Dnes aktuálne slovenský aforista Milan Kupecký

Ako komunikujeme? (Nové Slovo)

Situácia na Ukrajine sa upokojí, naše ohnivé diskusie na to vplyv mať nebudú. Robme si svoju prácu, podporme každú mierovú iniciatívu, aj tú za predčasné parlamentné voľby. To podľa mňa stačí.
PETER DOLINA (autor poznámky žije v USA, Issaquah, WA)
—————————————
Čítajte a podprte HUMORIKON.SK
Finančnú pomoc v ľubovoľnej čiastke venujte na záchranu Humorikonu na číslo účtu občianskeho združenia: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499. Ďakujeme!
………………………………………………..
Priviate vetrom

Začala sa vojna. Dnes ju mladí redaktori dokážu okomentovať ako počítačovú hru.

Rehabilitácia a exhumácia. Na obrazovke sa čoraz častejšie objavujú hrobári a politické mŕtvoly z SDKÚ.

Našťastie už nemusíme bojovať proti západným kapitalistom, už máme dosť aj našich.

Hoaxy: Často tlmený a potláčaný hlas väčšiny občanov.

Žijeme v ríši zázrakov. Znenazdajky nám miznú e-maily a príspevky.

Chceme mier a demokraciu. Aj za cenu, že nezostane kameň na kameni.

Politici v každej debate hovoria k veci. Čo ak by niekedy prehovorili k ľuďom?

Vládni politici vyčerpajú oveľa ťažšie eurofondy ako nervy občanov.

Vládu možno vymeniť vo voľbách. No nedá sa tak urobiť v prípade občanov.

Z knihy AFORIZMY Milana Kupeckého

A čo je vlastne – v humoristickom slovníku najkratší literárny útvar – aforizmus?

Stručne povedané – myšlienka rôzne odetá do šiat, ako sú – úvaha, sentencia, životabudič, iskierka, slogan, íver, ponaučenie, minifór a podobne.
Aforizmus je starý ako ľudstvo samo. Aj v súčasnosti existujú rôzne, najmä satirické úvahy, z ktorých mnohé sú takpovediac dobové, niektoré v intenciách niekdajšej komunálnej satiry, no veľa z nich sa zachová ako „večne“ platné myšlienky, tzv. klasika. My, čo sa ako gelentológovia, žiaľ stále iba ako amatéri (pretože humor a satira a ich vplyv na ľudský organizmus a vôbec jeho chápanie a všetko čo s tým súvisí, sú niekde na periférii nášho vnímania, najmä na Slovensku) zaoberáme nielen históriou ale i jeho pôsobením a existenciou, listujeme často v dávnej minulosti a snažíme sa túto časť kultúrneho dedičstva monitorovať a nejakým spôsobom uchovať.
Z dávnych čias sú známe a snáď najdávnejšie zachované najmä duchaplné, a večne platné myšlienky filozofa Marka Aurélia, ale nám skôr narodeným viac napovie bývalý socialistický Roháč.
Vráťme sa však najskôr k aforizmu, ako najkratšiemu literárnemu útvaru, ktorý mnohí prirovnávajú k „románu v kocke.“
Vraj už diabol v biblickom raji zvádzal Evu pomocou aforizmu. Aforizmy nachádzame na egyptských papyrusoch, ktoré sa zachovali spred štyroch tisícročí pred našim letopočtom. Sú napísané klinovým písmom, podobné ako písmo zachované na babylonských tabuľkách. Majstrami písania aforizmov boli starí Indovia, ktorí vravievali, že – „jazyk nie je jazykom, keď nevie vypovedať pekné myšlienky.“ Pričom doklady svojskej úcty k aforizmom možno nájsť takmer u všetkých národov Orientu.
Aj európska literatúra je bohatá na aforizmy. Tento zaujímavý spôsob výpovede si veľmi obľúbili aj veľkí grécki učenci a spisovatelia. Známe sú už spomínané úvahy Marka Aurélia. Napríklad Číňania tvrdia, že – „aforizmy mudrcov a svätých si vážia bohovia a démoni sú im poslušné“. Japonci označujú aforizmy za – „majáky žiariace uprostred nočnej temnoty“. Peržania ich považovali za – „Najvoňajúcejšie kvety zo sadov poézie“.
Aj takmer každá z európskych (teda i z našich) literatúr má svojich známych i menej známych aforistov. Z našich známych i menej známych sú to (alebo boli) napríklad – Peter Gregor, Tomáš Janovic, Berco Trnavec, Ľudovít Majer, Milan Lechan, Milan Kenda, Ján Heinrich, Peter Gossányi, dnes už zosnulí – Miroslav Janega, ďalej, Vlado Javorský, Vojto Haring, Štefan Švec, Alexander Scholz, Ján Maršálek, Milan Kupecký, Milan Hodál a niekoľkí ďalší.

