Dnes aktuálne Štefan Švec

Na úvod snáď mozaika priebehu doterajšieho života Štefana Šveca, bývalého prvoligového futbalistu, pedagóga a najmä slovenského humoristu. Nech sa páči jeho curriculum vitae:

Od roku 1969 žijem v metropole severozápadného Slovenska, v Žiline. Moje detstvo a dospievanie bolo späté s rodiskom mojich rodičov, s malebnou dedinkou Malá Maňa v okrese Nové Zámky v údolí rieky Žitavy.
Narodil som sa 2. marca 1949 v obci Zbehy pri Nitre. Dôvod môjho narodenia v tejto obci je prozaický a zároveň pragmatický. V tomto období v tejto obci pôsobila ako pôrodná babica (pôrodná asistentka) otcova sestra a zároveň moja krstná mama. Po troch dňoch sme sa vrátili späť do Malej Mane, kde som žil až do svojich osemnástich rokov.
Detstvo som mal vďaka starostlivým rodičom pekné a radostné. Bolo naplnené mnohými pestvami a huncútstvami s mojimi kamarátmi. Najviac času som strávil preháňaním lopty po lúkach popri rieke Žitava. Neoddeliteľnou súčasťou vtedajšieho života bola aj nevyhnutná výpomoc pri prácach v domácnosti a na poliach, najmä pri okopávaní vinohradov a jednotení kukurice a cukrovej repy, na tzv. záhumienkoch.
Základnú školu som absolvoval v Mani v roku 1964. V rokoch 1964 – 1967 som navštevoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Šuranoch, ktorú som ukončil maturitou. Pokračoval som štúdiom na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde som študoval aprobáciu Zemepis – Telesná výchova, ktorú som ukončil Štátnymi záverečnými skúškami a s titulom Mgr. O niekoľko rokov neskôr som po absolvovaní rigoróznej skúšky získal titul PaedDr.
Vyše tridsaťpäť rokov som pracoval v školstve, z toho 11 rokov ako učiteľ, dva roky zástupca riaditeľa, 18 rokov riaditeľ školy a 5 rokov školský inšpektor. Neboli to ľahké roky, ale rád na ne spomínam.
Niekoľko rokov som bol šéfom telovýchovy v okrese Žilina a podieľal som sa na organizovaní významných medzinárodných a slovenských podujatí (Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov, medzinárodné cyklistické preteky, celoslovenský zraz turistov…).
Celý svoj život som zasvätil školstvu a športu. V mladosti som bol aktívnym športovcom v rôznych športových disciplínach. Najväčšie úspechy som dosiahol vo futbale. Začal som ho hrať v Mani, odkiaľ som ako 20 ročný prestúpil do ZVL Žilina, kde som hneď po prestupe odohral niekoľko zápasov v prvej celoštátnej lige. V Žiline som hral až do roku 1975, kedy som prestúpil do ZVL Považská Bystrica, ktorá hrala druhú celoštátnu futbalovú ligu. Tu som vsietil aj najcennejší gól v mojej kariére, keď sme mojim gólom vyhrali nad Spartou Praha. Po skončení účinkovania u nás som ešte dva roky hrával v Nemecku. Neskôr som popri zamestnaní trénoval niekoľko klubov v nižších súťažiach. Dokonca aj teraz na dôchodku zaúčam do tajov futbalu dvakrát do týždňa dve skupiny 7-8 ročných chlapcov a dvakrát týždenne chodím so svojim päťročným vnukom do futbalovej prípravky MŠK Žilina.
