Krásny deň všetkým! Ponúkam dva srdečné postrehy na záver roka…Verím, že vás zaujmú…Píšu mi mailom, na Facebook a web stránku priatelia, že radi čítajú Humorikon, lebo v týchto časoch je to svieži vietor v spoločnosti…A toho sa spoločne držme! Vladimír Javorský má na konte viac ako 120 tisíc obrázkov, z toho asi 30 tisíc aj publikoval. No napriek týmto vysokým číslam, hovorí, že je lenivým umelcom.
„Kreslený humor je prakticky len môj koníček. Vždy som túžil stať sa karikaturistom. Môj otec ma k tomu viedol, keď mi domov nosieval čísla časopisu Roháč. Listoval som v nich a hovoril si, že aj ja raz budem karikaturistom.“ Najťažšie však boli začiatky. „Z deväťdesiatich percent z toho, čo som nakreslil, mi zverejnili dve,“ – pokračuje karikaturista, ktorému sa však detský sen splnil a už v roku 1970 sa stal kmeňovým autorom Roháča. Pracoval s takými kapacitami ako Viktor Kubal, Ľubomír Kotrha, Vladimír Renčín či Milan Vavro. Medzi rokmi 1970 a 1990 publikoval kresby i písaný humor v sedemdesiatich novinách a časopisoch na Slovensku i v zahraničí „l keď Roháč už zanikol, náhodou sa nám naskytla Nová príležitosť internetové noviny – Humorikon! Či sa nám podarí zachovať, uvidíme – hovorí o našich spoločných plánoch profesionálny slovenský výtvarník, humorista a karikaturista Vlado Javorský. A na záver dodáva jednu múdru vetu: „Smiech je jednou z foriem existencie ľudského ducha, ktorý nezanikne nikdy. Lebo smiech je súčasťou obranyschopnosti organizmu človeka…“
Pokazené sviatočné dni
Sviatočné dni, konkrétne Vianoce voňajú vždy inak. A predsa rovnako…Vždy perníkmi, vanilkou, kvapkami rumu, napokon parfumami a vodami po holení. A opäť kvapkami rumu. Je veľa dôvodov na očakávania, ktoré nás majú naplniť šťastím, spokojnosťou. Ak je niečo také po ruke ako láska, tak aj úprimnou láskou. Tej falošnej je pre mnohých akurát tak po pás…Sadáme si k bohato prestretým stolom, lebo Vianoce a tiež koniec roka – Silvester sú o radovánkach. Horšie je to s duševnou potravou…Spokojní s priebehom osláv príchodu Mesiáša si sadáme ku kultúre, o ktorej sme presvedčení, že kultúrou naozaj je. Sadáme si k dávno vytuchnutým filmom, ktoré sme videli desať krát, dvadsať krát. Detskí filmoví hrdinovia sú už hádam storočie na dôchodku. Dívame sa na príbehy, ktoré poznáme odpredu i odzadu a naše ratolesti sa len čudujú, čo na nich vidíme. Za tými rokmi stuchnutými rozprávkami vidíme jas našej mladosti. Preto ich tolerujeme. Ibaže sa už nesmejeme. Rozprávky nemali pravdu! A nikdy ju mať nebudú…Dobro nezvíťazí, pokým budeme podporovať zlo. Hoci aj jeho ignorovaním…Dívame sa s nostalgiou na niečo, čo stálo za námahu stvoriť. A sme za to vďační, lebo nikto netušil, že nás čas a zloba doby naženie do košiara odkiaľ nieto úniku. Nafúknu okolo nás bubliny, len aby sme nenakazili už aj tak skazený svet. Šťastní sú tí, čo v tej bubline našli pravú a citlivú lásku…Neboli v nej sami, mohli sa smiať a spriadať nite pavučín budúcnosti. Ostatní si naplno precítili starú pravdu, že samota bolí. Trochu útechy nenašli tento rok ani pod krížmi božích chrámov, utiekali sa k obrazovkám plných letitej hrdze. Zvláštna hrdza, za ktorú som bol i ja vďačný, hoci som na televíznu a filmovú produkciu vážne náročný. Deformácia vzdelaním a profesiou…A množstvom poznania o čom je život a o čom je tvorba. Nie, nebol som sklamaný, očakával som to čo uvidím. Ako každý rok predsa stále to isté. Sklamalo ma však, že okrem jednej dvoch premiér sa spoločnosť na novú produkciu nezmôže. Tvorcovia sú, dokonca mnohí dychtiví po práci, ale…Peniaze zo štátneho rozpočtu treba na zbrane a nie na kultúru. Mimochodom, ako nám s hrdosťou v hlase a víťazoslávne oznámili cez televíznu obrazovku – minister obrany a celkom náhodou europoslanec Štefanec, dokonca v drese KDH (ako sa tam ten prezliekač kabátov vôbec dostal?), že po prvý raz, za tejto vlády splníme záväzok voči pred hrozbou nás brániacej vojenskej aliancie, keď vyplatíme zo štátneho rozpočtu požadované 2 percentá – pozn. redakcie (!) Dodávame: Treba sa predsa oháňať a naháňať hrôzu bambitkami. Komu hrôzu naženieme netuším…Síce tzv. priatelia nám už nepriateľa nájdu…Ale, čo nás po zbrojení, predsa nás okrem „koronáša“ kvári iná pliaga – chudoba a túžba po vzdelaní, športe i kultúre. Už sa teším na budúce sviatky. Budú nám naservírované – Sám doma, Mrázik, Tri oriešky pre Popolušku a mnoho iných príbehov, čo nám „skrášľujú“ už pol storočie naše ubolené duše…