Curriculum vitae, alebo – životopis (totalitný) autora

Už od útleho veku som inklinoval k socialistickému internacionalizmu a svetovému proletariátu. Podobne ako väčšina slovenských velikánov, najmä spisovateľov, pochádzam z chudobnej rodiny a trel som biedu. Ako chlapec som chodil bosý a tak miesto topánok ma utláčali fabrikanti, ktorí ako sa to recituje aj v istej revolučnej básni – „nám otŕčali bruchá!“ Hoci červená farba ma príliš nefascinovala, nedokázal som ani v krízových rokoch zatajiť svoj pôvod a najmä počas klamstva som sa vždy červenal. Dokonca aj nos mám červený, lenže nie od politického presvedčenia, ale od chlastu. V predpubertálnom veku, pri rozhodovaní či ísť na malú alebo veľkú stranu, som sa rozhodol vstúpiť do tej veľkej, čo mi neskôr moji neprajníci vyčítali provokujúcimi poznámkami, že som mal vstúpiť radšej do niečoho iného. Lenže ja viem svoje. Strana, ku ktorej som inklinoval, združovala náš chudobných proletárov a bola našim predvojom. Usilovala sa o beztriednu spoločnosť a priznám sa, nám čo sme boli pri lopate sa do učenia veľmi nechcelo. Občas sme si mohli podriemať na nejakej schôdzi a dopriať si aj kus obloženého chlebíčka alebo v lepšom prípade vysmážaný rezeň. Prozaický bol môj vzťah aj k priateľovi najvernejšiemu – Sovietskemu zväzu. Teraz, keď sme sa rýchlo premiestnili z ruského análu do amerického, rýchlo som prezliekol kabát a mám najradšej Amikov, priateľov najbližších. Kedysi mi zvlášť imponovali Anna Proletárka a Syn pluku. Istý čas som pátral aj po stopách neznámeho vojaka. A hoci plešatí ľudia mi neboli nikdy príliš sympatickí, priam som sa zamiloval do Vladimíra Iljiča. Vybozkávať sa do sýtosti mi umožňoval častý príchod družobných delegácií k nám, najmä potom, čo som sa vyšplhal na stranícku funkciu. Saratov bol po Dunajskej Strede druhou zahraničnou oblasťou, ktorú som kedy v živote navštívil. Možno aj preto ma moji stranícki kolegovia z VUML volali svetobežníkom. Mal som tiež príležitosť navštíviť leninovo mauzóleum, škoda len, že sa mi nenaskytla príležitosť vystreliť si z Aurory, z ktorej si dnes strieľa kde-kto. Keďže som takmer celý svoj život presedel na schôdzach, zanechalo to stopy na mojom zdraví, ako profesionálna choroba z povolania. Napríklad od častého hlasovania som mal pravú ruku silnejšiu a od sedenia som získal zlatú žilu. Je to jediný môj poklad, ktorý žiaľ, na rozdiel od tvrdej meny, som nemohol uložiť do Švajčiarskej banky. Od neustáleho poklonkovania mám zdeformovanú chrbticu a občasné poruchy racionálneho myslenia. Najviac ma na príslušnosti k rodnej strane fascinovala fixná idea o šťastnej budúcnosti, s ktorou som kráčal vedno dovtedy, pokiaľ ma neopustila. V živote som priam nenávidel protekciu, úplatkárstvo a triedneho nepriateľa. Kým s protekciou a úplatkárstvom som sa stretával takmer na každom kroku, triedneho nepriateľa, podobne ako lietajúci tanier, či Yetiho som nikdy v živote nevidel, ani nestretol. Veľmi som sa rozhneval aj vtedy, keď mi rodná strana pridelila protekčne garzónku, na ktorú som netrpezlivo, v intenciách straníckej disciplíny, čakal dve päťročnice, kým predtým som býval u starej mamy vo Svrčinovciach a priživoval sa z jej starobného dôchodku. Bol to tiež jeden z príkladov správnosti našej sociálnej politiky. Spoločnosť, ktorú som pomáhal budovať, mi za to umožnila čerpať nenávratnú pôžičku a splácať televízor z multiservisu. Socialistickými vymoženosťami bolo aj pravidelné poisťovanie sa proti požiarom, lacnejšie stravovanie v závodnej jedálni, rekreácie cestou „eróhá“ a ďalšie, ako napríklad najesť sa dosýta vlašského šalátu v podnikovom bufete. Za to všetko sa odo mňa vyžadovalo, okrem straníckej disciplíny, iba platenie členských príspevkov, čo bolo vždy dôležitejšie ako napríklad platenie nájomného. Najviac ma trápi, že zahnívajúci kapitalizmus už nedobehneme. Ani vtedy, ak by sa rozhodol ísť nám oproti. A tak nám asi nič iné nezostávalo iba vstúpiť, ba vlastne skôr sa vlámať do Európy a NATO, hoci doteraz nechápem načo. Škoda len, že sme za tie roky nedokázali s tými imperialistami uhrať aspoň remízu, už keď sa nám nepodarilo nad nimi zvíťaziť.

