Humoresky
POSTREH
Pomedzi paneláky sa rozlieha psí štekot. Majitelia všemožne krotia svojich rozvášnených štvornohých miláčikov, ťahajúc ich od seba za obojky, no zúrivci nie a nie sa upokojiť; naopak, brešú čoraz viac – ako pominutí. Na rozbesnené psiská sa upierajú zraky ľudí, čakajúcich na neďalekej autobusovej zastávke. Aj starší pán sa zahľadí tým smerom a lakonicky poznamená:
„Hľa, už aj tie psy sú na seba ako ľudia…“
VO VLAKU
V oddelení pre nefajčiarov sedia dvaja sebavedomí mladíci a zo svojich cigariet púšťajú mohutné oblaky ostrého, štipľavého dymu. Starší muž, sediaci pri okne, zdvorilo upozorní fajčiarov, že je to nefajčiarske kupé. Fajčiari sa však ohradia:
„Sme v slobodnom štáte, slobodní občania a teda môžeme robiť, čo chceme!“
Starší muž neodpovedá. Chvíľu premýšľa, potom otvorí okno. Vzápätí bleskovým pohybom vytrhne z rúk naproti sediacich mládencov cigarety a – šup! – vyhodí ich von oknom.
„Čo si to dovoľujete?!“ skríkne jeden z fajčiarov, ale onen starší muž sa usmeje:
„Veď pred chvíľou ste sami povedali, že sme v slobodnom štáte, slobodní občania a že každý môže robiť, čo chce…!“
HLAV(Ň)OLAMY
Hlavňový systém
Rozmýšľanie hlavňou.
Hlavňová suverenita
Chodiť so vztýčenou hlavňou.
Hlavňová prehliadka
Hlaveň na hlavni.
Hlavňová porada
Dať hlavne dohromady.
Hlavňová logika
Viac hlavní, viac rozumu.
Hlavňová úloha
Nikdy nestratiť hlaveň.
Hlavňový chaos
Nevedel, kde mu stojí hlaveň.
Hlavňové testy
Hlav(ň)olamy.
ŠTIPĽAVÉ MYŠLIENKY
Najprv mu zatvrdlo srdce, potom pečeň.
Nemá ľahký život ten, kto je ťažký od peňazí.
Keď si hlúpy, neotváraj ústa. Otváraj peňaženku.
Čiernu prácu už nevykonávajú len kominári.
Každý hlupák zakrýva svoju neschopnosť zveličovaním neschopnosti iných.
Ideálneho človeka nájdete už len v zrkadle.
Po vojne je každý generál. Na Slovensku – aj pred vojnou.
Lož je v podstate hlúpa pravda.
Keby sa politici dokázali skryť za vlastnú hlúposť, nikdy by ich nikto nenašiel.
Až keď zhodia ľudia masky, začne sa skutočná maškaráda.
Najužitočnejšími idiotmi sú hlupáci: netreba im gumovať mozgy.
Ak nemáme v živote cieľ, nepomôže nám nijaký kompas.
Kto nedokáže vládnuť rozumom, vládne silou.
Aj analfabeti sa vedia zapísať do histórie.
Bolo by vhodné verejnoprávnu televíziu nahradiť verejnoprospešnou.
Pri zahraničných návštevách našich čelných predstaviteľov zaznievajú namiesto uvítacích fanfár salvy smiechu.
Aj keď neveril snom, veril, že hladnej svini sa len o kukurici sníva.
Slovenskí experti nefalšujú len minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť.
Umelá inteligencia nie je nič iné ako zúfalý pokus človeka nahradiť Boha.
Život si vyberie svoju daň aj bez toho, že by sme podali daňové priznanie.
Človek si prispôsobil Boha na svoj obraz aj napriek tomu, že bol stvorený na obraz Boží.
Najvyššou daňou je daň zo zapredanej hodnoty.
Jediným splneným sľubom Matoviča je sľub, že zostaví vládu, o ktorej sa bude písať.
Závisť je daň z pridanej hodnoty človeka.
ŠTÍPANCE
(Zoo)logický paradox
Strojcom každého zverstva býva človek.
Erotický pohybový zákon
Zákon akcie a erekcie.
Veľvychcanec
Prefíkaný veľvyslanec.
Politické sľubotechny
Táraji o raji.
