Fejtón
Kolotoč paradoxov…
Vesmír, teda ten mimo nášho vnútra, prekvapuje bizarnosťou a schopnosťou nedať sa skrotiť. Je totiž tajomný ako posledné miesto odpočinku pokladu Kráľa Šalamúna. Je plný paradoxov, ak sa prikláňame k doteraz overeným fyzikálnym teóriám a skúsenostiam. Newtonove jablko…Dívame sa miliardy rokov späť a iba nechápeme, ako z toľkej energie, ktorá má svoje presné miesto i určenie mohlo vzniknúť niečo ako život na Zemi. Zázrak? Božia vôľa…? Nech sa tomu hovorí ako chce, nevieme nič. Iba pozorujeme v nemom úžase ako sa vesmír rodí a ako umiera. Dívame sa smrti priamo do očí a ani vo sne nás nenapadne, že sa pozeráme v priamom prenose na našu vlastnú. Ibaže nie z božích rúk, ale z našich ľudských. Aj svet je plný rozporov a paradoxov, ktoré nezvládame rozpoznať, či im dokonca čeliť! Dávid a Goliáš nie je náhodné umelecké dielo. Je to symbol čohosi, čo sa prieči zákonom fyziky. Slabší zabije silnejšieho, lebo…Sila to nie je jednofázový ťah na bránku. Sila je súčet skúseností a múdrostí. Prečo taký dlhý úvod? Lebo hodnotím dnešok, boľavú súčasnosť z pozície sily. Vytvoril som si modelovú situáciu, ktorá sa vymyká logike, i akýmkoľvek zákonom, ktoré sme doteraz akceptovali. Masa ľudí na jednom kontinente si zvolí za svojho vodcu najslabší článok. Dementného a dezorientovaného starca, ktorý nie je zďaleka vzorom múdrych náčelníkov a starejších rodov. A na počudovanie, tento vetchý starec, ktorému musia do ruky podať aj toaletný papier, dokáže podpisom zničiť skoro miliardu ľudí! Na inom kontinente, lebo ten jeho sa zlikviduje sám od seba. Pod hlavičkou príchodu nových čias, nového myslenia, skrátka, svet už nesmie patriť všetkým. A darí sa mu, páchame hromadnú samovraždu, ako ju páchali neznalí pomerov domorodci na Okinawe, keď uvideli po prvý raz bieleho muža bez ratolesti mieru. Hviezdy neumierajú od strachu. Zanikajú pod tlakom času a straty energie. Zanikajú, aby uvoľnili miesto novým hviezdam a hviezdokopám. Obávam sa, že toto ponaučenie si súčasný svet za svoje krédo nezoberie. Zničí sa všetko, čo malo hodnotu a nové nevznikne…Lebo všetko je o energii. A o chamtivosti si ju privlastniť a rozdávať ako almužnu. A to je začiatok konca…
Za hrsť drobných
+ Nízke Tatry? Kulisy pre remake filmu „ Drsná planina…“
+ Srdce bije pre lásku, preto bije tak často na poplach.
+ Každá doba je hektická. Ba ani tá naša nie je od macochy!
+ Život sa vraj vracia do normálu. Vie niekto definovať, čo je to „normál…?“
+ Čudujeme sa nad minulosťou a súčasnosťou, ale skutočný des nás pochytí až pri myšlienke na budúcnosť.
+ Pri pokladni sa ma predavačka opýtala, či zbieram bodyčeky…Ani netuším ako rýchlo som zutekal.
+ Každá vláda robí čas od času personálne zmeny. V manželstve sa tomu hovorí rozvod.
+ Mať každý deň nedeľu je dobrý dôvod zatúžiť po pondelku.
+ Človek vie byť úžasne kreatívny. Pred bojom šije vlajky, po boji odlieva medaily.
+ Bohatstvo ešte zo žiadneho človeka mudrca neurobilo.
+ Na poliach nám rastú pohonné hmoty. Prečo nemáme životnú úroveň ako v Emirátoch?
+ Plná čaša je úcta k človeku. Prázdna je obdiv k jeho výdrži.
+ Z ruín sa národ dokáže vyhrabať, ale z morálneho bahna sotva.
+ Komikom sa často smejeme nielen preto, že sú smiešni, ale aj pre ich odvahu takými byť.
+ Stvoriteľ nám dal do vienka slobodnú vôľu. A potom ešte nohy na rýchly ústup.
+ Ak chceš byť nasilu milovaná, musíš si uvedomiť, že si ťa neskôr niekto zamkne do svojho sveta.
+ Mám pocit, že staré dobré časy musel niekto ukradnúť.
+ Svedomie nemá zlaté dno.
+ V televízii vysielajú každý deň planétu opíc. Neviete, koľko tisíc dielov budú ešte vysielať?
+ Doma som si urobil schôdzu. Kávu, víno a chlebíčky…
+ Z výplaty do výplaty sa dá žiť, ak je medzi nimi sedem dní.
Vlado JAVORSKÝ
