Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kupecký zo Šurian

Na blížiacom sa Novomestskom ostni príležitosť aj pre aforistov

Vážená redakcia!
srdečne vás po nejakom čase pozdravujem z Nového Mesta nad Váhom, konkrétnejšie zo stálej Galérii kresleného humoru a rada by som vás oslovila s ponukou pre aforistov, ktorú by ste mohli rozšíriť prostredníctvom satiricko – humoristického Humorikonu.
Sme vo finále príprav Novomestského ostňa 2021, ktorého vernisáž sa má konať 17. septembra v Galérii kresleného humoru v Novom Mesta nad Váhom. Rozhodli sme sa v tomto ročníku spojiť, respektíve dať dohromady kreslený a slovný humor. To znamená, že súčasťou tohoročnej výstavy budú zvlášť v umiestnených tabuliach aforizmy, ktoré by mali korešpondovať s témou už vopred hodnotených karikatúr (o čom sme vás už informovali v predošlých príspevkoch Humorikonu). Dovoľujeme si teda osloviť všetkých aforistov, i zahraničných, aby sa zapojili do súťaže zaslaním 3 aforizmov na tému ROZHLAS A TELEVÍZIA, čo je témou tohoročného 21. ročníka Novomestského ostňa. Téma je vysoko aktuálna, pretože na Slovensku oslavujeme v tomto roku dve jubileá, a to – 65.výročie Slovenskej televízie a 95. výročie Slovenského rozhlasu.
Autorov prosíme, aby 3 svoje najlepšie aforizmy na uvedenú tému zaslali na adresu: osten@gkh.sk do 20. augusta 2021!
Mgr. art. Mária Volárová, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom, kontakt: 0903 450 187, 032 285 69 20, riaditelka@msks.sk

Literárny počin tvorcov satiricko – humoristického Humorikonu

Svetlo sveta uzrela nová humoristická kniha Posední mohykáni

V súčasnej literárno-historickej spisbe, zameranej na humoristicko-satirické žánre, doteraz totálne absentovala publikácia, ktorá by súčasnej čitateľskej verejnosti predstavila humoristicko-satirický časopis ROHÁČ z čias tzv. reálneho socializmu, a to z aspektu rozsiahleho súboru jeho autorov, tvorcov textov i karikatúr. Zaplniť túto literárno-historickú medzeru sa podujal popredný slovenský aforista a publicista MILAN KUPECKÝ, zakladateľ a vydavateľ satiricko-humoristického internetového denníka HUMORIKON s výraznými proslovenskými a sociálnymi tendenciami. Treba zdôrazniť, že zostavovateľ tohto pamätníka roháčovských autorov s názvom knihy POSLEDNÍ MOHYKÁNI sa pamiatke Roháča a jeho tvorcov venuje už viacero rokov, okrem iného aj pokusmi o resuscitáciu novodobého Roháča s dôrazom na jeho kvalitatívny odkaz. Zo súčasného hľadiska pestovania a posilňovania slovenskej identity a národnej hrdosti je tento almanach POSLENÍ MOHYKÁNI dôležitým prehľadom aj súčasných literárnych tvorcov tohto zamerania, lebo jadro týchto roháčovských autorov pôsobí podnes. Tvoria elitu pronárodne orientovaných satirikov a humoristov, ale ako začínajúci autori osvojovali si základy tvorby práve na stránkach časopisu ROHÁČ, ktorý neraz využívaním inotajov a premyslenej anticenzorskej taktiky dokázal predostrieť vtedajším čitateľom pozoruhodnú povzbudivú kritiku vtedajšieho režimu. Obsiahla kniha POSLEDNÍ MOHYKÁNI zachytáva túto cennú literárno-historickú kontinuitu tým, že popri medailónoch autorov i rozhovorov s nimi prináša aj ukážky z ich tvorby. Táto kniha je významným príspevkom pre poznávanie slovenskej literárnej histórie a hrdosti na slovenské pozitíva – vrátane uznávaného poznatku, že Slovensko vyrástlo v literárnej sfére do rozmeru aforistickej veľmoci. Zo všetkých týchto aspektov je opodstatnená a dôležitá všestranná pomoc zameraná na túto publikáciu, ktorej sa dostalo najmä zo strany novovzniknutej nadácie významného slovenského historika Antona Hrnku.