Prvý príspevok som mal uverejnený v roku 1971 v Journal Magazíne č.5 a bol to vtipný text na karikatúru v rubrike Priatelia humoru. Od roku 1971 až 1977 som spolupracoval so 16 novinami a časopismi, v ktorých som publikoval vyše 800 aforizmov, rozprávok, fejtónov a bájok. Boli to: Roháč(85 aforizmov), Šport, Život, Práca, Učiteľské noviny, Smena, Pravda, Journal Magazín, Stop auto moto revue, Obzor, Smer, Tip a okresné noviny Cieľ, Naše Novosti, Záhorák a Liptov. Od roku 1977 som prestal posielať príspevky a tvoril som len pre zábavu, do šuplíka. V roku 1996 som jednorazovo poslal niekoľko aforizmov do Kocúrkova, ktoré boli publikované v Magazíne č.1/1996. Neskôr som už tvoril iba aforizmy a keď ich už bolo vyše päť tisíc a začali mi zo šuplíka vypadávať, niekedy na jar v roku 2018, a tak som ich začal posielať do Kocúrkova a do českého satiricko – humoristického Tapíra, ktorý vychádza aj na Slovensku. Nezapájal som sa do žiadnych humoristických súťaží. Výnimkou bol rok 2019, kedy som sa vo Františkových Lázniach zúčastnil na štvrtom ročníku Medzinárodného festivalu kresleného humoru so svojimi aforizmami na tému zdravotníctvo. Mimochodom v meste, kde bol predsedom poroty aj môj dlhoročný priateľ Milan Kupecký. Celkovo tam prezentovalo svoju tvorbu 385 autorov z 58 štátov, zo Slovenska deväť. Poznám tvorbu priateľa a humoristu, môjho krajana Milana Kupeckého, hoci sme sa nikdy osobne nestretli, no keď robil športového redaktora v niekdajších novozámockých okresných novinách Naše Novosti som do nich prispieval a preto rád sa stanem prispievateľom aj do internetového Humorikonu, ktorý ako sledujem. Má vysokú spoločenskú úroveň a  jeho prispievatelia tvoria špičku slovenských humoristov! Milan, ako som sa dozvedel ho zatiaľ rediguje a tvorí s hŕstkou nadšencov.
Čo sa týka humoru, mám ho rád v akejkoľvek forme, ale najradšej mám humor, ktorý vzniká bezprostredne, nenásilne, v bežných životných situáciach. Podľa mňa: „Humor je nielen korením, ale hlavne koreňom života.“ Myslím si, že čím je človek viac humorne naladený, tým je pre život lepšie pripravený. Žije sa mu ľahšie a optimistickejšie sa pozerá na dnešný uponáhlaný svet. V živote mi je oporou manželka, dcéra, syn a najväčším potešením, dve vnučky a dvaja vnuci.
Mojou životnou filozofiou je pomáhať iným, bez očakávania protislužby či poďakovania. Podnety na svoje aforizmy čerpám z každodenného života. Stačí mať iba dobre otvorené oči, byť empatický a dobre počúvať. Zameriavam sa aj na politickú satiru, ktorej nie je nikdy dosť. Politikov treba, pomyselne povedané, biť hlava -nehlava, veď oni už vedie prečo.
Rád pozerám dokumentárne, prírodopisné, športové a kvalitné zábavné programy. Z filmov mám najradšej filmy s Vlastom Burianom a najradšej relaxujem pri čítaní poviedok Jaroslava Haška. Rád mám potulky a zbieranie hríbov v blízkosti našej chalupy na Kysuciach.
Čo si myslím o našej politickej scéne? Keďže ju nemôžem zmeniť, musím ju akceptovať takú, aká je. A keďže je taká aká je, dáva nám, aforistom, obrovské možnosti a inšpiráciu pre našu tvorbu. Verím, že aj vďaka pranierovaniu neduhov v politickom a spoločenskom živote v Humorikone, sa politická scéna očistí a aj keď nie som idealista, verím, že život u nás bude postupne pokojnejší, spravodlivejší a radostnejší. „Politik zostane politikom, politik, ktorý neklame, nie je politikom“. Ak niekto tvrdí, že vyhubí korupciu z nášho spoločenského a politického života, je podľa mňa zaslepený idealista. Korupcia tu bola pred tisícročiami, je tu teraz a bude tu aj v budúcnosti. Je totiž neoddeliteľnou súčasťou ľudstva. „Korumpujem, teda som“. „Som korumpovaný, aj by som sa tomu bránil, keby to nebolo také príjemné“. „Ani by so nebral úplatky, keby som ich nemusel dávať“.  Suma sumárum, úspechom bude, keď bude korupčné prostredie v spoločnosti čo najmenšie. 