AFIORIZMY, aforezy, myšlienky, ponaučenia, sentencie, zrnká, múdrosti, ívery, zamyslenia…

Motto: Každá úvaha by mala mať svoju váhu.
Nie je ťažké písať aforizmy. Oveľa ťažšie je ich vymýšľať.

 Z aforistickej dielne

O HLÚPOSTI

Niektorí ľudia demonštrujú svoju mladosť tak, že sa správajú ako malé deti.
Hlúposť je dar. Nie však vhodný niekoho ním obdarovať.
Keby niektorí zobrali rozum do hrsti, nič by im v hlave nezostalo.
Hlúposť je jediný artikel, ktorý nezávidíme ani susedovi.
Rada je zbytočná vec. Múdry ju nepotrebuje a hlupák si poradiť nedá.
Najväčšie úroky človek spláca pri doplácaní na vlastnú hlúposť.
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, hlupáka reči.
Horšie ako nepochopiť je nedovtípiť sa, že sme nepochopili.
Tam, kde sú obmedzené hlavy sú aj obmedzené možnosti.
Zviera sa od človeka líši tým, že nerozpráva hlúposti.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Viac hláv, viac mudrovania!
Mýliť sa je ľudské. Pokým sme vo funkcii nadriadeného.
Vraví sa, že náhoda je vôl. No stretnúť vola nie je náhoda.
Deravé zuby bolia. O hlavách sa to žiaľ nedá povedať.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Vidieť do veci nezáleží vždy od jej priehľadnosti, ale od rozhľadu človeka.
Boli by sme najvzdelanejší národ, keby každý kto mudruje bol mudrcom.
Napadla ho myšlienka! Utrpel úraz.
Opakovanie je matkou múdrosti. Nie však pri opakovaní hlúpostí.
Ľahšie sa hýbe hlavou, ako rozumom.
Veľmi ťažko sa prichádza k rozumu. Prísť o rozum je oveľa ľahšie.
Hlúposť je ako priamka – nekonečná.
Utápať sa možno aj vo svojej plytkosti.
Nie každý kto vás dobehne je športovec.
Tí čo nedokážu chytiť rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytračenie.
Dobré myšlienky mu behali po rozume. Hrali sa na schovávačku.
Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.
Iba chytrý môže doplatiť na svoju hlúposť. U hlupáka je to samozrejmosť.
Hlúposť je dar ktorým sa nik nechváli.
Najviac múdrosti sa upotrebuje predsa len na hlupákov.
Najviac múdrych je vždy až po svadbe, futbalovom výsledku a po probléme.
Na pekáči nerozhoduje, že či išlo o hlúpu hus.
Ostrou kritikou si neprídete na tupca!
Trubači vymreli, trúby nie.
Osud sa najlepšie zamieňa za hlúposť.
Hlupák prikladá dôležitosť svojmu zdraviu.
Najistejšia opora – držať sa vlastného rozumu.
Ak by hlúposť kvitla, nemali by sme problémy s nedostatkom zelene.
Viac hláv, viac kapustnice!
Hlupákovi veľmi nepomôže zub múdrosti.
Aj chytrí robia často zo seba hlupákov.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.