Prinášame úryvok z knihy…

VŠESTRANNÝ HUMORISTA  A POET JÁN HEINRICH

Ján Heinrich zo Žiliny patrí medzi známych popredných slovenských humoristov. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva, konkrétne v bývalých Štátnych lesoch v Žiline, kde momentálne ako dôchodca žije a pracuje, a keďže sa dlhé roky pohyboval v tomto prostredí, jeho prvá kniha má názov Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky – aforizmy z tohto prostredia. Ďalšia publikácia obsahuje poviedky, humoresky, veršovanky, epigramy, ktoré postupne zaraďujeme aj na stránky Humorikonu. Jeho príspevky sa kedysi objavovali vo vtedajšom známom celoslovenskom satiricko – humoristickom časopise ROHÁČ, keď predtým mal vlastnú rubriku v Roľníckych novinách. Janko Heinrich je všestranný autor, čo možno vyčítať aj z príspevkov z jeho dlhoročnej tvorby. Lesník Ing. Ján Heinrich, tohto času na pracovnom dôchodku, je medzi kolegami známy ako človek s výnimočnou schopnosťou vtipne reagovať na najrôznejšie situácie. Svoj zmysel pre humor a talent písať uplatňuje už od mlada, keď začal prispievať mikropoviedkami do dnes už (aká to škoda) zabudnutého humoristicko-satirického časopisu Roháč. Príležitostne prispieval aj do literárnych príloh iných slovenských denníkov či týždenníkov. Plodná bola viacročná spolupráca s Roľníckymi novinami, kde svojou tvorbou reagoval na aktuálne dianie v celostránkovej rubrike Echo. A opäť to boli mikropoviedky, epigramy a aforizmy. Pred takmer dvomi desaťročiami sa stal pravidelným prispievateľom časopisu LES. Vtedajší šéfredaktor Ján Fillo pomenoval jeho rubriku Lesoviny. Podľa rubriky dostala meno útla knižočka aforizmov, ktorá uzrela svetlo sveta z iniciatívy Michala Galajdu, vtedajšieho riaditeľa Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva. Vtipné sentencie Jána Heinricha doplnil kreslenými vtipmi renomovaný karikaturista Ľubomír Juhás (mimochodom, tiež lesník). O príjemný vzhľad knižky sa postarala grafička Mária Gálová. Stalo sa tak v roku 2001. Uplynulo šestnásť rokov a na svete je „mladší súrodenec“ – druhý diel Lesovín. A tak ako v každej dobrej detektívke sa vracia páchateľ na miesto činu, tak sa opäť dal dohromady tím humoristu, karikaturistu a grafičky v zložení Ján Heinrich, Ľubomír Juhás a Mária Gálová. Výsledkom je milá a veselá knižka, ktorá rozpráva o lesoch a lesníkoch prevažne veselo, ale chvíľami aj vážne. Knižke sa dostalo náležitej prezentácie na krste, ktorý sa uskutočnil v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Úlohy „sudičiek“, ktoré privítali „novonarodenú“ knižku, sa ujali dve dámy – primátorka Zvolena, hlavného mesta slovenského lesníctva Lenka Balkovičová a vedúca Lesníckeho Domu mládeže Ľubica Milanová. Na zlepšenie nálady prečítal z diela pár sentencií herec zvolenskej činohry Vlado Rohoň. Ján Heinrich je však všestranným autorom, čo dokumentujú aj jeho stále aktuálne príspevky.