Na záver pripájam za priehrštie humoru z mojej dlhoročnej tvorby:

Dôchodcovské menu: Odporúčajú nám iba výživnú, ľahko stráviteľnú stravu, z dôchodku si však môžeme dovoliť, iba čerstvo pokosenú trávu.
Keď sa o politikovi povie, že má zdravý sedliacky rozum, je to iba polovičná pravda. Je to síce zdravý sedliak, ale bez rozumu.
Ak si dvadsaťročná berie osemdesiatročného muža, je to z jej strany láska na prvý pohľad. Na výšku jeho konta.
Televízne seriály mi cibria mozog. Namiesto ich pozerania, lúštim krížovky.

Športfórizmy

– Bol zdravo drzý. Pri každom súboji, ohrozoval zdravie súpera.
– Zakončoval akcie. Len čo dostal loptu, už aj bolo po nich.
– Dokonale vedel obhodiť postavený múr – maltou.
– Bol to jednoliaty futbalový kolektív. Vypili, čo im naliali.
– Rozhodca počas zápasu preukázal mimoriadny cit pre výhodu- domáceho
družstva.
– Medzi najväčšie divadelné scény nepochybne patrí aj pokutové územie.
– Hrával s takým nasadením, že ho obdivovali aj miestni záhradkári.
– Konečne sa aj domáci futbalisti dočkali víťazstva. Súper totiž neprišiel.
– Dobehol celý cyklistický peletón. Ušiel z neho.
– Niektoré futbalové zápasy vyznievajú tak, ako keby súperi pred stretnutím
podpísali dohodu o neútočení.
– V pokutovom území bol neudržateľný. Neustále padal.
– Mali veľmi silné mužstvo. Zniesli akúkoľvek vysokú prehru.
– Gentlemani nemôžu hrať šach preto, lebo im ťažko padne vyhodiť dámu.
– Najčastejším prvkom jej voľnej jazdy, bol voľný pád.
– Väčšina futbalistov hrá iba pre potešenie – z peňazí.
– Najviac výhod zo všetkých športovcov, majú určite tenisti.
– Bol to taký nevyspytateľný futbalista, že ho nedokázal vyspovedať ani
miestny farár.
– Bol to sviatočný strelec. Gól strelil vždy iba na Veľkú noc.
– Je logické, že súperi na Tehelnom poli väčšinou murujú.
– Niektorí futbalisti hrajú ako draci. Už po niekoľkých minútach s vyplazenými
jazykmi.
Pre HUMORIKON Štefan Švec

 
V Moskve 4. apríla večer na počesť 75. výročia oslobodenia Bratislavy vypálili čestné salvy s ohňostrojom. Je to pocta nielen pre padlých hrdinov, ale aj pre celú Slovenskú republiku. Hanbím sa, že naše televízie kompletne odignorovali túto významnú historickú udalosť. Hanbím sa, že verejnoprávna RTVS si našla čas na zábavný kvíz, talkshow a čojaviemčoešte, ale toto obišla ako nepodstatnú maličkosť. Sme nevďační, zakomplexovaní, pochybujeme o samých sebe, ale čo z nás ostane, ak nebudeme hrdí na vlastné dejiny? Štát sa buduje aj na historickej pamäti, toto za nás nikto nespraví a ak to zanedbáme, ostaneme malí duchom a zanikneme.

Ferdinand Vrábel

———————————————————————————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
————————————————————————————————————————————

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Alexander Scholz
Alexander Scholz
4 years ago

Mierené priamo do šibenice v bráne duchaplného humoru.

Štefan Švec
Štefan Švec
4 years ago

Ďakujem za pochvalu a prajem príjemný deň.