Úvodná stránka / Aleksandar Čotrić / Antológia bieloruských aforizmov / Biele na čiernom / Časopis Šipak / happeningy / humor / satira / Šipak /
SLOBODAN SIMIĆ O ANTOLÓGII BIELORUSKÝCH AFORIZMOV „BIELY NA ČIERNOM“ SPRACOVANÝ ALEKSANDROM ČOTRIĆOM
(O Antológii bieloruského aforizmu „Biele na čiernom“, prekladateľ a redaktor Aleksandar Čotrić, „Srpska reč“, Belehrad, 2022)
Jednou z charakteristík inteligencie je schopnosť oddeliť dôležité od nedôležitého. A podľa tejto analógie by aforizmus nejakým spôsobom predstavoval „najinteligentnejšiu “ formu literárneho vyjadrenia. V aforizme je eliminovaný každý, aj ten najmenší „ prebytok “ a minimom slov sú povedané podstatné veci z rôznych univerzálnych oblastí. Zdá sa, že aforisti dosiahli to úspešné oddelenie dôležitého od nepodstatného a svojimi najlepšími dielami sa im darí povedať presne to dôležité a samotnú podstatu.
Pevný príklad takejto „zručnosti sumarizovania “ poskytuje Antológia bieloruského aforizmu „ Biela na čiernom “ . Bieloruskí autori, opierajúc sa o klasickú európsku aforistickú školu maxím a viet, využívajú aforistické zručnosti na pokrytie mnohých tém, od náboženstva až po všetky aspekty svetského života. Autorom týchto riadkov chýbal ozajstný ostrý satirický aforizmus, no tento deficit vynahradila skutočne brilantná a krásna aforistická myšlienka, ktorú napísal autor, ktorý veľmi dobre vie, ako sa tento žáner píše.
Bieloruský aforizmus je veselý, relaxačný, roztomilý, ľahký, poučný. Pre svoj oddychový charakter sa dobre číta, nespomalí čitateľa pri výklade a reflexii, aforizmy plynú plynule ako pokojná rieka. V kytici európskych aforizmov by bieloruským aforizmom bola napríklad púpava. Jemná kvetina krásnej farby, schopná sa premeniť a rozfúkať ju silnejší vietor. Možno, že námety bieloruských autorov umožnili „rozšírenie “ do iných kultúr a jazykov, pretože sú univerzálne, ľahko pochopiteľné pre každého. Srbská verzia je dobrým príkladom tej komunikatívnosti. Všetko je jasné, zábavné a zrozumiteľné pre každého .
Novou Antológiou redaktor a prekladateľ Aleksandar Čotrić uzavrel akýsi „gestalt “ , tentoraz v podobe prekladu a vydania, a spojil tak aforizmy slovanských národov do jedného celku, celku, ktorý svedčí o existencii tzv. aforistické myšlienky a aforistické diela v celom početnom slovanskom kultúrnom priestore. Pôsobivé dielo, v ktorom srbskej kultúre priblížil aforizmy ruského, poľského, bulharského, ukrajinského, českého a slovenského ľudu. Dielo je o to cennejšie, že sa ukazuje, že podobne ako v prípade Antológie bieloruských aforizmov sa takéto voľby uskutočnili po prvý raz. A tak Čotrić nielenže priblížil srbskej kultúre všetky tie cenné aforizmy slovanských národov, ale po prvý raz zhromaždil aj ich významných autorov na jednom mieste.
Čotrić už pred touto najnovšou antológiou vytvoril kolosálne edičné a prekladateľské dielo a po prvý raz ponúkol a predstavil obrovské množstvo kvalitných autorov srbskej čitateľskej verejnosti a najmä milovníkom aforizmu. To dokáže len láska, láska k aforizmom a aforistike, a nehovoriac o panslavizme – prastarej myšlienke, ktorá akoby potajomky tlie v srdci nášho Čotrića.
Antológia bieloruských aforizmov „Biele na čiernom “ je ďalšou cennou knihou v srbskej knižnici európskych a svetových aforizmov a poviem „klobúk dolu “ pred redaktorom a prekladateľom Aleksandarom Čotrićom , pretože opäť dokázal „čiernobielo “ čo dokáže zručnosť a vedomosti., tiež nesené s fanatickým nadšením. A samozrejme s láskou.
Slobodan Simič,
spisovateľ a
Predseda Belehradského aforistického krúžku
Aforizmy a ich autori
Kňazi vynašli hriechy a lekári choroby. Obaja si dobre žijú a zbohatnú! V ALENTIN TOLKAČ O V (1940), spisovateľ a bývalý športovec. Žije v Minsku.
Aby vás považovali za vážneho človeka, robíte len tie najnutnejšie nezmysly. GENADIJ TEREHOV ( 1954 – 2020 ), vyštudovaný rádiotechnik, vynálezca a satirik. Žil v Minsku.
Priateľstvo začína túžbou lepšie spoznať človeka a končí, keď ho poznáte príliš dobre. IGOR SUBOTIN (1970), básnik, filozof, aforista. Žije v meste Grodno.
Život je ako vlak. Každý cestujúci z nej odchádza vo svojom čase na stanici a poslednú stanicu zdieľajú všetci. SVETLANA STEPANČUK (1965), učiteľka a spisovateľka. Žije v mestečku Ivaceviča, v regióne Brest.
Svetlo sa nedá poškvrniť. NATALIJA SOVETNA (1956), poetka, prozaička a literárna kritička, magisterka v odbore psychológia. Žije v meste Gorodok v regióne Vitep.
Ak chcete poznať nedostatky človeka – povedzte jeho známym, že bol v službe povýšený alebo niečím odmenený. MIHAS SLJIVA (vlastným menom Mihail Kavaljov) (1950), prozaik, prekladateľ, publicista a literárny kritik. Vyštudoval Bieloruskú štátnu univerzitu. Žije v meste Rogačiv v regióne Gomel.
Múdri sa hanbia za svoju hlúposť, hlúpi sú hrdí na svoju inteligenciu. VITALIJ RODIONOV (1946), spisovateľ, profesor hudby a skladateľ. Vyštudoval bieloruské konzervatórium. Žije v meste Grodno.
V bitke titánov nikdy nebol titán. Iba – titanic. ANATOLIJ POLJANSKI (1961), novinár a spisovateľ.
Pokúste sa konať dobro a niekto bude konať zle bez vás. NADEŽDA PARČUK (1951) , účtovníčka , spisovateľka a prekladateľka . Žije v Breste.
Hrniec sa vysmieval z hrnca a obaja sú hlúpi. SERGEY PANJIZNIK (1942 ) , básnik, spisovateľ pre deti, folklorista a publicista. Žije v Minsku.
Niekedy to chce veľa láskavosti, aby sme získali trochu milosrdenstva. KONSTANTIN NILOV (1947), prozaik, básnik a dramatik. Vyštudoval strojnícku fakultu. Žije v meste Orsha vo Vitepsskej oblasti.
Keď sedliakom odobrali pôdu, potom zostala pôda bez sedliakov. MIHAIL MIRONOVICH (1948), básnik a humorista. Žije vo Vitepsku.
Ak váš manžel vo sne povie meno inej ženy, nehnevajte sa. Iní manželia hovoria každý dve alebo tri mená. GEORGIJ MARČUK (1947), filmový režisér, dramatik, scenárista a aforista. Žije v Minsku.
Aleksandar Čotrić
