Dnes aktuálne slovenský humorista Ján Grešák zo Žiliny

Spisovateľ a humorista Ján Grešák sa narodil v roku 1953 v Nesluši, okres Kysucké Nové Mesto. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Kysuckom Novom Meste a absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre pracoval v Pôdohospodárskom projektovom ústave v Žiline ako projektant až do roku 1996, keď nastúpil do štátnej správy, v ktorej pracoval až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti žije a tvorí v Žiline.
Literárnej tvorbe a publicistike sa venuje od mladosti. Popri poézii a próze píše krátke humoristické útvary – humoresky, aforizmy, sentencie, epigramy, úvahy a fejtóny. Doposiaľ knižne vydal zbierku krátkych poviedok Ozveny hôr (2009), knižky o rodnej obci Nesluša Neslušské osady kedysi a dnes (2012) a Dedinka pod Žiarom (2014), knižku príbehov zo života V kvapke rosy (2013), zbierku básní Dýchanie duše (2015), ako aj humoristickú knižku Potvorstvá koruny tvorstva alebo smiechom proti hriechom (2017).
Okrem regionálnych novín publikuje časopisecky v Literárnom týždenníku, Slovenských pohľadoch, Romboide, Kultúre, Pútniku svätovojtešskom, Krásach Slovenska, TELE pluse, Bumerangu i v internetových novinách (Nové slovo, Humorikon, PriestorNet a i.).

Pán Kupecký, dovoľujem si Vám zablahoželať ku krásnemu životnému jubileu a úprimne Vám zaželať veľa zdravia, pohody a tvorivých myšlienok. Vaša tvorba je dôkazom toho, že aj vtip a humor je Boží dar, ktorým ste boli obdarovaný. A to najkrajšie na tom je, že sa o ten dar môžete podeliť aj s nami ostatnými… S úctou a vďakou Ján Grešák. Zároveň v prílohe zasielam do HUMORIKONU, ktorý je vašim jedinečným dielom, svoje príspevky.

AFORIZMY

Vreckových zlodejov sa ľahko zbavíme tak, že si budeme obliekať šaty bez vreciek.

Dovtedy premieňal vodu na víno, kým neprišla inšpekčná kontrola.

Aj hlúposť je prejavom vyspelosti národa.

Keďže si prestali rozumieť, poslal ju do urnového hája.

Keď je šťastie unavené sadne aj na vola, z ktorého sa ľahko stáva vôl korunovaný.

Manželská žiarlivosť sa rokmi mení na závisť.

Dobrí ľudia sa dostanú do neba. Zlí kamkoľvek.

Usporiadaným životom žil len vďaka tomu, že bol pod papučou.

Hlupák síce neobohatí spoločnosť, no dokáže aspoň pobaviť.

Mysleli si, že im ide v ústrety, zatiaľ čo on išiel proti ním.

Čím väčšia lož, tým viac sa podobá pravde.

Napriek tomu, že všetkých ľudí vyhlásil za hlupákov, nikdy sa nehanbil za to, že je človek.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Napríklad zlaté teľa.

Existuje aj vhodnejšie miesto na sedenie, ako je riaditeľské kreslo. Napríklad sedieť na podriadenom.

Konečne sa stal človekom. Prebral sa z opice.

Slovenskí experti nefalšujú len minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť.

Umelá inteligencia nie je nič iné ako zúfalý pokus človeka nahradiť Boha.

Život si vyberie svoju daň aj bez toho, že by sme podali daňové priznanie.

Najvyššou daňou je daň zo zapredanej hodnoty.

Keby Boh nedal človeku slobodnú vôľu, stal by sa diktátorom. Takto sa stal diktátorom človek.

Mnohí politici nenosia na krku hlavy, ale hlavice.

Aj keď nikdy nevyhral sám nad sebou, nerobil z toho tragédiu; veď nie je hanba prehrať s lepším súperom.

