Dnes aktuálne Žilinčan Ján Grešák, spisovateľ a humorista

Esej

Domov

Bol slnečný jesenný deň. Martin sa prechádzal okolo zastávky. Do príchodu autobusu zostávalo dvadsať minút. S hlavou zvesenou, hlboko ponorenou do myšlienok prešľapoval z nohy na nohu. Vyrušil ho džavot detí, doliehajúci z neďalekého areálu. Zdvihol hlavu. Na podlhovastom objekte uzrel nápis DETSKÝ DOMOV.
Postál, zahľadel sa. Deti sa práve začali hrať. Pred chvíľou dojedli desiatu a zdali sa veselé. Staršia pani, vychovávateľka, ktorá sa im očividne snažila nahradiť matku, spozorovala Martina. Podišla k plotu. Pozdravil ju, dali sa do reči. Posunkom ukázala na trojicu najbližšie sa hrajúcich chlapcov:
„Ten najväčší, sedemročný, rodičov ešte nevidel. Matka sa mu vyhýba a rovnako aj otec. Aby nemusel platiť na svoju krv, stále mení zamestnanie, alebo zostáva bez roboty. Koľko už listov napísalo toto bystré chlapča! Príď, ocko, príď sa na mňa pozrieť. Nemusíš ďaleko od stanice, je to celkom blízko, nájdeš to ľahko. Ani hanbiť sa za mňa nemusíš, na vysvedčení som mal len jednotky… Naposledy pred tromi rokmi prišla chladná poštová poukážka s dvesto eurami, na ktoré odsúdil súd neľudského otca.
Ten druhý z trojice má o rok menej. V evidenčnom liste v rubrike, kde býva otcovo meno, je napísané ‚neznámy‘. Matka žije, ale takisto neprichádza. Dieťa nevidela od narodenia…
Rodičia tretieho sú nezvestní. Nie, od nijakého nešťastia – od narodenia. Našiel ho ako novorodenca pohodeného pri ceste šofér auta, ktorý viezol do mesta mlieko.
Ale ľudia sú k nim dobrí. Na sviatky si občas niektoré zoberú do svojich rodín, aby aspoň na pár dní poznali čaro domova. Dostávajú darčeky od známych i neznámych…“
Martin mlčky hľadel na deti. Zavrčal motor.
„Prepáčte, už musím ísť, práve prišiel autobus.“
Spoj sotva zastihol. Klesol na sedadlo a čo ako chcel zabudnúť, znova sa vnáral do myšlienok. Aké svedomie majú tí, ktorí chodia medzi nami, tváriac sa bezstarostne a užívajúc si slobodu, kým plody ich lásky hútajú, prečo nechodí mama, prečo nechodí otec… A on tak túži po synovi.
V záhrade pred bránou vítali Martina dve dcéry a vysmiata manželka. Vyobjímal všetky.
Večer, keď deti usnuli, nesmelo sa mu pred manželkou vykotúľali z úst slová:
„K tým dievčatám by chlapec pasoval. Spolu viac detí mať nemôžeme, lekár to povedal celkom jasne, zoberme z domova…“
Obaja dlho mlčali.
O niekoľko mesiacov sa vychovávateľka natrvalo lúčila s chlapcom, ktorý márne písal listy otcovi.
„Vieš, nemohol som ti napísať, pretože som bol po celý čas ďaleko v zahraničí a odtiaľ pošta listy nedoručuje,“ zaklamal Martin pri prvej „synovej“ otázke.
„Ale ja sa vôbec nehnevám,“ zaštebotal chlapec iskriac trnkovými očami. Po prvý raz cítil čaro matkinho a otcovho pohladenia…
Kráčali domov. Martin sa skláňal k zemi, akoby ho ťažila ťarcha cudzieho hriechu, ktorý práve zobral na svoje plecia. Vo vnútri však pociťoval nesmierne šťastie, z ktorého mohol odrazu toľko rozdávať.

