Dnes aktuálne slovenský humorista a publicista Milan Kupecký

„Humor je jediná valuta, ktorá platí na celom svete“

Oslovili sme humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí už piata humoristická kniha. Prezentoval ju v Hlohovci na 11. ročníku Bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Využili sme jeho prítomnosť a položili mu niekoľko otázok:

O Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej prvej knihy a ďalšej, tentoraz športovo ladenej knihy?

M. Kupecký: Ústredným heslom je „Humor je jediná valuta, ktorá platí na celom svete.“ Táto myšlienka uvádza moju prvú knihu myšlienok, podobne ako ďalšie knihy, plné humoresiek a vtipov, vrátane tej so športovo tematikou s názvom Spoza čiary.

O Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto kvapalinou bez chuti a bez zápachu?

M. Kupecký: Hoci témou knihy Spoza čiary je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: – Jedine s výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: – Rieka je najväčší športovec. Stále preteká. Ďalšie: – Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť. – Po futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne padol do kaluže.

O Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je známy váš boj o zachovanie časopisu Roháč.

M. Kupecký: Žiaľ, Roháč bol už vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore, a kritizuje, vlastne kritizoval úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa diali najmä v politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre (ktorá bujnie aj dnes) a mohol uverejňovať viac-menej iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, (iba ak v internetovom Humorikone) lebo printové i elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu tým ich média „neublížia“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak ako prakticky všetci ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire, sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.

O Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu vznikla aj vaša kniha Spoza čiary…

M. Kupecký: Samozrejme. Od mlada som aktívne neskôr i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa nájde priestor na ich uverejnenie najmä na sociálnych sieťach, na rozdiel od mnohých printových ktoré sú prozápadne tendenčné. Napokon nie div, veď majiteľmi sú bohatí, najmä politickí oligarchovia. Uvediem zopár čerstvo vymyslených aforizmov, ktoré už uzreli svetlo sveta, vďaka v internetovým médiám: „Veľa ľudí počas tzv. „Nežnej“ vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali.“ “ Komunisti nám nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii.“ „Chcel by som vstúpiť do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.“ „Oveľa ľahšie je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť.“ “ V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe.“ „Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta.“

O Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách…

M. Kupecký: Nielen kniha Aforizmy – Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave, ale aj tie ktoré som vydal následne sú plné humoru a satiry. Počas žurnalistického pôsobenia som si zapisoval najmä aforizmy a publikoval som ich vyše päťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. čo je zárukou, že sú kvalitné, tak ako všetky ďalšie príspevky v knihách s názvami Tak si tu žijeme, Poslední mohykáni, Spoza čiary, Sme nielen za priateľské ovzdušie a Majstri krátkych literárnych útvarov. Je potešujúce, že cestou Humorikonu, ktorý tvorím spolu s ďalšími autormi sa nám podarila nadviazať úzka spoluprácu so srbským časopisom Šipak, kde nám Slovákom kolegovia Srbi vydali na vlastné náklady dve dvojjazyčné antológie s názvami Hromy Blesky a Chytanie sa slamky, ktoré boli distribuované vo všetkých Balkánskych štátoch.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Niektoré knihy sú vlastne dvojknihami, pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní humoristi sú vlastne spoluautormi. Sú to konkrétne: váš hlohovský karikaturista Ferko Bojničan, ďalej jeho blízky priateľ, humorista Vlado Pavlík, z Nového mesta nad Váhom, mimochodom porotca a kurátor na mnohých satiricko-humoristických podujatiach a držiteľ mnohých domácich i zahraničných ocenení a tiež slovenský rekordér v rýchlokreslení karikatúr. Zvlášť treba oceniť a vyzdvihnúť žiaľ už nebohého Ferka Mráza, ktorý ilustroval knihu Poslední mohykáni a tak by som mohol pokračovať. Mnohí zo slovenských píšucich i kresliacich autorov patria medzi slovenskú humoristickú špičku a sú zároveň tvorcovia internetového Humorikonu.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich, ako jeden z mojich priateľov – dobrými ľuďmi, filantropmi, ľuďmi so silným sociálnym cítením, milovníkmi umenia. Sú to veľkopodnikatelia, menovite: Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom a importom, a ako súkromník podniká v Palárikove; ďalej je to Tibor Cvik, vlastník opravovní rušňov a lokomotív, spoločnosti Loko Trans, ktorá sídli v Šuranoch. A v neposlednom rade je to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník spoločnosti Agrorent v Nesvadoch, Juraj Oremus, majiteľ pekárne v Nových Zámkoch, Jozef Kulich, majiteľ firmy Hykemondu, Otokar Klajn, primátor mesta Nové Zámky, Gabriel Vass majiteľ novozámockej lekárne, Milan Hrdlík, majiteľ firmy AMI, František Štefánik, majiteľ Camionservisu v Nových Zámkoch. A tak by som mohol menovať niekoľkých ďalších. Všetci si za podporu tohto nielen môjho vydavateľského počinu zaslúžia vďaku a uznanie.

