Dnes slovenský humorista Milan Kupecký

Slováci, nedajme si vo voľbách vziať Slovensko!

Posledné zbohom!

Žiaľ, až teraz takmer presne po roku sme sa dozvedeli smutnú správu, ktorú prijímame všetci tvorcovia Humorikonu s hlbokým zármutkom – presne 14. septembra 2022 nás vo veku 75 rokov navždy opustil kolega slovenský humorista, novinár Peter Gossányi. Poznali sme ho ako redaktora, spravodajcu bývalej ČSTK a dlhoročného prispievateľa známeho satiricko-humoristického časopisu Roháč. Dozvedeli sme sa to z mailu, ktorý nám poslal mladý slovenský karikaturista, náš potenciálny nástupca a možno budúci kolega z mladšej generácie Marcel Čižmár. Z jeho smutného mailu vyberáme: „Pozdravujem tvorcov Humorikonu! Dovolím si Vás informovať, že Peter humorista Peter Gossányi nás vlani, presne 14 septembra navždy opustil, vo veku 75 rokov. Petra Gossányiho som poznal osobne, nakoľko to bol spolužiak môjho otca a občas zavítal k nám na návštevu keď sa zatúlal na východ Slovenska. Netelefonovali sme si často po smrti môjho otca, no viem, že už vtedy mal Peter zdravotné problémy. Spolu tvorili trojlístok: Peter – Jožko Bednárik a môj otec Štefan Čižmár (áno,aj ja Marcel Čižmár syn Štefana Čižmára som sa s nimi poznal osobne)…nepoznal som celú tú umeleckú chasu, ani po mene, ale dodnes sú živé spomienky, keď som si bol s nimi občas posedieť. Napadlo mi, keďže existujú internetové noviny Humorikon, či by ste neurobili niečo spomienkové o Petrovi a jeho tvorbe…“

Krátka odpoveď: O kolegovi Petrovi Gossányiovi sme už niekoľko razy písali, dokonca sme ho uviedli aj v knižnej bibliotéke a v knihách s názvami Poslední mohykáni a Majstri krátkych humoristických útvarov. Tu je jeden z príspevkov z Humorikonu:

Dnes aktuálne bývalý redaktor a slovenský humorista Peter Gossányi

Krátke curriculum vitae
Známy slovenský humorista (zvykneme ich nazývať obojživelníkmi, pretože sú píšuci a zároveň kreslia aj karikatúry). Peter Gossányi po ukončení Základnej školy v Humennom absolvoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, kde v roku 1972 ukončil odbor slovenčina – výtvarná výchova. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil tri roky na Gymnáziu v Snine. V roku 1975 začal pracovať ako redaktor Československej tlačovej agentúry. V Humennom bola oblastná redakcia Československej tlačovej kancelárie, kde ako redaktor spravodajsky pokrýval okresy Humenné a Michalovce. Po troch rokoch oblastné redakcie zrušili, odišiel do Bratislavy kde vlastne ako študent chodil na strednú školu, dokonca sa tam narodil, ale detstvo prežil v Humennom a na toto mesto má, – ako povedal, najkrajšie spomienky.
Od roku 1971 publikuje v rôznych denníkoch a časopisoch a to nielen kreslený humor ale i aforizmy. Ako autor sa spolupodielal na skvalitnení stránok bývalého satiricko-humoristického Roháča. Tieto krátke literárne útvary Petra Gossányiho sa už niekoľko desaťročí objavovali v rôznych rozhlasových reláciách, v časopisoch (Život), novinách, najnovšie v Literárnom týždenníku, v Novom Slove a v Humorikone. Na Slovensku snáď nie sú noviny či časopisy, kde by sa jeho karikatúra neobjavila. Peter Gossányi sa pravidelne zúčastňoval aj na rôznych výstavách a často súťažil v oblasti kresleného humoru doma i v zahraničí. Ak nahliadneme do jeho pozostalostí, je aj majiteľom mnohých ocenení.

 Aforizmy

Opilci nikdy nezabúdajú na pitný režim.
Dlhotrvajúce sucho môže poľnohospodárov potopiť.
Rieky a srdcia sa občas vylievajú.
Sklerotikom je zbytočné investovať do drahých dovoleniek, lebo na zážitky z nich si aj tak nespomenú.
V podnikaní sa aj v lete mnohí vyberú na tenký ľad.
Komáre nesledujú biopredpoveď, ale bilolit predpoveď.
Topiacemu sa ani v najväčších horúčavách neraďte, že má piť veľa tekutín.
Futbalovými krídlami neraz mávajú peniaze.
Opitý bumerang sa nevracia, ale povracia.
Teplé pivo nepoteší ani gaya.
Prv chytal na pláži bronz, potom zlodeja, ktorý mu ukradol peňaženku a pas.
Niektoré cestovné kancelárie vyberú od klientov peniaze – a odcestujú.
Niektorí mladí by si celý svoj život najradšej stiahli z webovej stránky.
Mýliť sa vo svoj prospech je ľudské.
Pätolizači nelížu Achillove päty.
Ako chytiť plešatú príležitosť za pačesy?
Na čistom príjme málokoho zaujíma jeho čistota.
Nebuďme hluchí k odpočúvaniu.
Onedlho budeme mať viac notebookov ako bukov.
Ceny rastú aj v čase vegetačného pokoja.
Politikovi, ktorý stratí tvár, plastický chirurg nepomôže.
Na zdravie pijeme, kým oň neprídeme.
Lož má krátke nohy, ale vysoko rúbe.
Človek by si mal stáť za slovom, aj keď sa uvoľní miesto na sedenie.
Nestratí sa, kto má všetkých päť protekcií pohromade.
Hlavolamom sa môže stať aj hlava štátu.
Prezidenti prichádzajú a odchádzajú, dezilúzie ostávajú.
Súdy sú zavalené kauzami – a niektorí sudcovia úplatkami.
Z našich starobných dôchodkov by aj mladík zostarol.
Mlčanie umlčaných je výkrikom.
Sociálne istoty sa už podarilo nahradiť asociálnymi.
Mladým sa nechce robiť. Dokonca ani deti.
Snob chodí len na také dovolenky, ktoré si nemôže dovoliť.
Najčastejším dôsledkom morskej choroby je prázdna peňaženka.
Božie mlyny melú pomaly, tie vytunelované nemelú vôbec.
Mnohí si stoja za slovom len preto, že im nikto neuvoľní miesto na sedenie.
Najviac patogénnych zón je v štátnom rozpočte.
Kto si nezarobí ani na slanú vodu, môže sa kúpať len v mori problémov.
Aj naši dôchodcovia si užívajú. Chudobu.
Politici už toho pohnojili viac ako záhradkári.
Niekoho múza kopne, inému dá zaucho.
Nielen archeológovia vykopávajú vojnové sekery.
Niektorí ľudia by si mali srdce vylievať len do čističky odpadových vôd.
Z úplatkov sa dá žiť kráľovsky aj bez monarchie.
Keď netečie ropa, tečú nervy.
Mlčať – zlato, umlčať – platina.
Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ nemám ohybnú chrbticu.
Nepredbiehajme dobu za značkou Zákaz predbiehania.
Často dochádza k emancipácii iba preto, že niektorí muži sú baby.
Trafil klinec po prste.
Úplatok je vecný argument.
Svine na politickej scéne prasací mor neohrozuje.
Z minimálnej penzie sa dá maximálne tak živoriť.
Pred zubatou majú rešpekt aj zubári.
Vziať rozum do hrsti je vždy rozumné.
Na začiatku bolo slovo. A na konci úplatok.
Ticho, to sú myšlienky bez slov.
Existujú aj nesmrteľné myšlienky o smrti.
Chudáci nezamestnaní. Ani dovolenku nemajú.
Niektorí muži si neplnia vyživovaciu povinnosť len preto, že nevedia variť.
V niektorých dedinách už ľudí bez domova nenájdete. Len domy bez ľudí.
Za slovom si možno stáť aj len tak – na stojáka.
Najhoršie je, keď zvlčia barani.
Človek sa vracia k prírode. Žiaľ, v aute.
Človek môže byť človeku vlkom, len keď sa ostatní správajú ako ovce.
Jediný klad niektorých ľudí je, že nezavadzajú iným pri práci.
Aj diabol chce mať svätú pravdu.
Lekárne už patria do sféry verejného stravovania sa.
Najčastejšia náhla srdcová príhoda je láska.
Najviac odvahy vyžaduje stáť si za slovom do bitky.
Prvý deň nového roka si väčšina ľudí želá, aby ich prestala bolieť hlava.

Peter bol počas exitencie satiricko-humoristického Roháča jeho stálym dopisovateľom

Prvý slovenský profesionálny satiricko-humoristický časopis Roháč si pripomíname ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa

Bol prvý apríl roku 1948. Od prevratu, v ktorom oficiálne prevzal moc pracujúci ľud, sotva ubehol mesiac, keď vo vydavateľstve Práca zrealizovali nápad skupiny humoristov, výtvarníkov a karikaturistov so sklonom k vtipnému zobrazeniu života. Začal vychádzať týždenník Roháč.
Na jeho stránkach sa prezentovali nielen prosté anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko, či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo vtedy, alebo s ňou spolupracovalo mnoho kvalitných autorov, akými boli Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková – Plocháňová, Peter Petiška, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Milan Kupecký, Tomáš Janovic, Peter Gossányi, neskôr Fedor Vico, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan a mnohí ďalší.
V roku 1958 prešiel časopis pod krídla vydavateľstva Pravda a jeho náklad sa rýchlo zvýšil až na 100-tisíc kusov týždenne. Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škuliniek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč. Vo vydavateľstve Avízo sa po roku 1990 pokúšali, avšak bezúspešne pokračovať vo vydávaní tohto titulu pod názvom Nový Roháč. Šéfredaktorom bol Viktor Kubal mladší. Keď zanikol, krátky čas sa ho márne, už pod hlavičkou Extra Roháč snažil zachrániť vo svojom minivydavateľstve H+S (Humor a Satira) známy aforista Milan Kupecký, spolu s ďalšími autormi, bývalými „roháčovcami“, prispievateľmi do tohto renomovaného časopisu, ktorého jedinou chybou bola nesúca pečať bývalého komunistického Tlačového kombinátu, vydavateľstva Pravda a pod jeho zánik sa podpísala tiež ešte stále pretrvávajúca vlna tzv. demokratizácie a komercionalizácie. Vieme, že za dobrý vtip, v texte, či vo výstižnej karikatúrnej kresbe sa dá veľa skryť ale i veľa vyjadriť. Je to určitý uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Vtedajšie komunistické vedenie vnímalo Roháč ako časopis, ktorý „odhaľuje nedostatky na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, kritizuje buržoázne prežitky vo vedomí ľudí, reakčné úsilie imperialistických mocností a vedenie boja proti nim, prípadne sa v ňom pretraktovala komunálna satira. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že i napriek ich snaženiam triafať do čierneho ich príspevky boli cenzurované, avšak ak sa naskytla čo i len malá možnosť (napríklad v období roku 1968), alebo voľnejšia politická atmosféra, či demokratickejšie obdobie, Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti (!)
Dnešok však neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbala, ibaže objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda mamonu bráni takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politickému marazmu, v ktorom práve žijeme. Nie je to však problém iba printových, ale i elektronických médií. A tak nečudo, že Roháč si svoje miesto, bez politickej, inzertnej i distribučnej podpory i napriek svojej opodstatnenosti na trhu neudržal.
A ak sa zadívame vôkol seba, vo všeobecnosti zdravý vtip, liečivá satira najmä politického podfarbenia sa z našej spoločnosti doslova vytratila. Kde hľadať príčinu, vieme.
Humoristický chlebík, hoci v malých dávkach ešte existuje, nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný, pritom vieme, aký pozitívny a liečivý účinok v človeku vyvoláva v podobe endorfínu a psychologicky vie zvládnuť aj ťažšie životné situácie, ako ktorékoľvek zamrežované dvere väznice.

   Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte skvalitniť slovenský humor a satiru ako i tvorbu píšucich a kresliacich autorov! Číslo účtu: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499

Najznámejšie citáty Petra Gossányiho:

„Je ťažké chytiť osud do vlastných rúk, keď sa vám trasú ruky od alkoholu.“
„Je tu jeseň – tváre niektorých našich politikov začínajú žltnúť žlčou.“
„Ružová budúcnosť sa najlepšie sľubuje farboslepým.“
„Červená čiapočka rozpráva o svojej minulosti. Bola som čiapočka, to je pravda. Ale Červená? Nikdy!“
„Človek sa vracia k prírode. Žiaľ, v aute.“
„Keby sa hlúposti zdaňovali, patrili by sme k najbohatším štátom.“
„U niektorých ľudí sa zistí, že mali mozog, až keď dostanú mozgovú porážku.“
„Aj o nových pomeroch ešte mnohí ľudia leňošia – lenže oveľa usilovnejšie.“
„Ani v tých najjedovatejších hubách nie je toľko jedov, ako v niektorých ľuďoch.“
„Jediný klad niektorých ľudí je, že nezavadzajú iným pri práci.“
„Kedy už ľudia konečne pochopia, že za všetky nedostatky v tejto krajine môžu len a len oznamovacie prostriedky?“
„Niektorí ľudia majú čisté svedomie iba vďaka skleróze.“
„Niektorí na prvú lásku nemôžu zabudnúť len kvôli alimentom.“
„Popri mesiaci lásky by sa zišiel aj mesiac láskavosti.“
„Láska k peniazom hory daňových únikov prenáša.“
„Najčastejšia náhla srdcová príhoda je láska.“
„Niektorí chcú, aby sa trest smrti vzťahoval len na myšlienky.“
„Najviac odvahy vyžaduje stáť si za slovom do bitky.“
„Aj analfabet môže byť dobre zapísaný.“
„Aj diabol chce mať svätú pravdu.“
„Aj na svadobných cestách bývajú obchádzky.“
„Celé svoje úsilie zameral na obohatenie spoločnosti – svojich príbuzných.“
„Človek môže byť človeku vlkom, len keď sa ostatní správajú ako ovce.“
„Človeka od človeka najčastejšie oddeľuje kancelársky stôl.“
„Do politiky iba s ostrohami! Veď je to ródeo.“
„Je hnačka prejavom bohatého vnútorného ducha?“
„Keď človek nahliadne do krčmy, má dojem, že nám tam rastie mladá generácia.“
„Keď sa pod politikom trasie stolička, nejde vždy o zemetrasenie.“
„Koľko zla pochádza z interpunkcie! Človek sa jakživ nenaučí, kedy a za čím urobiť bodku.“
„Koľko zla – Koľko zla pochádza z interpunkcie! Človek sa jakživ nenaučí, kedy a za čím urobiť bodku.
„Lekárne už patria do sféry verejného stravovania sa.“
„Ľudožrútom človečina nesmrdí.“
„Mali by sme si dávať čertovsky dobrý pozor na tých, ktorí stále maľujú čerta na stenu.“
„Manželka je kuchynský robot, ktorý aj rozpráva.“
„Medzi mladými platí – čo na srdci, to na tričku.“
„Mnoho podnikov trpí ešte nadmernými zásobami – byrokratov…“
„Najčastejšie je pánom muža jeho pani.“
„Najlepšie vidia manželky do tých mužov, ktorí mávajú okná.“
„Najviac sa treba báť o osud smelých riešení.“
„Najviac šarkanov sa vypúšťa na politickej scéne.“
„Nevyviezli sme náhodou zdravý rozum, keď už musíme dovážať aj obilie?“
„Newtonovi padlo na hlavu ovocie systematickej práce.“
„Nezodpovední by sa mali zodpovedať.“
„Niekedy dokážu najviac politického kapitálu vytĺcť tĺci.“
„Niektorí ľudia nie sú schopní činov – iba výčinov.“
„Niektorí muži dosahujú na pracovisku úspechy len u žien.“
„Niektorí muži radšej ako s manželkou spia v práci.“
„Niektorí politici by občanom najradšej nariadili povinné nosenie ružových okuliarov.“
„Niektorí politici zožnú úspech len za odchod z politickej scény.“
„Odkedy bol dôverníkom ŠtB, snaží sa podkopať dôveru v každú vládu.“
„Otvorené problémy môžu vyriešiť len otvorené hlavy.“
„Po stretnutí s trhovými silami ostáva nemálo otrhaných.“
„Politický odpad je horší ako jadrový.“
„Prvý deň nového roka si väčšina ľudí želá, aby ich prestala bolieť hlava.“
„Psy sa tešia na budúcnosť. Gazdovia predpovedajú psie časy.“
„Rád pomáhal ľuďom – od peňazí.“
„Slabé argumenty sa zväčša vyjadrujú silnými slovami.“
„Sme veľmi čistotný národ, stále robíme politické čistky.“
„Sú ľudia, ktorí aj od jalovej kravy mlieka nadoja. Škoda len, že nepracujú v živočíšnej výrobe.“
„Sú sexbomby, z ktorých pri výbuchu vyletí AIDS.“
„Šťastie, že nemáme more. Ceny by nás doň mohli vytlačiť.“
„Treba nám mamonárov. Takých, ktorí zhromažďujú myšlienkové bohatstvo.“
„Útok na prírodu by sa mal posudzovať, ako útok na verejného činiteľa.“
„Utopiť sa možno aj vo víre života.“
„Verejnosť má právo vedieť celú pravdu. Nemôžem ju vyjaviť, bo ma potom zavrú.“
„Vo vedení politickej strany žili ako jedna rodina. Stále sa hádali.“
„Vo víne je pravda. Preto mnohí pijú toľko, že sa ocitnú na pravde božej.“
„Volanie prírody je už volaním o pomoc.“
„Zlé chodníčky bývajú dobre vyšliapané.“
„Život ma naučil, že človek sa nikdy nemá tak dobre, aby sa mal dobre.“

Všetci slovenskí humoristi, najmä prispievatelia do Houmorikonu a prezentovaní spolu s tebou v knihe Poslední mohykáni (kniha je k dstaniu v redakcii) Ti posielajú pozdrav a spomienku do umeleckého neba a spoločný pozdrav: Zbohom, Peter!

.