O slobodných voľbách
Aj voliči môžu zneužiť volebné právo. Tým, že zvolia darebákov.
Symbol maskovanej demokracie
Kukla kukláča.
Morálno-politická devalvácia
Z politika sa stane človek len výnimočne. Z človeka politik – kedykoľvek.
O právnom štáte
U nás platí právo pre každého rovnako, ibaže sa meria rozdielnym metrom.
O samochvále
Každá líška svoj chvost chváli, ale len dovtedy, kým nezačnú na ňu poľovať.
O politickej genialite
Politici sa zbavujú hlúposti tak, že ju premenujú na geniálny nápad.
O politickej výnimočnosti
Aj pravicový politik môže mať obidve ruky ľavé.
O úprimnosti kajúcnika
Ozvalo sa v ňom Matovičovo svedomie.
Osvedčená metóda
Dopredu sa dá postupovať aj vodením za nos.
História – učiteľka života
Učil sa z histórie: začal vykopávať vojnové sekery.
Osobnosť
Ako individualita bol stratený, zato v dave sa našiel vždy.
Uspokojivý úlovok
Namiesto finančného žraloka ulovila hlaváča.
VÝVRTKY
O zmene
Zosadili somára, korunovali vola.
O výmene
Hrošiu kožu vymenil za kožu z hyeny.
O nadaní
Aj keď nikdy necestoval mestskou dopravou, vyznal sa v každej tlačenici.
O nevypočítateľnosti
Aj keď bol špičkovým matematikom, nedokázal si poradiť s nevypočítateľnou ženou.
Rozdielová
Všetci muži sú rovnakí, len platy majú rozdielne.
O orientácii
Chcel jej ukázať cestu do raja, no skončil v slepej uličke.
O prejave lásky
Najprv ju vodil za ručičku, potom za nos.
Hrdinská
Hoci bol odhodlaný umrieť za pravdu, položil život za obyčajnú lož.
Progresívna
Aj keď mu to nikdy nemyslelo, stal sa priekopníkom nového myslenia.
O pokoji v duši
Aby dosiahol pokoj v duši, stačilo, že si vymenil pneumatiky.
O rozpoltenosti
Nemal rád rozpoltené osobnosti. Radšej ich rozštvrtil.
Kariérna
Najprv lízal päty, potom smotanu.
Dôvodová
Pred voľbami si pravidelne kupoval špáradlá, pretože mal plné zuby politikov.
O šokovej terapii
Najprv spal na vavrínoch, potom na tvrdej prični.
O náklonnosti
Naklonený jej bol len vtedy, keď ho seklo v krížoch.
Rébus
Nie je ťažké zistiť, kde sa perú špinavé peniaze. Oveľa ťažšie je zistiť, kde sa sušia.
Humoresky
V AUTOBUSE
„Posuňte sa ešte trochu, nestojte v strede uličky, vzadu je dosť miesta, všetci sa chceme odviezť!“ kričí stará pani predo dvermi preplneného autobusu.
„Kde sa mám posunúť, to mám vyliezť tým predo mnou na chrbát či čo, ty múdra!“ odvrkne jej mladá blondína, stojaca vpredu.
„Na takúto drzosť treba mať hádam aj vysokú školu,“ zareaguje stará žena.
Blondína na ňu zlostne zaškúli a vzápätí škodoradostne zvrieskne:
„Moja drahá, aby si vedela, ja tú vysokú školu aj mám…!“
V ČAKÁRNI
„Vieš čo, ten Vinco z dolného konca musí mať ohromne pevné zdravie. Šestoro druhov tabliet denne užíva, a ešte ho z nich neporazilo.“
KÔŇ A PES
Kôň a pes žili kedysi v skutočnom priateľstve. Pes odkladal koňovi najlepšie kosti a kôň nosil psovi najvoňavejšie seno. Jeden druhému chcel darovať to najlepšie. No keďže žiaden z nich nebol nikdy sýty, znepriatelili sa.
EPIGRAMY
O poctivosti
Kuli plány tulipány:
„Pritúlime k sebe panny!“
Stroskotal im taký plán
– každú pannu túli pán!
Privatizačný epitaf
Pravde šil som,
krivdu pil som,
verne národ
svoj lúpil som.
O prednostnom vybavení
Úžasná to bola sila,
keď poprsím poprosila .
Umelec
Najlepšie ovládal
maľbu nástennú –
perfektne maľoval
čerta na stenu.
Humoreska
NOHAVICE
Lojzkovi, čerstvému ženáčovi, dalo veľa námahy, aby udržal v zhode dve ženy, aby našiel zmierlivé slová, aby vybadal a zažehnal hroziacu búrku, ktorá bývala u nich na dennom poriadku. Jednou z tých žien bola jeho matka, druhou manželka.
Matka mu ešte stále chcela rozkazovať, stále ho považovala za chlapca, nemienila sa vzdať nadvlády nad ním. Svojej žene pripadal sťa baránok: poslušný, skromný, tichý, ústupčivý. Medzi týmito dvoma ženami bol Lojzko hotovým mučeníkom. No čím bol milší a poslušnejší, tým častejšie dochádzalo k scénam.
Lojzkova žena, začujúc šramot kľúča vo dverách, vychádzala mu v ústrety do predsiene. Vždy ju nežne pobozkal, no zakaždým sa zjavili skúmavé oči matky. Pozdravil ju so synovskou nežnosťou, objal ju, čo zas hnevalo jeho ženu.
Kedysi, keď ešte nebol ženatý, nosieval domov jedny noviny. Keď sa oženil a nevesta sa prvá zmocnila novín, matka ich hneď požadovala pre seba. Lojzko sa poddal a začal nosiť miesto jedných novín dvoje, jedny pre matku, druhé pre manželku a obidve ženy sa uspokojili a zmĺkli. Využijúc tento dočasný pokoj a prímerie, zaumienil si, že si dá ušiť nohavice. Manželke by sa boli páčili modré, matka by skôr chcela sivé. Pokladal za dobré vyhovieť obom požiadavkám, preto sa rozhodol pre sivomodré.
O pár dní priniesol krajčír hotové nohavice, za ktoré mu Lojzko hneď zaplatil. Keď si ich obliekol, zistil, že sú trochu dlhé, bolo by ich treba skrátiť o dobrých päť centimetrov.
„Zaniesť ich späť krajčírovi, ktorý býva až v meste? A teraz, keď som ich už vyplatil, priniesol by ich nazad bohvie kedy,“ rozhutoval nahlas.
Išiel teda za matkou, zdalo sa mu to múdrejšie, takmer ako povinnosť, i povedal jej pokorne:
„Tie nohavice, čo mi priniesol krajčír, bolo by treba skrátiť o dobrých päť centimetrov, nemám času zaniesť mu ich do mesta, nemohla by si ich skrátiť ty?“
„Syn môj,“ rečie slávnostne matka, „ja som ti bohvie koľkokrát opravovala nohavice, no teraz to už nie je mojou povinnosťou, lež tvojej ženy, veď muž si neberie ženu len tak pre nič!“
Lojzko šiel teda za ženou a požiadal ju, či by mu nohavice svojimi obratnými ručičkami neskrátila o päť centimetrov.
„Hej, aby potom tvoja matka prišla skúmať robotu a krčiť nosom ako onehdy, keď som ti opravila ponožky. Vďačne jej prenechám tvoje nohavice, ponožky i košele!“
Pod účinkom prúdu týchto hrdých slov sa Lojzko stiahol, pochopil, že zas hrozí búrka, ako kedysi kvôli novinám, preto jej chcel predísť. Vzal nohavice, zvinul ich pod pazuchu a zašiel za susedkou, svojou starou známou. Keď sa vracal z roboty, už ich mal hotové. Nepozorovane ich priniesol domov a uložil do skrine. Ráno šla matka k lekárovi, Lojzko do práce; nevesta upratovala, čistila, varila. Keď bola hotová, prišlo jej na um predsa len opraviť manželovi nohavice. I skrátila ich o dobrých päť centimetrov a opäť uložila do skrine. O dva dni sa vybrala do mesta na nákup.
„Robiť vrtichvosta a zháňať po uliciach, to áno,“ pomyslela si matka, „však sa len dostal do pekných rúk, chudák syn. Tá naničhodnica ani len nepomyslí na jeho nohavice. Šla ku skrini, vzala nohavice a skrátila ich o dobrých päť centimetrov. Ráno si chcel Lojzko konečne obliecť nové nohavice. Natiahol si ich, pozrel na seba a ostal stáť s otvorenými ústami. Nohavice, pred niekoľkými dňami ešte pridlhé, siahali mu do pol lýtka!