ÚPLATKY, PROTEKCIA, KORUPCIA, LOOBING

Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Čas je najlepší lekár a pritom neberie úplatky.
Protekcia vymrela, ale zanechala nám tu veľa nezaopatrených potomkov.
Známostiam hrozí vymretie. Veď na Slovensku už takmer každý každého pozná.
S poctivosťou najďalej zájdeš. Ak náhodou nezablúdiš!
Aj by som nebral úplatky, ibaže tiež ich musím dávať.
Mnohí si stále pletú uplatnenie s úplatkárstvom.
Na každého raz príde! Ak sa poctivo postaví do radu.
Boj proti úplatkom stojí veľa peňazí.
Vtáka poznáš po perí, priateľa podľa smeru, ktorým sa ti obráti keď potrebuješ od neho pomôcť.
Neprijal pomocnú ruku. Bola prázdna.
Kto skôr dáva, ten je skôr uprednostnený.
Ej, čože je to päťdesiatka?! Ako úplatok.
Buďme ako jedna rodina! – vyhlásil podnikateľ, keď zakladal svoju rodinnú firmu.
Bol to slušne vychovaný človek. Nikdy nezabudol pozdraviť a dať úplatok.
Komunistický archaický úplatok nahradilo demokratické všimné.
Nemohol vziať rozum do hrsti. Mal v nej úplatok.
Jeho silnými stránkami bola čestnosť a spravodlivosť. Napokon ich dokázal premôcť.
Nielen šaty robia človeka, ale aj známosti.
Nemali by aj úplatky podliehať zdaneniu?!
Žiť bez protekcie, na to treba veľkú známosť.
Najväčšie pletky bývajú práve kvôli úplatkom.
Závidím rieke. Tá si vie aj bez známosti urobiť koryto.
Tým, čo nemajú známosti, zostáva ešte nádej.
Tak dlho si navzájom otvárali účty, až ich zatvorili.
Zdravie sa však nedá kúpiť. Prečo potom dávame úplatky?
Hoci dal všimné, nevšimli si ho.
Heslo nedáš-dostaneš, patrí iba v športovej terminológii.
Človek má iba dve ruky, no provízie berie všetkými tromi.
Ak už aj vás nikto nepozná, fľaša koňaku je hneď každému povedomá.
Úplatok vznikol práve v čase, keď sa prestalo dávať už z rúčky do rúčky.
Nedivte sa protekcii. Veď aj pred svadbou potrebujete vážnu známosť.
Cesty k známym vedú obyčajne obchádzkami.
Elektrikári a úplatkári majú veľa spoločného. Obnovujú kontakty.
Tam, kde ruka ruku umýva, vznikajú najväčšie špinavosti.