Predvolebná agitka

Dlhé roky som žil cnostným a bohabojným životom. Tak ako Písmo káže. Striedmy v jedle a pití, verný zákonitej manželke. No a to ostatné tiež. Nebola to síce žiadna veľká zábava, ale odmena mala stáť za všetko to pozemské odriekanie. Po smrti ma čakal raj, kráľovstvo nebeské. V podvedomí mi však hlodal červ pochybnosti. Aké je to v pekle? Budem sa tam škvariť v ohni spolu s ostatnými hriešnikmi? Už dávnejšie som mal v pätách akéhosi čudného chlapíka. Chodil za mnou, občas mi priateľsky zamával. Nebyť toho jeho čudného výrazu v tvári, povedal by som – sympaťák. Až raz, nečakane sa pristavil pri mne. A začal bez veľkých okolkov. – Som Xaver – povedal, – poď so mnou, niečo ti ukážem. Bez slova som ho nasledoval. Zaviedol ma do akejsi miestnosti. Bol tam prehrávač s obrazovkou. Vložil doň CD – čko a zapol ho. Predo mnou sa vtom začínal odvíjať obraz nekonečných radovánok. Poloodeté ženy, rozkrkošení muži, more alkoholu, drogy, rytmická muzika, tanec, chlast, striptíz, orgie… – Takto to vyzerá v pekle! – uzavrel Xaver naše stretnutie a náhle zmizol. Od tej chvíle sa môj život zmenil. Nedbal som na božie prikázania. Veď načo aj, keď je peklo také lákavé. V pekle som sa ocitol potom, len čo som oči naveky zatvoril. Veľmi sa tam so mnou nemaznali. Šupli ma do kotla s horúcou smolou a začali podomnou hajcovať. Kde sa vzal, tu sa vzal, stál pri mne môj známy Xaver. Rohy na hlave, nechýbal mu chvost a kopýtko. Čert to bol veru. – A kde je to peklo, čo si mi na Zemi kedysi prehrával? – pýtam sa ho plný sklamania a bolesti. – Jaj, priateľu, – zarehotal sa čertovsky – to bola iba predvolebná agitka!

Sentencie

Život je neustály súboj ušľachtilých predsavzatí s hriešnym pokušením.

Vo vysokých financiách rozhodujú nuly.

Rada: Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.

Sebakritika Na vysokú funkciu som prikrátky, nedosiahol by som – na úplatky.

Polopravdy

Najskôr zapadnete do kolektívu, zriedeného alkoholom.
Krivý charakter nezakryje ani funkcia šitá na mieru.
Tri razy sľúb, kým raz splníš!
Vydatú ženu poznáte podľa obrúčky na prste, muža a troch detí na krku.
Ak sa mienite nervove zrútiť, tak podľa možnosti nad neobývaným územím. Rebríčky hodnôt by sa mali testovať pod kurínmi.
Čoskoro nám sprivatizujú aj štátne sviatky.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Inteligentné sexbomby sú samonavádzacie.

PRINCIPIÁLNE

Zásadovosť?
S ňou do hája!
Anjel s čertom sa dnes spája!
Dnes sa taká šanca skytá
keď nám ide o korytá.
Občana tak po našom
odbavíme gulášom!

Úvahy

Na konci ruky zákona je nastrčená dlaň.
Čím plytší intelekt, tým hlbší výstrih.

Úlety

Rada: Nechcete sa obracať v hrobe? Dajte sa spopolniť!
Cieľom každej pánskej jazdy je dostať sa dámam na kobylku.
Nevera je protest poležiačky.
Škoda prosiť slepého, nech prižmúri jedno oko.
Niet nad piate koleso, keď z neho urobia rezervu.
Ženy dokážu milovať do poslednej koruny.
Kardiochirurg je človek so srdcom na dlani.
Iróniou je, keď po smrti čaká mŕtve telo v chladničke na spálenie.
Vôl je presvedčený, že šťastie je neúnavné.
Radšej byť celý bez seba, ako stratiť hlavu.
Zrak dokáže klamať bez mihnutia oka.
Odísť je umenie. Zostať – odvaha.
Nech sa holá pravda nečuduje, ak ju znásilnia.
Keď šoférke blondínke zdochne motor, telefonuje do kafilérie.