„To je zvláštne, to je zvláštne!“ opakoval sám pre seba. V tej chvíli vošla matka i žena, každá mu chcela povedať: „Vidíš, nohavice si našiel skrátené, lebo som na ne myslela ja!“
Lojzko vyzliekol nohavice, ktoré by sa boli hodili akurát tak susedovmu dvanásťročnému synovi, objal obidve ženy a povedal: „Stále vravím, že vy ste dve zlaté ženy!“
HADÍM JAZYKOM
Láska ide cez žalúdok. Manželstvo krkom.
Aj keď to bolo manželstvo z rozumu, správali sa ako idioti.
Bola naozaj jeho najdrahšou. Stala ho celý majetok.
Vážiť si ju začal až vtedy, keď si kúpila váhu.
Len čo odmietol sobáš, hneď sa všetci čerti ženili.
Zo všetkých šiat najdrahšie ho vyšlo Evino rúcho.
Najprv ju opaľoval, potom ju poslal k vode.
Obliekala sa síce na úver, no vyzliekala sa za hotové.
Len čo jej klesla teplota, zachvátila ju nákupná horúčka.
Muž a žena lepšie pasujú do seba ako ku sebe.
Bola taká neskúsená, že aj alimenty vymáhala od bociana.
Láska je večná. Menia sa len partneri.
Radšej odhaľovala svoj zovňajšok ako svoje vnútro.
Už Adama Boh potrestal za to, že počúvol Evu. Musel s ňou žiť.
U mužov si najviac cenila tvrdú menu.
Bola to žena nielen do voza, ale aj do postele.
Viacej ako koncepcia zaujímala ju antikoncepcia.
Slovo robí chlapa. Mlčanie manžela.
Aj prostitútky dodržiavajú morálku. Pracovnú.
Najprv s ňou lyžoval, potom ju vysánkoval.
Bola naozaj jeho najväčšou láskou. Merala 190 centimetrov.
Len vdovec môže povedať, že jeho manželka je anjel.
Najprv ju pozýval na koberec, potom na gauč.
Po medových týždňoch prichádzajú spravidla psie časy.
Bola vychýrenou krajčírkou. Na kohokoľvek dokázala ušiť búdu.
Spočiatku ho nosila v srdci, potom jej ležal v žalúdku.
Stala sa praktickou kozmetičkou. Mazaná bola všetkými masťami.
Zlomil jej nielen srdce, ale aj rebrá.
Kde neprichádza bocian, musí prísť väčší vták.
Dovtedy nebola vo svojej koži, kým jej nekúpil manžel nový kožuch.
Postihla ju smola. Vydala sa z lásky.
Nepomohlo, že si nechal vybrať mandle. Manželka mu ich zodvihla tak či tak.
Najstaršie remeslo má zlaté dno.
Milenci mávajú vždy čosi do seba.
Rozumeli si. Ona bola vždy mazaná a on vždy namazaný.
Napriek tvrdeniu, že ju vidí najradšej, nakoniec pri nej vždy zhasol svetlo.
Nielen bieda, ale aj peniaze dokážu vyzliecť donaha.
Vďaka svojim kozám nemusela nikdy plakať nad rozliatym mliekom.
Keď mala štrnásť, hnali ju večer do postele. Keď mala osemnásť, zakazovali jej ta liezť.
Aj napriek tvrdeniu, že všetci muži sú rovnakí, často ich striedala.
Dovtedy sa sťažovala na zlú látkovú výmenu, kým jej manžel nezačal pravidelne kupovať nové šaty.
Nažívali si ako rybky v akváriu. On pil iba vodu a ona mlčala.
Nebo nemôže byť nebom, ak tam budú aj ženy.
Dovtedy jej pil krv, kým nezomrel na aids.
Bola ako Snehulienka. Mala už sedem trpaslíkov.
Pri vymáhaní pohľadávok nemusela nosiť kolt. Postačil jej dekolt.
Pri skúmaní bielych miest vždy kohosi očiernil.
Vďaka svojim kozám často lízala smotánku.
Aj ľahké ženy mávajú veľkú váhu.
JÁN GREŠÁK
