytiť do rúk, bola výplata, úplatok a pohárik…Tento fór bol ako ušitý najmä na pána riaditeľa. Darmo ma presviedčal, že ťažko sa dá podplatiť a pije iba šaraticu. Poctivo dokázal v živote vykonávať jediné – brať úplatky…Nikdy sa nedal opiť rožkom. Iba borovičkou…Nechýbali ani fóry o bývalej vláde, o ktorej sme kriticky písali, že namiesto pomoci kultúre vyplatila sviniam podporu vo výške 300 eur na každú sviňu…Nuž a takto som pokračoval a kriticky poukazoval na všetky neduhy, ktoré sa vyskytujú všade, nielen na ich pracovisku. A to ešte nevravím o ostatných politikoch, zobrazených na karikatúrach!
– Nie, pán riaditeľ, to nie je o vás ako tvrdíte a ani o vašich príbuzných či kolegoch. Je to o všeobecných ľudských neduhoch, kváriacich našu spoločnosť, na ktoré chceme upozorniť. Neberte to, prosím, osobne…
-Akože to nie je o vás ani o vašich kolegoch, všetci sme tu opísaní ako ľudské bytosti! Ja najlepšie viem, aký som a dobre poznám aj svojich kolegov.
– Že vám nie je hanba o takých stupídnostiach písať a ešte na to žiadať podporu z nášho fondu. Von! Nech vás tu viac nevidím! O niekoľko dní bolo do redakcie doručené rozhodnutie: Kvôli nízkej, kolísavej, až stupídnej úrovni vašich novín vašu žiadosť o podporu slovenskej satiry a humoru, zamietame! Nebudú na ich vydávanie poskytnuté žiadne dotácie. A navyše, voči tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie…
O ZDVORILOSTI
Každý deň, keď odchádzam do školy, mama mi pripomenie, aby som nezabúdal na zdvorilosť voči dospelým. Spravila to aj dnes, tak som si predsavzal, že sa budem držať jej napomenutia.
Autobus ráno bol preplnený. Blízko mňa stála pani v požehnanom stave. Nik jej nebol ochotný uvoľniť miesto. Spolužiak Peter mi nahlas povedal:
„Včera bol v televízii dlho do noci bezva hokej.“
Hneď som sa toho chytil:
„Áno, a preto sú páni dnes takí unavení, že musia sedieť!“
Jeden muž pochopil moju narážku, vstal a ponúkol panej svoje miesto. Mne pri tom úmyselne stúpil na nohu.
Pri bráne školy stál riaditeľ. Zbadal, ako s nami prichádza do školy aj mladá učiteľka. Usmial sa na ňu a sladko zašvitoril:
„Dobré ráno, dnes vyzeráte výborne, pani kolegyňa. Ako ste sa vyspinkali, nesnívalo sa vám o mne?“
Vzal ju za rameno a zdvorilo jej pomohol na schody.
Použil som tento vzor zdvorilosti, pomohol som rovnakým spôsobom spolužiačke Petre:
„Ako si sa vyspinkala, Petra, nesnívalo sa ti o mne?“
Riaditeľ to začul, očervenel, zlostne ma pokarhal a vyhrážal sa mi dvojkou zo správania.
Prvú hodinu sme mali matematiku. Náš matikár si v zborovni pravidelne zabúda okuliare, potom nevidí do notesa a nevie, koho má vyvolať. Dnes som predvídavo zašiel do zborovne a požiadal som našu triednu, aby mi podala jeho okuliare. V triede som mu ich s úklonom odovzdal. Matikár sa na mňa zadíval a povedal:
„Tvoja zdvorilosť je podozrivá; ostaň hneď pri tabuli, vyskúšam ťa!“
Čo mám povedať, za dobrú výchovu som si vyslúžil štvorku.
Šľapák na nohu v autobuse, prísľub dvojky zo správania a štvorka z matematiky, taká bola moja dnešná bilancia za zdvorilosť.
Rozhodol som sa: dnešným dňom túto vlastnosť zo svojho spávania vyškrtávam.
BOŽÍ DAR
„Pán farár, pán farár! V kostole sa dejú čudné veci…“ pribehnú na faru dve staršie ženy a kričia ako na poplach.
„A čože také?“ pýta sa prekvapene šedivkastý duchovný, chystajúci sa zasadnúť k nedeľnému obedu.