Zhovárala sa: Helena Pekarovičová

Aforizmy z nechránenej aforistickej dielne

PRÁCA – matka pokroku a nielen poslanecká

Povzdych nejedného poslanca: Bolo by nám hej, ak by sa pracovné výsledky dostavovali na pozvánku.
Sú členovia poslaneckých klubov, ktorým práca ide od ruky. Čo najďalej.
Zohriať sa dá aj prácou. Ibaže to je ten najmenej využívaný spôsob.
Bol jediným z tých, čo na pracovisku obstál. Ale doslovne.
V práci sa vedel oháňať. Výhovorkami.
Človek obyčajne býva najviac zaneprázdnený vtedy, ak má skutočne čosi hodnotné urobiť.
Prespal dobu. Nevadí, bola pracovná.
Vo firme bol skrytou rezervou. Márne ho každý deň hľadali.
Jediná vec čo bola v ich firme pružná bol materiál.
Sú poslanci, čo rokovanie c parlamente dokonale využívajú. Vo svoj prospech.
Nevyčítali mu chyby. Boli radi, že robí aspoň niečo.
Cement býva na stavbe často jediný čo sústavne a tvrdo pracuje.
Ak sa chce človek niekam dopracovať, nestačí aby bol iba zamestnaný.
Mnohí sa práci nevyhýbajú. Iba robote.
Sú pracoviská, v ktorých pracovnú náplň obsahuje prázdnota.
Človek pracujúci s lopatou sa má vždy i čo oprieť.
Pracovný čas využíval tak, že ho využíval.
Najlenivejšia vec na svete je zástrčka. Do práce ju treba strkať.
Práca je najtrpezlivejšia vec na svete. Vždy počká.
Bol pilierom firmy. Často postával na mieste.
Pracovných síl je dostatok. No nie vždy tam, kde ich najviac treba.
Plody manželovej práce zberá raz do mesiaca manželka.
Práca človeka pretvára postupne. Alkohol naraz.
Práca mu nevoňala. Práve kydal hnoj.
Neraz viac potu vynaložíme pri prekonávaní chrípky ako počas práce.
Pacovať sa musí! Ale kladiem otázku: Prečo práve ja?
Najľahšou prácou je robiť zo seba chytrého.
Inovované príslovie: Nie je dôležité pracovať, ale zapísať sa do knihy príchodov a odchodov!
Niektorí na pracoviskách denne podávajú nie výkon, ale športový tiket.
Stále platí: Čo si môžeš z firmy odniesť dnes, neodkladaj na zajtra!
Priložil ruku k dielu a zobral si ho domov.
Všade bol len nie tam, kde ho bolo treba – na pracovisku.
Niektorí si pojem pracovná príležitosť zamieňajú za pojem príležitostne pracovať.
Čo sa týka doby, najťažšie sa znáša pracovná.
Práca kvapná málo platná, no niekedy dobre platená.
Nočné rokovania v parlamente sú výborná vec, dá sa počas nich aspoň zdriemnuť.
Každý chvíľku ťahá pílku! Že by zlá pracovná morálka?
Robota neutečie! Skôr my od nej.
Sú aj takí, čo urobia všetko preto aby nemuseli robiť.
U čašníka je záruka, že počas pracovného času urobí aspoň čiarku.
Pracoval ako včelička. Tiaž často iba posedával.
Nič netrvá večne! Iba ak niekomu pracovný čas.
Odskok z práce bol kedysi našou športovou disciplínou.
Rébus pre chirurgov: Čo ak niekomu prirastie práca k srdcu?
Nebol poľnohospodár, no i napriek tomu dokázal všetko zorať.
Bol práceneschopný. Ibaže nebolo možné presne určiť, že akej.
Najlepší spôsob ak sa zbaviť práce: Urobiť ju!
Zlá organizácia práce: „Do hory ma poslali, sekeru mi nedali!“
Povzdych nejedného poľovníka: “Ej, keby bol aj zajac ako práca. Tá vždy počká!
Žiaľ, svet nepatrí chytrým, ale vychytralým.
Ľahšie rozšíriť zreničky ako obzor.
Pozor, za slovom sa dá nielen stáť, ale aj skryť.
Čiernou ovcou môže byť aj baran.
Československý aforizmus: Pokoj ľuďom „doprej, vole“!
Už ma omrzelo stále počúvať o lepšom zajtrajšku. Nie som včerajší.
Múdrejší ustúpi, ak sa mu núka výhodne platené pracovné miesto.
Cítim sa ako mucha po tom, čo som bankovému subjektu sadol na lep.
Povráva sa, že nikdy vraj nepríde k stretnutiu inteligentného policajta s narobeným Rómom.
Horšie ako nemať páru je nemať paru.
Tak ako za socializmu i v kapitalizme nám zostalo to najlepšie – známosti.
Pribúda veriacich na Slovensku…čoraz viac verí Ficovi!
Ľahšie rozšíriť zreničky ako obzor.
Pozor, za slovom sa dá nielen stáť, ale aj skryť.
Čiernou ovcou môže byť aj baran.
Československý aforizmus: Pokoj ľuďom „doprej, vole“!
Už ma omrzelo stále počúvať o lepšom zajtrajšku. Nie som včerajší.
Múdrejší ustúpi, ak sa mu núka výhodne platené pracovné miesto.
