Fond na na podporu umenia (FPU)
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá by mala zabezpečovať podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá vznikla na základe zákona č. 284/2014 Z. z. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry a je nezávislý od ústredných orgánov štátnej správy, pričom jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry. Fond poskytuje finančné prostriedky najmä na tvorbu, šírenie a prezentáciu umeleckých diel; podporu medzinárodnej spolupráce; na vzdelávacie programy v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu; na štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo, či výskumne podieľajú na rozvoji umenia a kultúry. Fond poskytuje finančné prostriedky na realizáciu projektu. Lenže…Aká je skutočnosť? Branie úplatkov respektíve zamietnutie perspektívnych a najmä slovenských projektov je niekedy utópia, želanie a prešľapy i uplácanie ťažko dokázať. Presvedčili nás o tom doterajšie roky a skúsenosti u práve u takých organizácií, ktoré by mali slúžiť umelcom. Skúsenosť je často iná, napríklad taká, akú opisuje jeden z klientov FPU.
Fond na podporu alebo na šikanovanie umenia?
Z FPU sa časom stal byrokratický moloch, ktorý ľuďom pracujúcim v kultúre skôr kladie polená pod nohy, než pomáha. Tento text načítal neutálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Autor tohto príspevku je kultúrny pracovník, spisovateľ. A tu je jeho skúsenosť…Keď pred rokmi, ešte za ministra Maďariča vznikol Fond na podporu umenia ako verejnoprávna inštitúcia, vzbudilo to pozitívne reakcie a nádej, že sa financovanie kultúry prostredníctvom dotácií či štipendií sa odstrihne od ministerských úradníkov a bude viac nezávislé. Myšlienka to bola výborná, prax však ukazuje, že z FPU sa časom stal byrokratický moloch, ktorý ľuďom pracujúcim v kultúre, prípadne samotným umelcom skôr kladie polená pod nohy, než pomáha.
Každý, kto niekedy písal projekt, aby od tejto inštitúcie získal príspevok, vie, koľko administratívy je s tým spojenej. Každý, kto to robí opakovane, tiež vie, že byrokracia má v tejto inštitúcii doslova na ružiach ustlané a namiesto jej postupného znižovania je trend presne opačný. A aj keď sa už cez všetko to papierovanie prehryziete, keď splníte podmienky a odborná komisia vám peniaze pridelí, a aj keď už projekt uskutočníte, vyúčtujete a myslíte si, že všetko je v poriadku, stále sa vám môže stať, že príde blesk z jasného neba. Naša skúsenosť…
Po piatich rokoch nám kontrolujú bloček za euro päťdesiat na materiálové náklady. Po piatich rokoch chcú mená ľudí, ktorí na podujatí konzumovali bagety. Po piatich rokoch si vyžiadali menný zoznam ľudí cestujúcich v autobuse. Po piatich rokoch chcú od nás päť odborných posudkov na podujatie, ktoré sme organizovali. Aj s takýmito ponosami sa autor textu stretol v posledných dňoch. Banality? Poďme ďalej. Píše mi kamarát, spevák známej kapely: „Za jedno chýbajúce slovíčko nám hrozí, že budeme musieť zaplatiť pätnásťtisíc eur.“ A ďalší organizátor kultúrneho života v jednom krajskom meste na východnom Slovensku, sa mi rovno pochválil, že raz už musel len o niečo nižšiu sumu vracať. Dôvod? Podujatie sa neuskutočnilo na ulici A, ako stálo v projekte, ale na ulici B. Nemenujem ich, aby som im neurobil medvediu službu. Lebo u nás je to ešte stále tak, že ak niečo kritizujete, dostávate sa do pozície triedneho nepriateľa.
Iste. Fond na podporu umenia pracuje s verejnými zdrojmi, má teda právo kontrolovať ich použitie. V podmienkach fondu je dokonca napísané, že to môže urobiť kedykoľvek. Robíte podujatie s podporou FPU? Čakajte, že sa vám po rokoch ozve úradníček a bude od vás pýtať veci, nad ktorými sa vám rozum zastaví. Je toto dobrý úmysel? Koná úradníček tak, aby nielen chránil verejné zdroje, ale robil aj to, čo má jeho zamestnávateľ v názve, totiž podporoval umenie? Vážne o tom pochybujem.
Kašleme na to, už od nich nikdy nič pýtať nebudeme, hovorí mi známa. Vo svojej malej dedine pred rokmi pripravili folklórny festival. Obecné rozpočty sú napäté, preto aj tisícpäťsto eur, ktorými FPU ich podujatie zadotoval, boli pre nich vítanou pomocou. Teraz budú možno väčšinu z týchto peňazí musieť vrátiť späť. Lebo úradníček si zrazu zmyslel, že potrebuje tých vyššie spomínaných päť odborných posudkov.
Naozaj to chceme takto? Naozaj chceme odradiť všetkých, ktorí chcú dnes tvoriť živú kultúru? Alebo je to dokonca zámer? Či dokonca škodoradostná sadistická krutosť úradníčka, ktorému robí dobre robiť zle? Ostanú nakoniec prijímateľmi len tí, ktorí v tom takpovediac vedia chodiť? Tí, ktorých voláme vyciciavači?
Od 1. júla bude mať fond nového riaditeľa. Má byť ním jeho zástupca, nejaký Špoták. Dozvedel som sa od viacerých, že to je ešte väčšie hovädo, ako bol ten doterajší riaditeľ. Zmení sa však niečo, keď vyšiel z vnútra tejto inštitúcie? Zmení sa niečo, keď ešte aj podmienky v konkurze sú nastavené tak, že človek, či kolektív zvonka, konkrétne z vidieka – mimo Bratislavy, prakticky nemá šancu dostať nejakú finančnú podporu, grant?
Fond na podporu umenia je financovaný z našich daní. Je načase sa mu poriadne pozrieť na zúbky.
Miloslav Janáč