„Akýsi tulák tam hrá karty a pritom si nahlas popiskuje.“
„Nuž, poďme sa pozrieť,“ upraví si reverendu a všetci traja rázne vykročia ku kostolu.
A naozaj. Akýsi neznámy mladík práve schováva karty do vrecka a stále si veselo popiskuje. Na farárovu otázku, čo tu robí, odpovie:
„Ale, hral som karty.“
„Veď na hru s kartami treba aspoň dvoch,“ mieni udivený duchovný.
„Tak, tak, celkom správne,“ prisviedča mladý muž.„Ja som hral karty s Pánom Bohom.“
Zaskočený farár si muža v ošúchanom oblečení obzerá od hlavy po päty, a keď zistí, že to nie je nijaký opilec ani blázon, zvedavo pokračuje:
„Ale veď s Pánom Bohom nemožno hrať karty, on je všemohúci, vševediaci, a tak pozná aj tvoje karty.“
„Práve som to zistil. Hral som dve partie a obe som prehral. Prehral som dve stovky a tie musím zaplatiť Pánu Bohu,“ rečie neznámy, vyťahujúc dve stovky a podávajúc ich farárovi. Duchovný ich nechce prijať, ale tulák neodbytne nalieha a žiada od neho aj potvrdenie ako od Božieho zástupcu na zemi.
Naveľa-naveľa farár vystavil potvrdenku, na ktorej stálo, že tento človek poctivo zaplatil Pánu Bohu svoj dlh. Až potom sa mladík pohvizdujúc si pobral po svojom.
O niekoľko dní sa udalosť zopakovala. Zas ten istý tulák v kostole a zasa pred ním stojí duchovný:
„Tak čo, zase si hral s Pánom Bohom? A koľkože si dnes prehral?
„Dnes som neprehral. Dnes som vyhral,“ odpovie natešene.
„Ale to nie je možné, veď Boh je vševediaci…“
Tulák nenechá duchovného dohovoriť a skočí mu do reči:
„Iste, Boh je vševediaci, ale je aj milosrdný. A dnes mňa, úbohého tuláka bez peňazí, nechal vyhrať.
„Nevrav, a koľkože si vyhral?“ usmieva sa farár.
„Dnes sme, zaplať Pán Boh, hrali o štyri stovky. A úctivo ich prosím, pán farár, aby mi ako pozemský správca Božích vecí tie štyri stovky vyplatili. Keď som prehral, čestne som si splnil svoju povinnosť voči Bohu a vložil som do vašich rúk svoj dlh. Hľa, tu je potvrdenie!“ dokončil jastriac šibalskými očami.
Nuž farár bol o dve stovky ľahší a šikovný tulák bohatší. Duchovný, hľadiac za mladíkom, ako si s veselým pohvizdovaním vykračuje, poznamenal:
„Múdrosť, to nie sú žiadne žarty. Múdrosť je naozaj Boží dar…“
BLÚZNENIE BLÁZNOV
Keby sme všetci boli ako Matovič, bol by na Slovensku raj.
Nikto po nás nepríde, lebo my tu budeme vládnuť naveky.
Vláda, ktorá bola práve povalená, bola najlepšia zo všetkých doterajších vlád.
Za predčasné voľby nezahlasujeme, pretože by znamenali koniec demokracie na Slovensku.
Ukrajinské deti prosia Mikuláša o zbrane a protivzdušnú ochranu.
Občania, žite spokojne, nechajte všetko na politikov.
Nikdy som neplánovala ísť do politiky, ale myslím si, že som bola pre ňu stvorená.
Nie je dôležité, čo je pravda. Dôležité je to, čo povieme občanom.
Ja normálnych ľudí nevidím demonštrovať. Iba opice, bitkárov, extrémistov a dezolátov.
Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.
Dôchodcovia dostali od našej vlády desaťnásobok toho, čo dostali od predošlej vlády.
Strana SaS je strana zdravého rozumu.
ZAPLETENÝM JAZYKOM
Demokrut
Krutý demokrat.
Pleštica
Okatá ploštica.
Logalita
Lokalita s mnohými nočnými lokálmi.
Aklamatizácia
Aklimatizácia klamárov.
Lotória
Lotrovská lotéria.
Odvolovanie
Odvolávanie vola.
Skolaborant
Skolabovaný kolaborant.
Eurooplan
Oplan európskeho formátu.
Chromotĺk
Chromý hromotĺk.
Ozembruch
Bruchatý ozembuch.
