Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kenda

 MOTTO storočia:
DEMOKRACIA JE SAMODEŠTRUKČNÝ SYSTÉM VLADY HLÚPEJ VAČŠINY, KDE TVORČIA MENŠINA JE UTLÁČANÁ HLÚPOU MEDIAMI ZMAGORENOU ZDEBILIZOVANOU VAČŠINOU.

Vízie bez provízie

Všetci napäto čakáme, čo urobí Pellegrini: Bude Jánošík – alebo Quisling?
Hosana hoaxy! Vedú k zamysleniu v duchu známeho rabínovho sloganu „Všetko je inak!“.
Zásada novinára z Denníka N: Nechám ťa dlho rozprávať – a isto nájdem niekoľko tvojich vlastných slov, ktorými ti ublížim.
Trajektória veľkopodnikateľa: Ctižiadostivý podnikateľ – neskôr chamtivý podnikateľ – ešte neskôr úspešný veľkopodnikateľ – ešte neskôr vplyvný veľkopodnikateľ – naostatok zločinný veľkopodnikateľ.
Čo je najväčšou záťažou i prekážkou vo vývoji Slovenska? Atómovky a kilečká.
Tvorcovia kilečiek majú prinajmenšom o kolečko viac.
Nezávidím budúcnosť dnešným mladým bibliofóbom. To ich večné čumenie do smartfónov nie je nijaký kariérny katapult!
Vždy niečo praskne, taká už býva únava materiálu, vrátane ľudského, také je kľučkovanie histórie.
Život je permanentné prehodnocovanie definitívnych charakteristík.
Dva pásy výrazne hýbu svetom: tankový pás a podväzkový pás.

Spomienky na jesienky

V šuchote opadaného lístia v lesoch v podaktorých mužoch rastie hubárska vášeň, ktorú ich ženy vidia len ako zriedkavé úlovky, ale častú neprítomnosť pri domácich prácach.
Najotravnejšie huby sú dubáky v košíku chlapa, ktorý nás predbehol.
Je jeseň čas hríbov? V istom zmysle áno! Je to čas spomienok na iné jesene plné hríbov.
Jeseň nám núka alibi na sedavý život: nedá sa už plávať a nedá sa ešte lyžovať. Nastáva príležitosť intenzívne intrigovať.
Jesenné hmly sú dobré na to, že ľudia idú autom iba tam, kam naozaj potrebujú ísť. To je skvelý diktát v čase zdražovania na benzínových pumpách.
Nejeden poľnohospodár sa spolieha na babie leto a staré baby.
Jeseň je pekná najmä pre tých, ktorým ešte nepripomína jeseň ich života.
V sychravej jeseni by človek nevyhnal z domu ani len psa. Vtedy posielame na nákupy našich starkých.
Nejeden byrokrat kedysi nenávidel jeseň, lebo zažltnuté listy stromov mu pripomínali nevybavené žiadosti. Dnešná digitalizácia zbavuje úradníkov výčitiek svedomia. A dá sa vyhovárať na zlyhávajúci systém.
Ak ráno drkoceme zubami a na obed sme zaliati potom, potom sme v zajatí rozmarov babieho leta.
Zvyčajne nám zostane toľko neobratých jabloní, že by pod nimi mohli dozrieť celé šíky nových Newtonov.
Newton pod jablkami obsypanou jabloňou rozmýšľal o gravitácii. Ostatní o calvadose.
Jeseň je čas, v ktorom nám zima ukáže čo vie, a potom už žije až do jari zo svojej dávnej strašnej povesti.
Žánrový obraz pokročilej jesene: Do cukrovarov zvážajú z polí ornicu a z nej kde-tu trčí repa.

Humoreska

Škriatok zvaný Monika

Bol víkend v zamatovom čase na začiatku teplučkého septembra. Mladých manželov v borovicovom háji znervóznili blížiace sa temné a ťažké mračná.
„Poď mi pomôcť vytriasť deku!“
Podišiel k deke z druhej strany, oproti svojej polovičke, a schmatol deku za oba rohy.
„Nešklb s ňou tak!“ napomenula ho.
„Nefrfli a ponáhľaj sa! O chvíľu bude liať!“
Rýchlo nahádzali do auta všetky porozkladané veci a nasadli.
„Netrieskaj tak tými dverami! Nesedíme v služobnom aute. A toto nie je tank!“ napomenul ju.
„Nechaj si hlúpe poznámky a naštartuj. Poďme, vypadnime už konečne!“
Naštartoval a rozvíril oblak prachu na poľnej ceste. Pred výjazdom na hradskú zabrzdil a zastal. Po ceste sa sunula nekonečná kolóna áut s výletníkmi.
„Zobrala si tranzistor?“
„Samozrejme.“
„Aj mobil?“
„Ja mobil nezabúdam.“
„A nafukovací matrac?“
„Aj ten.“
„Nenechali sme tam hliníkovú škatuľu s rezňami?“
„Neboj sa, neumrieš od hladu! Tu je, za mnou na zadnom sedadle.“
„Chvalabohu! Veď čo by sme večerali?!“
„Máš pravdu. Špajzu máme…ako keby ju niekto vyraboval.“
V kolóne sa zrazu zjavila nečakaná, no reálna medzera a on sa šikovne zaradil. Priam virtuózne, hoci sa za nimi ozvalo zlostné trúbenie. Pred nimi boli kilometre vzájomného nezmyselného predbiehania. Na čelné sklo dopadli prvé kvapky. Ozval sa do bzukotu stieračov:
„Máš tranzistor?“
„Na to si sa už pýtal.“
„Nezabudla si moje okuliare? Veď vieš, čo stáli! Optici si myslia, že každý, kto k nim príde, je Rockefeller.“
„Neboj sa, sú v mojej kabelke.“
„Máš tam aj kľúče od bytu? Nezostali doma vo dverách?“
„Počkaj, musím sa pozrieť.“
Načiahla sa dozadu za kabelkou, nazízla do nej, trochu sa v nej pohrabala a spokojne zacvakla.
„V poriadku. Kľúče sú v kabelke.“
„Tak máme všetko, však miláčik? Zdá sa, že sme nič nezabudli.“
„Ježišmarijááá!“
„Čo je, čo sa deje?“
„Nechali sme tam Moniku! Chvíľu pred naším odchodom naháňala motýľa… Mňa raz to decko privedie do blázinca! Okamžite sa obráť, musíme sa pre ňu vrátiť. To je ale hlúpy škriatok, celkom sa podal na teba!“

Epigramáž

BOĽŠEVICI
Najprv smelo snili,
potom tupo pili.
Sny v nich zahrdúsil
JosifDžugašvili.

PO PRVOM VÝSTRELE
Zahrmel z Aurory,
to bola sila!
Strieľali do vzduchu.
Potom – do tyla.

REVOLÚCIA NA KOLESÁCH
Čo v dejinách neurobil
pancierový automobil!
Je to podnet večný:
Dá sa z neho rečniť.

TIEŇ KNIEŽAŤA BAKUNINA
Konečným cieľom anarchie
je iba zmena hierarchie.

NEPOCHYBNE
Pointu dejín hlásam smelo:
Koleso dejín vláči delo.

ŠTYRIDSAŤ ROKOV TOTALITY
Krásne, ale prázdne
slová, slová, slová.
Finta to nebola
v histórii nová.
My sme pri tom stáli
ako pri halali,
nevnímali zmysel,
tlieskali, tlieskali.

Milan Kenda

  Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte skvalitniť slovenský humor a satiru ako i tvorbu píšucich a kresliacich autorov! Číslo účtu: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499