Cítim sa ako mucha po tom, čo som bankovému subjektu sadol na lep.
Povráva sa, že nikdy vraj nepríde k stretnutiu inteligentného policajta s narobeným Rómom.
Horšie ako nemať páru je nemať paru.
Mimovládne organizácie by sa mali premenovať na protivládne.
Hnev je zlý radca, ale rýchly vykonávateľ.
Kamaráti buďme, úplatky si plaťme.
Priberám. Tiež sa chcem zviditeľniť.
Keď ide o moc, ide o veľa.
Kedysi sme okrádali štát. Dnes jeden druhého.
Čo sa týka organizovanosti, najviac sa nám darí organizovať zločin.
Skleróza sa dnes kompenzuje videonahrávkami.
Som smoliar. Žiaľ, bez kvalifikácie.
Ťažko sa nazerá na veci triezvo v parlamentnom bufete.
Chlebodarcom lichotí pochlebovanie.
Stále platí: o čo tupšie názory, o to ostrejšia diskusia.
Paradox: o čo viac očakávame príchod zimy, o to viac nás prekvapí.
Ak pravda nezvíťazí k. o., tak lož určite vyhrá na body.
Politici sú schopní sľúbiť viac, ako občania dokážu žiadať.
Sme tigrom Európy, ale uzatvoreným v klietke.
Babka k babke – a nechýba nám v obci ani kamerový systém.
Čas beží… a Európska únia rozhoduje nezávisle od nás.
Najviac vyhrotených názorov býva za okrúhlym stolom.
Najmenej smútime, keď nás opustí idea.
Hádam nám už konečne svitne v hlave, po zdražení elektrickej energie.
Komplexy sa dajú ventilovať aj úradnou pečiatkou.
Doba sa zmenila. Dvojakú tvár nahradila maska.
Sú politici, čo berú veci vážne. Napríklad úplatky.
Niekedy mám dojem, že niektoré vážne poslanecké rozhodnutia sa rodia v parlamentnom bufete.
Dobrá rada: Neskáč do reči práve vtedy, keď ťa chvália!
Pri dnešných cenách nepočuť výkriky módy, skôr stonanie zákazníkov.
U nás mešká stavba všetkých ciest. Najmä tej, ktorá vedie k prosperite.
Som smoliar. Žiaľ, bez kvalifikácie…
Najhoršie, keď prihára tým ktorí miešajú. Aj v politike.
Optimistické heslo: Všetko pre človeka! Najmä, ktorý je vo funkcii.
Najviac obchádzok vedia cez legislatívu.
Dnes je už je ťažšie vydať knihu, ako dcéru.
Ťažko sa nazerá na veci triezvo v parlamentnom bufete.
Čo tak skúsiť parlamentný dohovor koalície s opozíciou pomocou esperanta?
Kedysi sa počas práce pospevovalo, dnes sa nadáva.
Pokým sa u nás dostane všetko do správnych koľají, železnica zostarne.
Myšlienka mi prebehla hlavou. Škoda že sa aspoň na chvíľu nezastavila.
Niekedy si pripadám ako malé dieťa. Hrám sa so slovnými hračkami.
Chlebodarcom lichotí pochlebovanie.
Žihľava je vzácna rastlina. Slúži na šibanie i liečenie.
Nehádžte flintu do žita. Možno sa vám raz zíde na sebaobranu.
Stále platí: O čo tupšie názory o to ostrejšia diskusia.
Dnes sú aj zoby múdrosti z protézy.
Styky bývajú príjemné. Najmä ak nejde o vážnu známosť.
Hodiny sú ako v bývalí aparátnici. Tykajú nám.
Tak treba rybám! Žijú v zamorených a znečistených riekach a iba mlčia a neprotestujú.
Niektorí ľudia sa najčastejšie snažia naladiť na hudbu budúcnosti.
Nie každý kto hľadá nájde, ale skôr ten kto uplatí.
Zdá sa, že dobré orientačné schopnosti má nielen turista, ale i politik.
Škriepka je to, čomu hovoríme v našich elektronických médiách politický dialóg.
Naši politici súdiac podľa predvolebných sľubov nie sú zlí, iba dobrosrdeční.
Pozvania do spoločnej Európy sú ako pozvánky na nástup do dopravného prostriedku v ktorom už sedíme.
Najhoršie, že už zdraželo aj maslo, ktoré majú mnohí na hlave.
Zložme prosím rýchlo novú vládu. Len nie zasa na kolená!
Slováci majú stále strach. Predovšetkým z tej sľubovanej svetlej budúcnosti.
Na módne výstrelky sú netrúfa ani polícia.
Doteraz sa nepodarilo vyrobiť lep na rozpadajúce sa stranícke zlepence.
Paradox. O čo viac očakávame príchod zimy, o to viac nás prekvapí.
Dúfajme, že teraz po skončení parlamentných volieb nebudeme opäť lamentovať.
V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe.
Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta.

Milan Kupecký

  Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte skvalitniť slovenský humor a satiru ako i tvorbu píšucich a kresliacich autorov! Číslo účtu: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499