Ívery

Časom ku každým pravidlám pribudne toľko výnimiek, že výnimky sa stávajú pravidlami.
Zvyk je železná košeľa, ktorá aj tak časom zhrdzavie.
Z nadštandardného vzťahu už nejedna žena otehotnela.

Č R  E P I N Y

Veľkými písmenami sa zapisujú do dejín tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.
V hladovej doline je každý obézny občan podozrivý.
Justícia je u nás nezávislá. Od vlastného svedomia.
Rozum a svedomie by si nemali kafrať do kšeftu.
Dnes je hanba priznať sa k spolužiakovi s robotníckej triedy.

Do čierneho

Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Keď sa pravda a lož dohodnú na remíze, jedná sa o kompromis.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Našich poslancov rozoznávame závislých, nezávislých a abstinujúcich.
Štát je dojná krava, ktorá sa pasie na Slovensku a vemená má na španielskej riviére.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.
Odmenou za psiu vernosť je psí tridsiatok.
Niektorým ide práca od oboch rúk.
Najradšej sa hrávame na slepú babu so starou mamou, lebo tá má šedý zákal.

Do prievanu

Politická zodpovednosť je zlúčenina, rozpustná v parlamente.
Šikovný si aj na kyslíkový dlh dohodne splátkový kalendár.
Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
Ľahko byť chladnokrvným takému, ktorý už na márach ležiacemu na márach.
Láska prechádza síce cez žalúdok, ale žiaľ potom pokračuje ďalej.

ZLÝ SEN

Mal som taký čudesný sen. Hrozivé sny ma prenasledujú pomerne často, ale tento bol prazvláštny. Vyhral som v akejsi lotérii prvú cenu a jackpot k tomu. Fúra peňazí, ťažké peniaze to boli. Dva kufríky a ešte aj do igelitky sa vošlo. Niečo padlo na oslavu, ošatili sme sa, zaobuli, nový nábytok nakúpili. Dal som deťom, vnúčatám, ale z tej hŕby ako keby ani neodbudlo. Čo teraz, keď sa o tej našom eure všeličo šepká. Hádam to len nedám na knižku, nie som blázon. Nakúpil som ja akcie na burze. Len tak, pas blint. A z recesie zopár lósov. Aj som si zatipoval, nech to para tlačí. Vtedy sa spustila lavína. Moje akcie na burze vyleteli tak, že ostatní začali krachovať. V lotérii som povyhrával, čo sa len dalo a o mojich tipoch radšej nehovorím. V stávkových kanceláriách si trhali vlasy. Pozhŕňal som všetky tie prachy a znova to všetko zopakoval v nádeji, že konečne prehrám. Čerta starého. Vyhrával som, vyhrával, peniaze sa priam kotili. Na burzu som mal vstup zakázaný, tak isto do stávkových kancelárií. Dokonca ani na dobročinnosť si odo mňa nechceli vziať. Somráci, vandráci, bufeťáci aj feťáci sa odvracali odo mňa a odpľúvali si zhnusene. A peňazí len pribúdalo a pribúdalo. Dýchať mi nedalo, dusil som sa. Zobudil som sa celý spotený. Rozbil som synovi prasiatko a pobral som sa na pivo.

P R E K L E P Y

Pred mužmi sa snažila maskovať svoju p l o c h o s ť.
Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.
Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.
Okolo hlavy jej svišťali z a f ú ľ a n é guľky.
Zo všetkých pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.
Pozri, ocko, čo nám zasa p o s r a l náš drahý synáčik!
Toto je p r a s a, čo nás dovedie ku krajším zajtrajškom.
Kde sa hobľuje, o b l i n y lietajú.
Všetkého treba s d i e r o u.
Šéfka to bola s patričnou a u t o r i ť o u.
Rodičia si užijú ú č t y hlavne od vlastných detí.
Odchádzam o päť minút č e s ť.