SAMOOBSLUHA

Samoobsluhu na našom sídlisku otvárali presne o šiestej. Podľa otváracích hodín som si mohol nastavovať hodinky. Chodievam tam totiž pravidelne nakupovať na raňajky pečivo a mlieko. Aby som so skromným nákupom bol čím skôr hotový, postavím sa predo dvere samoobsluhy vždy pár minút pred šiestou. Keď usmievavá vedúca odomkne dvere, bývam prvým ranným zákazníkom. Pohotovo uchmatnem košík a takmer poslepiačky si to zamierim k regálu s pečivom a mliekom. Raz-dva hodím nákup do košíka a už som pri pokladnici. Kým ostatní zákazníci ešte len vchádzajú dnu, ja už poklusom trielim do svojho bytu, vo dverách odovzdám nákup manželke, ktorej úlohou je pripraviť deťom raňajky, a ponáhľam sa do práce. Takto to u nás pravidelne chodieva.
Aj dnes sa ponáhľam do samoobsluhy. Stojím predo dvermi prvý. Cez sklo hľadím na osvetlený interiér, sledujem predavačky, ako vykladajú do regálov čerstvý tovar, ako si pripravujú pokladnice, preratúvajú drobné mince, dopíjajú kávičku…
Úchytkom pozriem na hodinky. Je minúta po šiestej, a žiadna neodomkýna. Všetko už majú pripravené, postávajú i posedávajú, veselo debatujú, sú v pohode. Ubehnú ďalšie dve minúty – stále nič. Za mnou stoja rovnako sa náhliaci zákazníci. Zmocňuje sa ma netrpezlivosť. Dnes teda prídem do práce s meškaním. Ktovie, čo na to povie šéf.
Päť minút po šiestej, a nič! Nervozita stúpa, rad za mojím chrbtom sa zväčšuje, už dosahuje niekoľko metrov. Rozpačito sa obzerám dozadu, potom zase pozriem na hodinky. Šesť minút po šiestej, a stále neotvárajú. Čo sa tam vlastne deje? Opäť nazriem cez sklo vo dverách. Predavačky sa zjavne nudia, zívajú, preťahujú si kosti a vyčkávajú. Mladík v značkovom tričku, stojaci hneď za mnou, začal prvý frflať nahlas. Vraj práve teraz, keď má naponáhlo, tie naničhodnice si z ľudí robia dobrý deň. Vysoký elegán s fúzikmi v módne ušitom obleku si obradne vyhrnul rukáv na saku i košeli a pozrel sa na číselník na hodinách. Potom zlostne zasyčal:
„Keby som ja takto robil vo firme, vyrazia ma na hodinu!“
Nato spod saka vytiahol noviny a zahĺbil sa do čítania.
„Veru tak, nevedia si vážiť robotu,“ pridala sa pani, čo držala za ruku dieťa.
„Treba sa sťažovať na obchodnej inšpekcii,“ zapišťala prešedivená starena.
Rad medzitým narástol na dobrých desať metrov a jeho koniec sa začínal zatáčať. Pridávajú sa ďalší a ďalší, zrejme v domnienke, že ide o výpredaj storočia. Päťdesiatnik s pijanskou červenou tvárou a nedbanlivo zapnutou košeľou, z ktorej mu vykúkalo biele pivné brucho, hromžil a klial tak šťavnato, až mu pena striekala z úst. Alkoholové výpary bolo cítiť na diaľku. Kalnými očami poskákal po čakajúcich, zastavil ich na mne a zreval:
„Čo nevykopneš dvere tým trúbam?“
Oblial ma rumenec, pripadal som si ako vodca divokého stáda. Uplynulo desať minút od šiestej hodiny, napätie graduje, vzadu ktosi vrieska, že za všetko môže vláda i parlament a treba ich do jedného postrieľať. Už-už sa z toho všetkého chystám poriadne tresnúť na dvere, nech sa v samoške konečne zobudia, keď z radu vystúpi sympatická staršia pani, podíde ku mne, jemne sa dotkne môjho ramena a zašeptá:
„A skúšali ste tie dvere otvoriť, nie je už náhodou otvorené?“
S týmto som nepočítal. Nervózne siahnem na kľučku a dvere sa otvoria dokorán. Zaliala ma horúčosť.
Užasnutý personál sa s otvorenými ústami díval, ako sa dav na čele so mnou vrhol na košíky a stratil medzi regálmi, akoby šlo o rabovačku.
Samozrejme, do práce som prišiel neskoro. Až tam som zistil, že moje digitálky idú o minútu pozadu…