Plesniak
Plesnivý plecniak.
Opilóg
Epilóg s opojením.
Vojzvodkyňa
Vojenská zvodkyňa.
Strojzvodca
Zvodca v strojovni.
Disidentista
Dentista disident.
Vzdychovka
Dychovka pre najstarších.
SATIRIKON
Väzenská tragédia
Zadržaný komplic skolaboroval.
Devalvácia zločinu
Bol to zlodej ako nik.
Teraz už len kajúcnik.
Protikorupčný rezultát
Svitla nádej zlodejom a podvodníkom: stačí stať sa kajúcnikom.
Protikorupčný artefakt
Socha kajúcnika.
Osobnosť
Ako individualita bol stratený, zato v dave sa našiel vždy.
Nadávky v hmotnej núdzi.
Nadávky na dávky.
Covidový artefakt
Socha zaočkovaného človeka.
Čestný titul mafiána
Honoris kauzant.
Šéfova aktivita
Každá hlúposť sa ujme,
keď je v jeho záujme.
Dekorácia prezidentky
Pírsingy a Pershingy.
Povolebná realita
Po voľbách 2020 sme všetci na jednom titanicu.
Konšpiračný slogan
Agenti cudzích mocností
ďaleko majú od cnosti.
Koaličná idea
Lož a nenávisť
musia zvíťaziť!
Vláda, o ktorej sa bude písať
Hlúpa tlupa.
Riziko vychádzania
Vyšiel s pravdou von, a už sa nevrátil.
Politická premena
Z génia geniálny hlupák.
Mlčiaci zodpovedný činiteľ
Nemé nemehlo.
Bábkový absolutizmus
Bábkoherečka v bábkovom režime.
Právo po súdnej reforme
Bude v búde.
Nežní revolucionári
Najprv keci na tribúne,
potom vily na Slavíne.
Politická mátoha
Celý národ máta
hlava psychopata.
Garancia kapitalizmu
Jediná istota, ktorú nám súčasný kapitalizmus môže zaistiť, je sociálna neistota.
Bábkový (d)efekt
Niektorínaši ústavní činitelia nepotrebujú mozog. Pritakávať môžu aj prázdnou hlavou.
Lesk a bieda kurtizán
Političky v nočnom bare
ukázali svoje tváre.
Podstatný rozdiel
Radšej plyn v zásobníku ako v plynovej komore.
Politik štvrtej cenovej
Aj keď je hlúpy, ale je náš.
Covidová postupnosť
Najprv choroba,
potom poroba.
Provokačný paradox
Ľahko vyprovokovať vojnu. Ale skúste vyprovokovať mier!
Mainstreamové menu
Vygumovaný mozoček na diabolský spôsob.
Súvislosť
Keby nebolo hlúpych voličov, nebolo by ani hlúpych politikov.
Mierová misia
Mierotvorcovia s namierenými zbraňami.
Vývoj
Naša vlasť konečne prekvitá. Hlúposť je v nej samý kvet.
Jedinečný triumf
Najväčšiu dieru do sveta urobil vtedy, keď druhému jamu kopal.
Mierový paradox
Čím viac mierových spolkov, tým viac vojen.
Vojnový paradox
Vojnu nezačína ľud, ale vládcovia – v mene ľudu.
Fakt
Keby nebolo vojen, nemali by sme hrdinov.
Vojenské partnerstvo
Nepriateľ môjho nepriateľa je lepší ako priateľ.
Praktický poznatok
Najčastejšou príčinou vojen bývajú odlišné predstavy o mieri.
Fatálna konverzia
Prestal veriť v Boha a začal veriť politikom.
Nepodstatný rozdiel
Pohlavie pohlavárov.
O dôchodkovom veku politika
Politik odchádza do dôchodku vtedy, keď už nevládze klamať ani sľubovať.
Covid a biznismeni
Aký dopad na nich mal?
Priniesol im kapitál.
Covid a ľudské práva
Fúry diktatúry.
Uspokojivý úlovok
Namiesto finančného žraloka ulovila hlaváča.
Dva základné piliere reformy zdravotníctva
Rušenie nemocníc a zriaďovanie cintorínov.
Genialita vlády
Namiesto kameňa mudrcov získala kameň hlupákov.
BANALITKY
Najprv mu zatvrdlo srdce, potom pečeň.
Nemá ľahký život ten, kto je ťažký od peňazí.
Keď si hlúpy, neotváraj ústa. Otváraj peňaženku.
Čiernu prácu už nevykonávajú len kominári.
Každý hlupák zakrýva svoju neschopnosť zveličovaním neschopnosti iných.
Ideálneho človeka nájdete už len v zrkadle.
Po vojne je každý generál. Na Slovensku – aj pred vojnou.
Lož je v podstate hlúpa pravda.
Keby sa politici dokázali skryť za vlastnú hlúposť, nikdy by ich nikto nenašiel.
Až keď zhodia ľudia masky, začne sa skutočná maškaráda.
Najužitočnejšími idiotmi sú hlupáci: netreba im gumovať mozgy.
Ak nemáme v živote cieľ, nepomôže nám nijaký kompas.
Kto nedokáže vládnuť rozumom, vládne silou.
Aj analfabeti sa vedia zapísať do histórie.
Bolo by vhodné verejnoprávnu televíziu nahradiť verejnoprospešnou.
Pri zahraničných návštevách niektorých našich čelných predstaviteľov zaznievali namiesto uvítacích fanfár salvy smiechu.
Aj keď neveril snom, veril, že hladnej svini sa len o kukurici sníva.
Slovenskí experti nefalšujú len minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť.
Umelá inteligencia nie je nič iné ako zúfalý pokus človeka nahradiť Boha.
Život si vyberie svoju daň aj bez toho, že by sme podali daňové priznanie.
Človek si prispôsobil Boha na svoj obraz aj napriek tomu, že bol stvorený na obraz Boží.
Najvyššou daňou je daň zo zapredanej hodnoty.
Jediným splneným sľubom Matoviča bol sľub, že zostaví vládu, o ktorej sa bude písať.
Bruselskí biznismeni vynašli antikoncepčný prostriedok pre homosexuálov.
Nejeden politik potrebuje hovorcu aj vtedy, keď sa chce rozprávať sám so sebou.
Tam, kde demokracia šliape po ľudských právach, nikdy nevzklíči sloboda.
Dvaja hlúpi politici sa nedohodnú ani vtedy, keby boli na svete sami.
Aj keď nikdy nevyhral sám nad sebou, nerobil z toho tragédiu; veď nie je hanba prehrať s lepším súperom.
U politika nie je podstatné, či vstúpi do politiky ako hlupák, alebo ohlúpne až v politike.
Najúspešnejší bývajú tí politici, ktorí dokážu presvedčiť, že nás vytiahnu z problémov, do ktorých nás dostali.
Ani najvyspelejšia demokracia sa nezaobíde bez prvkov diktatúry.
Nech ktokoľvek vyhrá akúkoľvek vojnu, vždy ju prehrá človek.
Svet nebude nikdy lepší, ak ho budú riadiť politici.
Zatiaľ čo my si uťahujeme opasky, politici si uťahujú z nás.
Závisť je daň z pridanej hodnoty človeka.
Recept na nastolenie mieru: Posielať na front tých, čo rozpútali vojnu.
Problém bývalej štvorkoalície spočíval v tom, že nikdy nemala všetkých pohromade.
Najťažšie postihnutými krajinami sú krajiny s chorou hlavou štátu.
Nejeden politik by si zaslúžil Nobelovu cenu za vojnu.
Keby ľudia nevlastnili toľko nadbytočných vecí, kradlo by sa menej.
Hlúposť politikov je spôsobená infláciou ich myslenia.
Keď sa do parlamentu dostanú svine, zmení sa na chliev.
Mnohí politici sú hrdí už len na vlastnú hlúposť.
Šetrenie energiami postihlo aj politikov. Zatemnilo im mozgy.
Vďaka zastropovaniu cien energií budeme častejšie pozorovať zatmenie Slnka.
Sviňa zostane sviňou, aj keď ju posadíte na trón.
Nebyť politiky, život by bol celkom znesiteľný.
Najkritickejšou devalváciou je devalvácia koruny tvorstva.
Len čo sa dostal sa pod paľbu kritiky, spustil guľometnú paľbu.
Čím viac podlých, tým viac padlých.
Každý má právo na názor. Len zriedka však na svoj.
Kto sa príliš rýchlo ženie do politiky, spravidla pred niečím uteká.
Ľudia nie sú v starobe múdrejší. Oni len strácajú energiu na hlúposti.
Naše zdravotníctvo nie je schopné liečiť už ani zdravých ľudí.
Čím viac mierových spolkov, tým viac vojen.
Za všetkým hľadaj ženu. Muža – za každou šľapkou.
Každý, kto vstupuje na Slovensku do politiky, by si mal zaobstarať príručku Hlupák v politike.
Mnohých politikov dokáže osvietiť už len blesk z fotoaparátu.
Kto má more problémov, nepomýšľa na more.
Politici majú pridelených osobných ochrancov, občania – osobných zlodejov.
Mnohí politici majú väčší strach z mieru ako z vojny.
Aby vláda ochránila občanov od vysokých cien tepla, privedie krajinu rovno do pekla.
Európska únia sa usiluje zastropovať ceny tepla aj v pekle.
Demokracia je jediná forma politického zriadenia, v ktorom si môžeme slobodne zvoliť totalitu.
Za zmysluplnú vec sa zapílil len raz. V krematóriu.
Korupciu zlikvidoval tak, že ju povýšil na životný princíp.
Skôr ako usnul, pravidelne počítal čierne ovečky.
Neprezliekal kabáty. Radšej zmenil stranícke tričko.
Pravú tvár ukázal až vtedy, keď sa začal pretvarovať.
Nestačí, že človek verí v Boha. Nutné je, aby aj Boh veril človeku.
Čoskoro príde doba, keď bude na sídliskách viac psov ako ľudí.
VÝJAZD
„Hasičom zdar a ohňu zmar!“ zasalutuje náčelník hasičského a záchranného zboru po vstupe do miestnosti pohotovostnej jednotky. Hasiči povyskakujú do pozoru a so zatajeným dychom počúvajú rozkaz svojho nadriadeného.
„Len pokoj, zachovajte pokoj, vážení,“ pokračuje požiarny predák. „Dajte si pohov a neprepadajte zbytočnej panike. V pohode dopíjajte kávičku, tí, ktorí si ju ešte nestačili pripraviť, nech tak urobia, a vy, čo ste ešte nedojedli desiatu či obed, pomaly dojedajte, prípadne si odskočte do náprotivného bufetu.“
„Rozumieme, pán kapitán a čo nás čaká potom?“ opýta sa zvedavo jeden z príslušníkov zboru.
„Nuž, asi pred polhodinou volali, že hen za rohom horí daňový úrad. Budeme mať výjazd…“
ZLATÁ RYBKA
Fero Tvrdoň sedel s udicou na brehu svojho jazera a relaxoval. Ako bývalý europoslanec a predseda predstavenstva viacerých správnych rád, ktorý vytuneloval sedem fabrík a zmocnil sa niekoľkých privatizačných fondov, si užíval plody svojej činorodej práce.
Len ryby akosi nebrali, ale nič to, veď do večera času dosť, netreba sa nikam ponáhľať, netreba sa stresovať. Konečne sa ozvalo signalizačné zariadenie. Fero Tvrdoň sa nahlas rozosmial a hneď pritiahol lanko. Vzápätí takmer zamrel od údivu. Na háčiku sa trepotala zlatá rybka.
„Ak ma pustíš na slobodu, splním ti tri želania,“ prehovorila rozochveným hláskom.
Ferovi Tvrdoňovi zaiskrili oči radosťou. Chvíľu premýšľal, čo by mu ešte mohlo ku šťastiu chýbať, no nie a nie mu nič prísť na um. Zastával už všetky významné posty, precestoval celú zemeguľu, navštívil najatraktívnejšie dovolenkové destinácie od Bahamských ostrovov až po Madagaskar, vlastní miliónové vily, autá, športové areály…
„Nuž dobre, keď je tak,“ odpovedal po dlhšom uvažovaní, „mne stačí splniť len jedno želanie: chcel by som sa aspoň na pár dní stať princom, prípadne arcivojvodom.“
„Tvoje želanie bude splnené,“ zašvitorila rybka, zatrepotala chvostom a zmizla v hlbine jazera.
Hneď na druhý deň sa Fero Tvrdoň zobudil v nádhernom paláci, krásne mladé servírky mu prinášali raňajky rovno do postele. Služobníctvo sa úslužne klaňalo a on sa nedokázal dosýta nabažiť toľkého šťastia. Uprostred slastného opojenia sa vo dverách zjavila Ferova manželka v sprievode dvorných dám a nežne ho oslovila:
„Francku, vstávaj, o chvíľu vyrážame do Sarajeva…“
JÁN GREŠÁK