Zaokrúhlené myšlienky

Niektorých práca tak vyšťaví, že potom nevládzu pohnúť rozumom.
Už Vstup Slovenska do EÚ je kapitola sama o sebe.
Keď raz predsa len otvoria koaličnú zmluvu, zistí sa, že aj tá je už prázdna.
Najčastejšou príčinou zakázaného uvoľňovania sú strukovín?
Najhlbšie klesajú práve tí s plytkým charakterom.
Zoštíhľovania vlády sa najviac obávajú obézni ministri.
Každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. To iba nás Pánboh trestá.
Keď sa somár naučí cudzí jazyk, začne stvárať kraviny.
Hlava štátu to má ťažké. Stojí na čele a zároveň leží v žalúdku.
Ešte tak zriadiť Ministerstvo politickej kultúry!
Bolo to dievka krv a pleťové mlieko.
Myšlienkové pochody spôsobujú mnohým otlaky na mozgu.
Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti.
Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša a trestá.

ZAKLÍNADLO

Túlam sa svetom a nič ma tak ľahko neprekvapí. Ani tá zakliata krajina, čo sa mi do cesty onehdy priplietla. Nuž zvláštna bola, to treba priznať. Všetko živé, ľudia, vtáci, zvieratá, tam spalo. Spalo, ako čarovným prútikom šibnuté. Tak, ako ho kliatba zastihla. Jedných to pri oddychu, iných pri práci zastihlo. Tých druhých by však človek na prstoch spočítal. Boli takí čo ich to pri takej, či onakej intímnej činnosti chytilo. No, hotové panoptikum. Šípková Ruženka a zlá čarodejnica, prebehlo mi ihneď rozumom. To poznám. Tu pomôže len čarovné zaklínadlo. Zalovil som v pamäti, lebo zaklínadiel ovládam na každú príležitosť hneď niekoľko. Zamrmlal som čarovnú formulku. Pre istotu a podľa foršriftu hneď tri razy. A začali sa diať veci prapodivné. Čo spalo, prebúdzať sa začínalo. Ale ! Nič nebolo ako predtým. Tí, ktorí pracovali, začali leňošiť. Ponižovaní zodvihli hlavy a poďho tamtých hore dirigovať. Rekreanti sa tvárili, že pracujú, ale osohu z nich bolo pramálo. Vtáci pešo chodili, zvieratá poletovali, voda sa sypala, piesok sa lial. Uťal som sa, zlé zaklínadlo som použil. Čo sa stalo, už sa neodstane. O štyri roky sa sem vrátim. A všetko bude ako predtým.

Na záver

Dejiny sú samá križovatka bez prednosti v jazde.
Bosému do topánok nenatečie.
Korupcii močiarnej sa najlepšie darí v morálnom bahne.
Šľahačka je smotánka po výprasku.

© Rok vydania 2021 „Roháčovci” Poslední mohykáni. Autorsky zostavil: Milan Kupecký. Príspevky a autori: Internetové noviny Humorikon. Jazyková úprava: Štefan Švec. Obálka a grafická úprava: František Mráz a ARTUS. Vydavateľ: Občianske združenie Chýrnik – noviny tolerantnosti – HUMORIKON.SK. Tlačiareň: Spolok Slovákov v Poľsku ul. św. Filipa 7, 31-150 Kraków tel.: +48 12 632 20 80 e-mail: zg@tsp.org.pl www.tsp.org.pl. Rok vydania: 2021. Prvé vydanie. ISBN: 978-83-8111-216-15 POSLEDNÍ MOHYKÁNI, SATIRICKO – HUMORISTICKÉ DIELO.

Kniha nebude distribuovaná do predajní IKARU, pretože je o ňu veľký záujem najmä zo strany niektorých knižníc a tiež od autorov, ktorí ju v rámci jej obsahu prezentujú a venujú známym ako prezent. Žiadosti o jej zaslanie posielajte na našu mailovú adresu. Kniha nie je biznis, jej cena je primerane stanovená na 22 eur + 2 eura balné. Číslo účtu nášho občianskeho združenia Humorikon je: IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499.

Milan Kupecký