ŠKOLA, VEDOMOSTI

Život nás vraj naučí! Ozaj, načo potom chodíme do školy?
Najobľúbenejším predmetom na škole je vraj elektrický zvonček.
Učebná látka, na rozdiel od šiat nikdy nevychádza z módy.
Väčší rozhľad možno získať aj v škole na prízemí.
Sú knihy, ktorých najsilnejšími stránkami je obal.
Žiaľ, veľa ľudí sa viac dopočuje, ako dočíta.
Podpis analfabeta nie je plusom.
Ktovie kto je lepším učiteľom: profesor, život, alebo núdza.
Skôr možno spoznať holohlavého, ako prázdnohlavého.
Hlupáka zbytočne kŕmiť zrnkami múdrosti.
O školáckych chybách rozprávajú spravidla tí, čo nemajú žiadnu školu.
Aj v škole života sa prepadáva od hanby.
Študent je jediný tvor, ktorý sa teší keď mu odzvonia-prestávku.
V škole rozhodujú známky, v živote známosti.
Príklady sú ako mráz. Priťahujú.
Dať príklad je najmenším problémom pre profesora matematiky.
Nestačí vždy smerová tabuľa na to, aby sme sa vedeli vydať správnym smerom.
Ak sa chceme pozerať z iného hľadiska, nestačí iba nakloniť hlavu.
Z vlastných chýb sa človek učí, z cudzích žije.
Úroveň myšlienok sa nepozdvihne zdvihnutím hlavy.
Od duševnej potravy sa nepriberá.
Zaslepencom nepomôžu ani okuliare vysokých dioptrií.
Mať dobrý kurz nestačí iba prihlásiť sa na vodičák.
Aj v škole života by sa mali nezodpovedané otázky klasifikovať.
Za všetko čo bolo v ňom dobré, ďakoval knihe. Kuchárskej.
S knihou je to ako s väzňom. Tá horšia je dlhšie zatvorená.
Mnohí by aj zbierali vedomosti, ale nemajú do čoho.
Núdza nás naučí. Za predpokladu, že nám nie je niekto učiteľom z núdze.
Nie je vzdelaný ten, kto zo všetkého robí vedu.
Nie každý kto mudruje je mudrcom.
Niektorí zmaturujú oveľa skôr, ako stihnú ukončiť školu.
Vyčítať dokážu aj tí, čo nevedia ani len čítať.
Oveľa ľahšie sa získava na váhe, ako na vážnosti.
Aj učiteľ sa môže dopustiť školáckej chyby.
Hlavy nabité vedomosťami nevybuchujú.
Kniha je jediný priateľ, ktorého si človek môže kúpiť.
Otvorené hlavy neraz urobia veľký prievan.
Duševná váha sa ťažšie získava ako telesná.
Ťažkosti nám nerobia otázky, skôr odpovede na ne.
Paradox. Najťažšie sa vtesnávajú vedomosti do prázdnej hlavy.
Najťažšie je zvládnuť myšlienkový proces.
Na zvedavosť sa vraj dopláca. Pre mnohých je to žiaľ jediný zdroj poznania.
Mal školu za sebou. Otočil sa jej chrbtom.
Tí, ktorí sú najmenej nabití vedomosťami, najskôr vybuchujú.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Hviezdoslav dnes: Ó pozdravujem vás vyrúbané lesy, hory! Z tej duše pozdravujem vás…
Som za priateľské ovzdušie. Nie je v ňom smog.
Láska vraj hory prenáša! Aspoň ich nestihneme vyrúbať.
Najviac kriku zvykne narobiť tichá spoločnosť.
Čert nikdy nespí. V pekle asi nepozerajú televíziu.
Nemohol si zvoliť zlatú strednú cestu. Práve na nej bola obchádzka.
Obdivujem cestárov a hrobárov. Robia denne dieru do sveta
Človek človekovi sa stáva blízkym. V preplnenej električke.
Ryba smrdí od hlavy. V našich riekach celá.
Ak to takto pôjde ďalej, životné prostredie zaženieme do krajnosti.
Televízny program nemá súkromie. Ľudia ho sledujú.
Urobil dieru so sveta Zakopol do zeme.
Nedýchateľné ovzdušie môže byť aj vo vyvetranej miestnosti.
Aj slanou morskou vodou si možno osladiť život.
Nevravte iba do vzduchu. Ovzdušie je i tak dosť znečistené.
Niektorí sa dostanú na výslnie iba počas slnečných letných dní.
Smog robí divy. Veď už aj zeleň má inú podobu.
Prírodná rezervácia je skvelý nápad. Niečo také sa môže onedlho zísť aj pre ľudí.
Vetranie dnes je vlastne výmenou zápachu v miestnosti za smog z ulice.
Koľkože sa vyrúbalo stromov na papier popísanom o ochrane životného prostredia.
Žijeme v zaujímavom čase. Vzduch možno vidieť.
Za vyrúbané lesy by sa mali vyrubovať pokuty.
Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáčikovia, dnes popolček.
Horúce chvíle možno zažiť aj v zimných mesiacoch.
Už dnes vzduch nielenže dýchame, ale aj vykašliavame.
Nudistická pláž je miesto kde sa nenudíme.
Ľudia sa snažia asi preto brať konzervy do prírody, lebo sa jej nevedia nasýtiť.

Milan Kupecký