Doplazili sme sa…
Myslím to vážne. Do konca neúspešného roka sme sa doplazili, dokonca nás do neho dokopali. Fakt sme sa nechali zaskočiť a s otvorenými ústami od prekvapenia nám do úst nastrkali hrudy špiny, lží, konšpirácii a hromady dezilúzií. Tak nám treba, volili sme z toho zla čo sa núkalo, to najmenšie. A či dieťa nevyrastie v obra? Aj zlo má svoju šancu premeniť sa v hydru s množstvom vyškerených hláv. A do toho pliaga, ktorej meno nevyslovím. Viete prečo, lebo nikto z nás nepozná pravdu. Celý svet zachvátil chaos konšpirácií. Má to asi svoje opodstatnenie, má to svoj cieľ, ktorý nám je prakticky neznámy. Niekto sa snaží o nadvládu nad svetom a používa prostriedky, proti ktorým sme bezmocní. Lži a podvody. Obávam sa, že už nejde o bilióny v bankách…Ide o niečo viac, oveľa nebezpečnejšie. Ak poľovníci regulujú stavy zveriny vo svojich revíroch odstrelom, prečo by takáto filozofia nemohla fungovať na ľudstve? Pre milióny nezodpovedných jedincov, čo privádzajú na svet desiatky potomkov, o ktorých nie sú schopní sa sami postarať, trpia tí zodpovední. Uznávam, že stav ľudstva treba regulovať, treba myslieť na zdroje na jeho existenciu. Stačí sa pozrieť na veľtoky v Indii, či na rieky popri osadách pod Tatrami. Tu končí život…Lebo život je voda. Mám pocit, že túto nádhernú planétu si ani nezaslúžime. Žmýkame ju ako pomýtko po umytí riadov od mastnoty. Ozývajú sa hlasy, zo západnej Európy, že sa treba zbaviť celej jednej generácie, hoci násilím, len aby nespomínala na staré zlaté časy. Je to oficiálne stanovisko, ktorému dokonca tlieskame. Prečo sa podriaďujeme plánovanej genocíde? Slepí pred sebou priepasť nevidia, ale cítia ju! A čo my slepí vidiaci? Kráčame a nepremýšľame kam stúpame a kam smerujú naše kroky. Končí sa jedna etapa vo vývine ľudstva. Skončil sa kapitalizmus, dokopal nožičkami ako zdochýnajúci kôň. Doplatil na svoju neschopnosť zostať verným svojím pôvodným ideám. Kapitalizmus totiž nebol nikdy ideológiou, bol iba nástrojom , akýmsi logom pre zisk a kumuláciu financií. Nálepka, ktorá sa odtrhla…A zostalo po nej prázdne miesto. Rozkvitol strom zvaný „klientelizmus…“ Ja na brata, brat na mňa…Vzniká nová rodinná elita, ktorá je k ostatným nepriateľská a likvidačná. Preto píšem o tom, že tento nevydarený rok sa končí dokopaním…Do cieľa nie, žiaden cieľ totiž nie je, v podstate ani neexistuje. Je iba tápanie v hmlách zločinu, korupcie, mizerných hráčov za okrúhlym stolom, hra o nás bez nás. A možno táto skúsenosť bude k niečomu dobrá. Otvorila nám oči a konečne sa začneme zaujímať aj o veci verejné, ktoré by nám mali slúžiť a nie nás obmedzovať. Nemyslieť iba na lyžiarske strediská ako na vrchol blaha, na „fitká“ a krásne svaly. Svet je oveľa zložitejší ako si dokážeme pripustiť. Ublíži nám kedy to budeme najmenej očakávať. Už nám vlastne ublížil. Sme zamknutí vo svojich bublinách a snažíme premýšľať, či to zvládneme. Blíži sa plazivo ďalší rok z tisícich. Akých nás nachytá? Pripravených vybudovať si krajší život, či so sklonenou hlavou ovcí pre potechu tučných pastierov, ktorí hovoria rečou, ktorej nebudeme nikdy rozumieť….?
A na záver jeden takpovediac silvestrovský:
Polícia hľadá muža, ktorý predáva prostredníctvom internetu sušičku prádla na solárnu energiu za 300 eur. Doteraz sa mu podarilo predať vyše tridsaťtisíc kusov. Zákazníkom, ktorí si sušičku objednali, priniesol kuriér špagát na vešanie prádla.
Šťastný Nový rok 2021 čitateľom a tvorcom našich novín želá
VLADO JAVORSKÝ, člen redakčnej rady Humorikonu
———————————————————–
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
———————————————————-