VYCHÁDZKA

„Pán kapitán, vojak Obuch a vojak Hovjacký, hlásime príchod!“
„Áá, pani mazáci, dobrý večer, z vychádzky, z vychádzky? Predložte vychádzkové knižky, prosím! Vojak Obuch, štvrtá rota, vojak Hovjacký, štvrtá rota. Vychádzka do dvadsiatej druhej hodiny… Výborne, je dvadsaťjeden päťdesiat, čas vychádzky ste dodržali. Ako ste strávili dnešný pekný večer, v akej spoločnosti, no?“
„Boli sme v kine, pán kapitán, čosi sme si zajedli v reštaurácii, poprechádzali sme sa po meste a vraciame sa do kasární.“
„Táák, v kine, v reštaurácii. A dali ste si aj pivečko, však? Aspoň po jednom, mám pravdu?“
„Máte pravdu, pán kapitán, po večeri sme si dali pivo.“
„Určite to neostalo pri jednom pive, dali ste si aspoň po dve alebo aj viac? Je taký krásny večer, po celodennej páľave pivečko chutí ako med. Kvôli jednému sa predsa neoplatí ísť do reštaurácie.“
„Nuž, aby sme boli úprimní, naozaj sme si dali po dve, ale to bolo všetko.“
„A k tomu pivku ste si dali aj po štamperlíku, aspoň po jednom, nie? Sem-tam treba zahustiť.“
„Nie… Naozaj sme vypili len po dve pivá. To nám stačilo.“
„Ale no, nebuďte smiešni, čo ste to za chlapi, mazáci, a vypiť po dve pivá? To hovorte niekomu inému, ja vám na to neskočím. Kedysi som bol takisto radový vojak ako vy, no ani raz sme sa nevracali z reštaurácie, aby sme vypili len pár pív. Vždy bolo aj nejaké to poldeci! Ešte aj teraz si občas hrknem, načo tajiť. A vidíte, dotiahol som to až na kapitána. Zatiaľ… Nič sa nebojte, ja vás nebonznem, len pekne s pravdou von. Koľko ste toho dnes vypili?“
„Teda po štamperlíku koňaku sme si dali, ale len po jednom jedinom, čestné slovo!“
„No vidíte, že to ide. Nadriadení a podriadení si musia navzájom dôverovať. A na mňa, navyše vo funkcii dozorného útvaru, sa môžete stopercentne spoľahnúť. Viem sa vžiť do vašej situácie, aj ja som bol vo vašom veku, neraz sme preliezli kasárenský plot, aby sme uhasili smäd. Veď kto by stále sedel v tej pakárni. Ale štamperlík koňačiku, to mi nijako nesedí. Rozhodne museli byť aspoň dva, veď ste pili spolu, či nie?“
„Spolu, ale viacej sme nevypili, len to, čo tvrdíme. Verte nám, pán kapitán!“
„Pozrite sa, priznanie vám môže len uľahčiť. Nuž, smelo do toho, priznajte sa a máte pokoj.
Posledný raz sa pýtam koľko.“
„Pán kapitán, čestne sa priznávame, že tobolo pár pív a dva veľké koňaky.“
„Vidíte, ste chlapi, mám rád čestných a otvorených ľudí. To si musím zaznamenať! A nenesiete fľaštičku aj do kasární?“
„To teda nie! To by sme naozaj preháňali, pán kapitán.“
„Tak si dajte odchod!“
Ráno si oboch predvolal veliteľ útvaru:
„Vojak Obuch a vojak Hovjacký, ako to, že nie ste v base?!“
„V ba-base? A za čo, nič sme nevykonali…“
„Kapitán Ľuchava napísal záznam, že včera večer ste prišli z vychádzky ožratí ako dve divé svine…“

VÝROKY Z PRVEJ RUKY

Dal som sa na politiku, čo si na sebe nesmierne ctím a vážim.

Po dôkladnom preskúmaní toho, čo sa deje v našej spoločnosti, som dospel k presvedčeniu, že ja budem dobrý prezident.

Milé dámy, vážení páni, keď už klamete, aspoň sa pri tom červenajte, bude to dôkaz, že si ctíte česť a morálku.

Môj volebný neúspech bude mať tragické následky pre celú spoločnosť.

Zoznam prezidentských kandidátov bol rozšírený o navrátilcov zo smetiska dejín.

Nech už konečne odíde kamsi do čerta celá vláda – aj my chceme kradnúť!

Ubezpečujem vás, že po zvolení našej strany budú všetky problémy vyriešené.

Národ je už dostatočne osprostený, preto by ma mohol zvoliť za prezidenta republiky.

Začnem rázny boj s korupciou, hoci ešte neviem, proti komu.

Len hlupák nemení názor, keď to má vplyv na jeho kariéru.

INOVÁCIA PRÍSLOVÍ

Čo ťa napáli, nehas!

Účet svätí prostriedky.

U nás taká obyčaj, na sekeru popíjaj.
Zametaj si pred vlastným parohom.

Dobrá zrada stojí groš.

Stará maska nehrdzavie.

Čo sa zvlečie, neutečie.

Nová metla dobre mätie.

Svetská sláva, voľnátráva.

Kanec dobrý, všetko dobré.

Lepšie holubovi na streche ako vrabcovi v hrsti.

Pláca šľachtí človeka.

HOSTINA

„Tak na zdraví, hoši!“ núkal prípitkom svojich starých kamarátov, bývalých spolužiakov Imra a Pištu, s neskrývanou radosťou Zdeněk. Usadil ich v noblesnom altánku na kraji záhrady medzi voňavými jabloňami. Ako aperitív vypili myslivekú a s chuťou sa pustili do slepačej polievky, grilovanej kuracinky i pečenej teľacinky s pikantným zeleninovým šalátom. Dobroty zapíjali prvotriednym moravským vínkom.
„A teď vám nabídnu vlastní specialitu“, poznamenal pyšne hostiteľ a už aj kládol na stôl plnú misu dočervena vypečených voňavých fašírok. „Nechte si chutnat a jezte, kolik zvládnete!“ kričal odchádzajúc do kuchyne.
Imro a Pišta, hoci mali už plné bruchá, okoštovali. Fašírky boli fantastické.
„Čo povieš Pišta, z čoho môžu byť?“ opýtal sa Imro polohlasom.
„Pravdepodobne z králikov“, podotkol Pišta s plnými ústami a obaja sa zahľadeli na neďalekú králikáreň, v ktorej sa cez pletivo mihotali snehobiele králiky. Pochutili si do prasknutia a zasa popíjali vínko. To už v spoločnosti Zdeňka i jeho manželky, ktorí ponúkali a nalievali. Slovenskí hostia popíjali ako bohovia na Olympe. Majstra kuchára si nevedeli vynachváliť.
„Zdenko, prosím ťa, prezraď nám recept na svoju fantastickú špecialitu. Radi ho vyskúšame“, naliehal Pišta pred rozlúčkou. Po tejto nečakanej lichôtke sa Zdeněk víťazoslávne napriamil, navidomoči podrástol, vypäl hruď a s úprimným, nefalšovaným úsmevom vyhlásil: „To byl pejsánek, hoši!“

DESATORO PRIKÁZANÍ PRE TRETIE TISÍCROČIE

1. Ja nie som Pán Boh tvoj! Máš tisíce iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.

2. Nevezmeš meno Božie zadarmo.

3. Zabudni, aby si deň sviatočný svätil.

4. Cti otca svojho i svoju nevlastnú matku.

5. Nezabiješ, ak ho netrafíš.

6. Nezasmilníš, keď ti nepomôže ani viagra.

7. Nepokradneš, čo nevidíš.

8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, ak nie si kajúcnik.

9. Nepožiadaš manželku za blížneho svojho.

10. Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho už nie je.

VYNÁLEZY TISÍCROČIA

Ukrajinskí vedci vymysleli fúrik na jadrový pohon.

Americkí vedci vynašli padák s plochou dráhou letu.

Slovenskí vedci zostrojili stacionárny bicykel na elektrický pohon.

Dánski vedci skonštruovali bezpilotnú kolobežku.

Švajčiarski vedci vymysleli digitálky na veterný pohon.

Britskí vedci vynašli mobilný telefón na bioplyn.

Japonskí vedci zostrojili expresný rýchlik na kolieskových korčuliach.

Bruselskí biznismeni vynašli antikoncepčný prostriedok pre homosexuálov.

ZAPLETENÝM JAZYKOM

Skoliteľ
Vysiľujúci školiteľ.

Hyperpenzia
Nadmerne vysoká penzia.

Obilný radar
Dobre utajený prístroj.

Internetová diagnóza
Youtuberkulóza.

Afodrista
Tárajúci aforista.

Gramotón
Gramofón pre hudobne gramotných.

Hoaxiálny kábel
Kábel na prenos falošných správ.

Rómozvod
Hromozvod v rómskej osade.

Holacinácie
Erotické halucinácie.

Palicajt
Policajt s obuškom.

VÝVRTKY

Ochranárska
Ochrancovia zvierat
vzbudzujú v nás údiv.
Bude raz aj spolok
na ochranu ľudí?

Mozgoví maséri
Nastala im zlatá éra
– každý mozog má maséra.

Firemná
Napadlo raz Irmu
založiť si firmu.
A tak je dnes Irma
dobre známa firma.

Hadia záhada
Čo má v hlave papaláš,
keď nás pozval na guláš?

Vyšetrovateľská
Nechýbal mu žiadny svedok
– vopred známy bol výsledok.

O nečakanej návšteve
V noci vliezla mu do stanu
emigrantka z Kurdistanu.

Kontraproduktívny básnik
Nezbavil sa svojich dlhov.
Písal krátko, no pil dlho.

O zbrojárskych magnátoch
Nehrozia im krachy
– majú pušné prachy.

O volebnom fiasku
Zradili ho kumpáni
v predvolebnej kampani.

Zbožná otázka
Vari je to Božia vôľa,
že si ľudia zvolia vola?

Daňová
Aj najmenej nadaný
okradne štát na dani.

Globalizačná
Hlavy choré, plné múľu
ovládajú zemeguľu.

O nezmeniteľnom fakte
Politická sviňa
nebude už iná.

O víťazstve pravdy
Pravda vždycky zvíťazí
– vravia všetci víťazi.

Politici pred voľbami
Akí sú len milí oni,
keď ide o milióny!

Krčmový politik
Už po prvom pollitríku
robil veľkú politiku.

O svedomí
Nikdy ho hrýzť nebude
– veď je celkom bezzubé.

O válove
Nezabudol vôl,
že teľaťom bol.
Bližší mu je válov
ako striedmy stôl.

Zbojnícka
Kedysi viseli
zbojníci na buku.
Dnes už tam nevisia,
visia na fejsbuku.

PŔHĽAVKY

Počtový paradox
Pri vypočítavých ľuďoch sa len ťažko zaobídete bez kalkulačky.

Stravná otázka
Komu dáš psí guláš?

O strategickom základe
Základné sú základne.

Citeľný rozdiel
Chlipník chlípe, smilník smilní.

Citlivé cítenie
Muža kopla múza.

Luza múza
Zviedla muža.

Kritická sebarealizácia
Možnosti mužnosti.

Satira martýra
Aj režim utýra.

Klasika
Slová, slová, Slovák.

Podľa mužnosti
Keď stačí, tak strčí.

Vojenská filantropia
Humanitárne bombardovanie.

(Ne)nápadná zmena
Z antirasistu antirusista.

Devalvačná zdravica
Česť pláci.

Spoločná lož
Súlož.

Stimulačný faktor
Love pri válove.

Dôverná persona
Osobná osoba.

Valorizácia platov
Záplaty na platy.

Nadávky v hmotnej núdzi.
Nadávky na dávky.

Covidový artefakt
Socha zaočkovaného človeka.

Čestný titul mafiána
Honoris kauzant.

Novobiblický príbeh
Kokaín zabil Ábela.

Ján Grešák

    Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte skvalitniť slovenský humor a satiru ako i tvorbu píšucich a kresliacich autorov! Číslo účtu: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Miodrag Tasić
Miodrag Tasić
7 months ago

Vážený kolega Kupecký,
Česť ostrým a zabijáckym aforizmom. Každý naráža na jadro.
S Pozdravom,
Miodrag Tasic

Poštovani kolega Kupecky,

Svaka čast na britkim i ubojitim aforizmima. Svaki pogađa u srž.

Srdačan pozdrav,

Miodrag Tasić

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7 months ago

Pán Milan,
nemôžem ten príspevok zo Srbska pána Grešáka rozoslať priateľom. Som však na Vás hrdý.
jhusár