Štipľavé myšlienky

Nik by sa nedozvedel, aký je hlúpy, keby sa nebol stal ministrom.

Všade tam, kde ide o blaho ľudstva, najviac trpí človek.

Pred voľbami si pravidelne kupoval špáradlá, pretože mal plné zuby politikov.

Bol to človek priamy. Šiel z mosta do sprosta.

Cieľom snaženia každého ľudožrúta je človek.

Politici si robia z ľudí bláznov. Ľudia zasa z bláznov politikov.

Bol všestranným politikom. Vystriedal už všetky strany.

Opíjanie rožkom je najlacnejšia a zároveň najúčinnejšia pijatika.

Aj keď mu to nikdy nemyslelo, stal sa priekopníkom nového myslenia.

Politici profitujú z hlúposti národa, humoristi z hlúposti politikov.

O jeho politickej kariére rozhodol jediný hlas. Hlas vlastného svedomia.

Bol politikom ochotným priniesť najvyššiu obetu. Obetovať vlastný národ.

Aforizmy

Pytliacka vízia
Ryba na háčiku, rybársky lístok na háku.

(Dia)logický
Najhlasnejšie bývajú dialógy hluchých.

O chválospevoch
Najviac falošných tónov mávajú chválospevy.

Úplatkárska čistota
Aby si uchoval čisté svedomie, nikdy nebral špinavé peniaze.

O klamaní
Politici neklamú; oni majú len inú pravdu ako ostatní.

Volebný progres
V diktatúre sa manipulujú výsledky volieb, v demokracii voliči.

O odolnosti
Slovák si nechá na chrbte aj drevo štiepať. Vystrašený Slovák – aj na hlave.

O psej politike
V Číne uvažujú zaviesť politiku jedného psa. Slováci ju majú už od volieb.

O (ne)úspešnej operácii
Aj keď mu operovali krčný stavec, naďalej zostal človekom bez chrbtovej kosti.

BANALITKY

O dávkach v núdzi
Viacej ako dávky v hmotnej núdzi potrebujeme dávky v duchovnej núdzi.

Výstraha
Aj žobrácka palica má dva konce.

Cirkusový psychopat
Slovákom dal mat.

Duša celebrity
U Boha úbohá.

Vierolomný obhajca
Kat advokát.

O mátaní
Len mocenská strata
máta psychopata.

Novembrová metamorfóza
Namiesto pochodu padlých revolucionárov pochod podlých revolucionárov.

O najúčinnejšom lockdowne
Radšej vypnúť jedného psychopata ako celú ekonomiku.

O odolnosti
Slovák si nechá na chrbte aj drevo štiepať. Vystrašený Slovák – aj na hlave.

Veľký tresk po Nežnej
Erupcie korupcie.

Revolučná paralela
Októbrová revolúcia sa začala výstrelom z Auróry, novembrová – výstrelom z občanov.

Chmaty a prechmaty

Východisko
Keď nepodá demisiu vláda, mal by podať demisiu národ.

Voda, čo nás drží nad vodou
Mnohí z nás nie sú až takí hlúpi, ako by si to želala vláda.

O dávkach v núdzi
Viacej ako dávky v hmotnej núdzi potrebujeme dávky v duchovnej núdzi.

Z opatrení proti pandémii
Aj mozgy mnohých politikov by mali zostať v karanténe.

O reforme súdnictva
Očista súdnictva politikmi je taký istý nezmysel ako očista verejných domov od sexu.

O garancii
Hoci je Slovensko krajinou, kde sa nedá pokojne žiť, dá sa tu pokojne zomierať.

Slová od válova
Prázdne slová majú v politike kľúčový význam: napĺňajú válovy.

O civilizačnom trende
Sviatok Všetkých svätých bude čoskoro nutné premenovať na sviatok Všetkých hriešnych.

O odbornej kritike
So svojím dielom neuspel, pretože nedávalo nijaký nezmysel.

Ján Grešák

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments