Na úvod aktuálne slová slovenského humoristu a publicistu Milana Kupeckého:
Sme za odlúčenie rozhlasu od televízie a zrušenie terajšieho Fond na podporu umenia (FPU) a za pridelenie FPU k ministerstvu kultúry, kam patrí, ako bolo predtým…Súčasne podporujeme aktivity súčasnej slovenskej ministerky kultúry SR pani Šimkovičovej! (slovenskí humoristi)
Početna strana / aforizam / aforizmi / aphorism / aphorisms / Časopis Šipak / Danica Vrbova / humor / Milan Kupecki / Milan Kupecky / satira / Šipak / sipak.rs / AFORIZMI MILANA KUPECKOG
AFORIZMI MILANA KUPECKOG
ШИПАК 09:51
Sportski i politički aforizmi Milana Kupeckog
Zviera sa od politika líši tým, že nerozpráva hlúposti.
Životinja se od političara razlikuje po tome što ne priča gluposti.
Boli by sme najvzdelanejší národ, keby každý, kto mudruje, bol mudrcom.
Bili bismo najobrazovaniji narod da je svako ko mudruje mudrac.
Utápať sa možno aj vo svojej plytkosti. Dokazujú to takmer všetky politické diskusie.
Moguće je utopiti se u sopstvenoj plitkoumnosti. Gotovo sve političke diskusije to dokazuju.
Najviac múdrych je vždy až po svadbe, futbalovom výsledku a po voľbách.
Najviše pametnih se nađe tek posle venčanja, fudbalskog rezultata i posle izbora.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.
Transplantacija mozga je moguća, za razliku od transplantacije uma.
Bol skrytou rezervou. Ťažko ho bolo na ihrisku nájsť.
Bio je skrivena rezerva. Bilo ga je teško naći na terenu.
Bol to skúsený futbalista. Vedel komu nastaviť nohu, komu dlaň.
Bio je iskusan fudbaler. Znao je kome da podmetne nogu, a kome dlan.
Futbal by bol hrou, keby neexistovali peniaze.
Da novac ne postoji, fudbal bi bio igra.
Jediná vec, ktorá na večer zažiarila na futbalovom ihrisku bolo umelé osvetlenie.
Jedino što je sinoć zasijalo na fudbalskom terenu je veštačko osvetljenje.
Niektorí hráči pod pojmom – stále meniť miesta – rozumejú vandrovať z klubu do klubu.
Neki igrači pojam „stalno menjati mesta“ tumače „lutati iz kluba u klub“.
Prevod (preklad): Danica Vrbová
—————————————————————————————-
Korupcia, protekcia, úplatky, dary…
Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Čas je najlepší lekár, a pritom neberie úplatky.
S poctivosťou najďalej zájdeš. Ak náhodou nezablúdiš.
Nebral by som úplatky. Ale čo keď ich musím dávať.
Mnohí si stále pletú uplatnenie s úplatkárstvom.
Na každého raz príde! Ak sa poctivo postaví do radu.
Boj proti úplatkom stojí veľa peňazí.
Neprijal pomocnú ruku. Bola prázdna.
Kto skôr dáva, je skôr uprednostnený.
Nemohol vziať rozum do hrsti. Mal v nej úplatok.
Nemali by aj úplatky podliehať zdaneniu?
Žiť bez protekcie, na to treba veľkú známosť!
Tým, čo nemajú známosti, zostáva ešte nádej.
Ak vás aj nikto nepozná, fľaša koňaku je hneď každému povedomá.
Milan Kupecký
——————————————————————————————
Dôležitá informácia !
Podporte inzerciou, alebo ľubovoľnou finančnou čiastkou slovenský humor a satiru…Ani v tomto roku sme neuspeli so žiadosťou o grant, reagujúc tak na oficiálnu VÝZVU Fondu na podporu umenia (FPU). Je to doslova nutné na chod HUMORIKONU! Podobné ako v prípade Literárneho týždenníka, na ktorého vydanie sa skladajú a prispievajú dobrovoľne jeho autori, sympatizanti
i čitatelia. V opačnom prípade je pravidelné zostavovanie slovenského Humorikonu vážne ohrozené…
Účet Občianskeho združenia slovenských satiricko – humoristických novín – HUMORIKON je: IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Slovenský humorista ALEXANDER SCHOLZ publikuje v Romboide a Literárnom týždenníku, kde je pravidelným prispievateľom nielen humoristickej strany LITERÁRIUM, ale i na strane poézie! Publikuje aj v našom internetovom časopise Humorikon.
Vydal knihu aforizmov, epigramov a sentencií „Obliekla sa holá veta (2021)“ a zbierku poviedok „Striedanie životných období (2023)“. No nie sú to jeho jediné literárne počiny!
V celoslovenských literárnych súťažiach (próza) získal viacero významných ocení. Svoju literárnu tvorbu tiež prezentuje v literárnych programoch organizovaných v Slovenskom dome v Prahe.
Vydavateľstvo TRIO Publishing v roku 2021 humoristovi Alexandrovi Scholzovi vydalo knihu s názvom Obliekla sa holá veta. Je to výber aforizmov, fórizmov, epigramov i sentencií. Z recenzií i ohlasov čitateľov, čo si knihu prečítali možno vydedukovať, že jej obsah nielen pobaví. ale vedie i k zamysleniu. Alexander Scholz získal v celoslovenských literárnych súťažiach (próza) viacero významných ocení ako sú Villa Zerna (2019) Horné Srnie, Dúhová lampa (2017, 2018) Žilina, Tak píšem ja (2018, 2013) Žiar nad Hronom, Literárny Zvolen (2017), Literárny salón (2015) Trnava, Krídla Ivana Laučíka (2015) Liptovský Mikuláš, Petržalské súzvuky F. Urbánka (2015) Bratislava, Literárny Boom (2014) Dubnica nad Váhom. V pardubickom literárnom časopise Partonyma publikoval poviedku V zajetí (2017) a v časopise Spolku slovenských spisovateľov poviedku Stretnutie (2019). V Literárnom týždenníku, ako sme už spomenuli je pravidelným prispievateľom aforizmov v časti LITERÁRIUM. V časopise Romboid mu vyšli dve poviedky: Impresário a Na brehu jazera (2020). Svoju poviedkovú tvorbu predstavuje v zborníkoch literárneho klubu Litera2 v Banskej Bystrici. V literárnych programoch organizovaných v Slovenskom dome v Prahe sa prezentuje svojou aforistickou a poviedkovou tvorbou. Ak máte o knižku záujem, môžete si ju objednať na info@triopublishing.sk.
Dnes prinášame zopár príspevkov z bohatej tvorby autora:
Na margo…
OBYČAJNÉ SLOVÁ
Také obyčajné slová, poviete si, a ako ma chytili za srdce. Môžu znamenať viac ako všetky ostatné. Dokonca sa oplatí kvôli ním aj niečo urobiť. Znejú tak obyčajne, no vedia nám veľa povedať. Nepotrebujú svetskú slávu, vyvýšený piedestál. Pochádzajú z jednoduchosti myšlienky, bez postranných úmyslov.
Mnohokrát pátrame po výnimočných slovách, s ktorými chceme na seba upútať pozornosť. Možno sa vám to aj podarí. A viete prečo? Lebo sa všetci zo slušnosti tvária, že nám naozaj rozumejú. Zo života nám tak uniká jednoduchá úprimnosť, v ktorej je ukrytá krása myšlienky.
Obyčajné slová sa občas dajú aj zneužiť. Tie rodičia ľahko odhalia pri prvých prehreškoch ich malých potomkov. Profesionálna lož si zvyčajne vyžaduje kopu krasopisných, kvetnatých slov, aby sa nimi dala dôkladne pozakrývať každá neúprimnosť. S jednoduchými slovami je ťažké nehovoriť pravdu. Profesionálni klamári mi to určite potvrdia. Dobre vedia, prečo sa učia naspamäť rozsiahle prejavy a príhovory. Nakoniec z nich všetko vyprchá, zostanú len slová prázdne. Časom vypĺznu ako starý kožuch po dlhšom nosení. Obyčajné slová, povedané v pravú chvíľu, zostanú v našej mysli po celý život. Preto nemôžeme zabudnúť na rodičovské varovanie: „Veď len počkaj, život ťa naučí!“ Keď nám život tie slová v dospelosti niekoľkokrát pripomenie, začneme ich opakovať zase svojim deťom. Skôr ako sa nechajú oklamať hromadou zbytočných slov. Obyčajné slová zbližujú aj pri tých najväčších nedorozumeniach. Keď rozhádaným manželom nepomôže psychologická poradňa, môže im pomôcť celkom obyčajné slovko: prepáč. Osvedčilo sa už aj slovo ďakujem.
K otvorenému listu Literárneho týždenníka adresovanému pani ministerke sa pripájajú aj slovenskí humoristi, pretože väčšina z nich – Kenda, Pavlík, Kotrha, Horecký, Majer, Bily, Scholz, Jarábková, Lechan, Švec, Javorský, Kupecký, Grešák a niekoľkí ďalší prispievajú do Literárneho týždenníka a do svojich domovských internetových novín HUMORIKON. Najhoršie, že oficiálnu žiadosť o podporu ignorovali a naďalej ignorujú „hrobári slovenskej kultúry“ zašití v komisiách Fondu na podporu umenia (FPU). Ide takto cielene k likvidácii názorovej plurality a hodnotovej rozmanitosti. Touto likvidáciou naša literatúra, vrátane humoru a satiry, a vôbec umenie i celá slovenská kultúrna verejnosť, dostala poriadny pľuvanec do tváre.
Lásky zlomky
Zamiloval sa na prvý pohľad. Na druhý dostal rozum. Na tretí zistil, že už mu to nepomôže.
O manželstve sa všetko dozviete v predmanželskej poradni. O sebe sa všetko dozviete až pri rozvodovom konaní.
Ak už dlho čakáte na pravú lásku, presvedčte sa, či stojíte v správnom zástupe.
Zamilovanosť je očný klam, spôsobený nosením ružových okuliarov.
Láska kvitne v máji, ale zalievať ju treba celý rok.
Srdce je katastrálnym územím, na ktorom láska dokáže aj hory prenášať.
Spomienky na prvé lásky sú dôkazom toho, že nestarneme, len nám pribúdajú roky.
Nie je pravda, že neexistujú ideálne manželky. Problém je v tom, že potrebujú ideálnych manželov.
Z vojny jej vypisoval len samé zamilované listy. Doma ho čakala vojna bez vypisovania zbytočných hlúpostí.
Láska sa z nás môže zblázniť, nie vždy nám dokáže vo všetkom vyhovieť.
Epigramy
Dôvernosti:
Dlaň s dlaňou sa jemne hladili,
po Nivea kréme tajne túžili.
Sľuby:
Po poľných cestách báseň blúdila.
Vraj sa stane svetová,
múza básni svätosväte sľúbila.
Pravda:
Smutná tvár v zrkadle na seba hľadela.
Pribudli ti vrásky, do očí si pravdu vravela.
Starý vietor:
Tajne dvíham sukne mladým devám.
Mám už svoje roky, na viacej už nemám.
Nota:
Nie som nota celá, len tá krátka osminová.
Nerobím si z toho ťažkú hlavu.
Veď nechýbam ani v symfónii, známej ako Osudová.
Vlajka:
Na oslavách vždy slávne plápolám.
Keď ma stiahnu na pol žrde,
smútok všetkým ľuďom privolám.
Humoreska
Lietanie
Podľa vedeckých výskumov naše sny počas nočného spánku sú informácie, ktoré si sebe posielame. Počas snívania sa nám zobrazuje korešpodencia, ktorej nie vždy celkom rozumieme. Naše telo si počas spánku potajomky vytvára iluzórne príbehy, situácie, ktoré intenzívne prežívame, bez súhlasu nášho bdelého vedomia.
Vo sne sme ako pozorovatelia vtiahnutí do deja, v ktorom je nám pridelená hlavná úloha, niekedy aj celkom nepodstatná. V našom sne dovolíme dominovať niekomu inému.
Výklad našich snov prostredníctvom nezaručených snárov nás môžu pobaviť, ale nie uspokojiť. Žijeme v 21. storočí, a tak zákonite potrebujeme vedieť o našich snoch niečo viac.
Viac ako jednu tretinu života prespíme. Aby sme sa v noci nenudili, počas spánku nás zamestnávajú snové zážitky. Postupom času na všetko zabudneme. Myslím si, že je to pre človeka nenahraditeľná škoda. Necháme si v hlave zresetovať snové príbehy, ktoré v bežnom živote už nezažijeme.
Nemôžem súhlasiť s názorom, že každý náš sen je len obyčajná fikcia. To znamená, že svojím zabúdaním ani o veľa neprídeme.
Možno je všetko úplne inak. Čo keď v snoch máme príležitosť zažiť tie najvzrušujúcejšie okamžiky nášho života.
Najväčší problém je v tom, že aj snívať treba vedieť. Dokážu to len skúsení snoví špecialisti. Vo svojom spánku dokážu realizovať svoje vedomé sny, ktoré dokážu ovládať svojimi zmyslami.
Nerád sa chválim, ale mne sa už niečo také podarilo.
Často sa mi sníva, že som sa naučil lietať. Len tak – bez krídiel. Vlastnými silami, bez akékoľvek pohonu, dokážem sa vznášať nad zemským povrchom ako nebeský vták. Vidím pod sebou lesy, polia, kľukaté potoky, malé domčeky. Aj našu záhradnú chatku som z tej výšky už uvidel. Zistil som, že je najvyšší čas pokosiť trávu. Vo sne reagujem na pocity, aké som predtým ešte v živote nezažil. Vždy som na seba hrdý. Premýšľam, prečo sa už takéto nádherné lietanie nepodarilo aj niekomu inému. Odkiaľ som dostal tú prednosť vzlietnuť do oblakov ako prvý?
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Postupne vo sne prekonávam aj tie najväčšie nadzemné výšky. Konečne môžem vo svojom živote dosiahnuť niečo nezvyčajné. Svojou jedinečnosťou som sa vymanil z radov obyčajných pozemšťanov. Teší ma, čo všetko už vo vzduchu dokážem.
Musím sa priznať, v mojom bežnom živote mávam z výšok poriadny strach. Nevyleziem ani na čerešňu. Strachopudne sa mi krúti hlava.
Len v mojich snových zážitkoch je všetko iné. Od istého dňa, vlastne noci, sa lietanie pre mňa stalo novým zmyslom života.
Neopakovateľné pocity z lietania ma stále viac a viac nútia, aby som to skúšal znovu a znovu. Chodím spávať už večer o ôsmej, aby som si čo najviac zalietal. Zakaždým sa mi to podarí. Rozbehnem sa dole kopcom, a v určitom okamihu, keď už mám potrebnú rýchlosť, odovzdane sa položím na vzduchovú hladinu, a už len letím a letím… .
Je to niečo podobné ako lyžiar na veľkom mostíku, ale bez lyží. Ruky držím vedľa seba ako šíp s roztvorenými dlaňami. Vždy uverím, že pre človeka je všetko možné. Len treba chcieť, poučiť sa z bájnych chýb akého si Ikarosa, a život môže ísť ďalej.
Nestačí len jeden život, potrebné sú k tomu celé generácie životov Niekto schopnejší na to príde ako prvý, a tí druhí to potom za ním len opakujú.
Ja mám tú prednosť, prežívať to vytúžené prvenstvo. Pri lietaní dokážem aj meniť smer letu. Ľavú alebo pravú ruku nasmerujem správnym smerom, a letím tam, kde som si práve zaumienil.
Je to nádherný pocit, tak rád by som sa o moje zážitky z lietania s niekym podelil. S niekym, kto mi na vlastné oči dosvedčí, že sa vznášam, že naozaj lietam.
Skúšam zlietnuť aj trochu nižšie, ale ani za našimi humnami som zatiaľ ešte nikoho neobjavil. Nevidím svojich kamarátov, ktorých by som všetkých rád pozval na veľké pivo. Neviem, kde sú všetci? Kde sa predo mnou schovávajú? Možno sa už aj oni naučili lietať. Možno sú už niekde na dovolenke pri Čiernom mori.
Pri vyšších polohách mi je trochu zima. Bojím sa, že mi nafúka do uší. V detstve ma často trápili zápaly stredného ucha.
Nikdy som nepočítal s tým, že raz budem na pravé poludnie lietať. Dávam si pozor, aby som sa oslepený slnečnými lúčmi niekde nezamotal medzi natiahnuté drôty elektrického vedenia. Moje orienta- čné schopnosti nie sú práve tie, s ktorými by som sa mohol s istotou pochváliť.
Skúsil som vyletieť aj vyššie a ešte vyššie, bližšie k slnku. Potom zase nižšie, pre prípad, že na zemi predsa len niekoho objavím.
Pri plachtení vo vzduchu som vždy sám. Slnko zapadne za obzor, a mne nemá kto dosvedčiť, že viem lietať. Krúžim z jednej doliny do druhej. Nikde ani človiečika. Len občas vyplaším nejaké tie lesné, prípadne domáce zviera.
Ani sa im nečudujem, že sú také vyplašené. Vidieť lietajúceho človeka, to predsa odporuje všetkým pravidlám evolučného vývoja živočíšnych druhov. Cicavec, a lieta…?
Potreboval som sa pri lietaní zvečniť. Urobiť si vlastné lietajúce selfíčko. Ale to je vo vzduchu, pri lietaní, veľmi komplikované. Musíte dávať pozor na vzdušné víry a bočný vietor, nezabudnúť, že lietate.
Budem potrebovať dôkazy. Možno som sa za záhadných, tajuplných okolností ocitol v nejakom inom svete, v nejakých iných, neznámych dimenziách. Kde je všetko iné ako v našom trojrozmernom svete. Možno aj čas tam celkom inak funguje.
Vo sne ma tiež prepadla myšlienka, že keď sa počas môjho lietania predsa len niekto podo mnou objaví, nejakí zvedaví pozorovatelia, všetci mi budú závidieť moje mimoriadne schopnosti.
Určite prídem aj o tých najvernejších priateľov. Niektorí si budú myslieť, že som sa na staré kolená zbláznil. Iní si pomyslia, že som mimozemšťan: Na pivo nechodí pešo, ale lieta tou najkratšou vzdušnou cestou.
Vo sne sa vždy bojím toho najhoršieho, čo keď sa mi všetko len sníva, ráno sa zase prebudím do krutej reality, v ktorej nie je možné uveriť ani tým najsenzačnejším snom.
Politika je pánske huncúctvo
Politika je vraj panské huncútstvo, ale veľa srandy s ňou nezažijeme.
Do vtedy sa miešal do politiky, až prestal rozumieť aj sám sebe.
Stranícke záujmy sa delia na prvoradé, druhoradé, a tie, ktoré slúžia iba politikom.
Kedysi dvorný šašo vedel hovoriť pravdu. Dnes je viacej šašov ako hodnovernej pravdy.
Vojnoví štváči rozumejú politike len so vztýčenou zbraňou.
Čestné prehlásenie slúži k tomu, aby sme mohli zasvätene podvádzať.
Keď víťazí zdravý rozum, aj politika musí ustúpiť.
Pri prezliekaní kabátov získal zručnosť skúseného politika.
Najskôr si budoval stranícku kariéru, potom honosné budovy pre vlastnú potrebu.
Niekto je bohatý preto, aby mohol byť politikom. Niekto je politikom, aby mohol zbohatnúť.
Blýskalo sa na lepšie časy, ale z volebných sľubov nezapršalo.
Keď už nikomu neveríme, aspoň nás nemá kto sklamať.
Skúšal som na bicykli prekročiť svoj tieň, skončil som v priekope vedľa cesty.
Nenechám si hovoriť do života, múdrejší už asi nebudem.
Nie sme živí iba chlebom, ja si radšej kupujem rožky.
Večer som šiel skoro spať, ale ráno zase nebolo múdrejšie od večera.
Pichol do osieho hniezda, zabudol, že má sladký život.
Vyšiel na prechádzku do lesa. Musel sa vrátiť, niekto ho už vyrúbal.
Presne vedel, čo má povedať, len ho nemal kto počúvať.
Hlboká studňa tárala hlúposti, chcela byť studnicou múdrosti
Zbytočne túžime po niečom, čo potom nevieme zažiť.
Teším sa z maličkostí, ale nie som malicherný.
Keď nám chýba kreatívnosť, žijeme len zo zvyku.
Moc ponúka príležitosti, ktoré nie všetci dokážeme zvládnuť.
Keď sa topíme v problémoch, vždy sa nájde voda, čo nás drží nad vodou.
V objatí na rozlúčku zistil, že už nie sú si úplne blízki.
Hľadáte príčinu svojej nespavosti? Možno leží hneď vedľa vás.
Uznanie vlastných chýb je prvým krokom k ich náprave.
Neradno hrať s osudom šachovú partiu, dopredu už pozná všetky naše ťahy.
Prosím vás, neberte ma vážne, veď ja neverím už ani sám sebe!
S príchodom jari sa v nás prebúdzajú nové vášne, škoda že sú premenlivé ako to aprílové počasie.
Vždy, keď sa u nich schyľovalo k búrke, sľuboval jej aj modré z neba.
Humoreska
Medzi štyrmi očami
Rex, k nohe…! Počuješ ma…?! Čo je to dnes s tebou? Neposlúchaš svojho pána…? Ja viem, dnes som sa domov vrátil neskoro… Čakal si ma…? Čo…? Nič nehovoríš… Nie, na pive som nebol… Nebuď taký smutný Rex… Musíš si nájsť dáku kamarátku. Tá sučka od susedov sa ti nepáči…? Nesmieš na ňu toľko vrčať. Je to dáma… aj jej panička. Ale ani ty nie si hocijaký pes. Musíš jej dať jednoznačne najavo, že pochádzaš z čistokrvného plemena. Nie som za nejaké rasové predsudky, ale nemáš sa začo hanbiť. Ani za svojho pána, rozumieš? Alebo si myslíš niečo iné…? Zase nič nehovoríš… Nezostáva ti nič iné, len so mnou súhlasiť. Že sa mi občas podarí prísť domov aj po polnoci? No a čo…? Upratuješ po mne…? Neupratuješ. Akoby si ma nepoznal. Občas sa musím aj odviazať. To by si, ako pes, mohol pochopiť. Ani teba nebaví stále po tom istom dvore behať.
Raz ťa k tej susede zavediem. Panička je trochu odmietavá, ale svojej sučke možno dopraje trochu viacej radosti. Nie, ja som si s ňou ešte nič nezačal. Čo sa tak na mňa pozeráš? Myslel som na paničku… Keby si bol kamarát, Rexi, mohli by sme mať u susedov spoločné záujmy. Začneš ako prvý… Nemysli si, nie som skúsenejší. Ja sa len tak tvárim. Viacej zožeriem ako ty, ale to ešte neznamená, že mi sadne na lep každá druhá ženská. Vieš o tom, že my dvaja sme už vlastne starí mládenci? Máš už päť rokov, čo v ľudskom počítaní znamená 5 x 7 = 35 rokov. Život ti uletí ani nevieš ako. Už si vyrástol z malého šteňaťa. Nekrúť stále s tým chvostom, už si dospelý pes.
Vieš čo Rex? zajtra pôjdeme spolu na prechádzku – len tak, našou novou ulicou. Zaujímajú ťa cudzie pachy. Občas zodvihneš zadnú, cvrkneš si… Len, prosím ťa, nie pred ňou. Dáma je dáma, na to si musíš zvyknúť. Tým, že jej budeš obcikávať plot, si ju nezískaš. Kvety prinesiem ja, ale tak ďaleko ešte nie sme. Všetko chce svoj čas. Ony sa všetky na začiatku tvária ako nedobytné. Musíme zvoliť správnu taktiku. Začneš na tú svoju vyvolenú brechať, a ja sa budem tváriť, že ťa nemôžem udržať na obojku… Nechcem ťa strašiť, ale u teba predovšetkým prevládnu sexuálne pudy… Tak sa na to priprav. Tak to už v prírode chodí.
My ľudia to máme trochu komplikovanejšie. Samci musia svojim samičkám skladať básničky, prípadne niečo zabrnkať pod balkónom… Vieš, že nemám doma gitaru? Videl si ma už niekedy na niečom hrať? Nevidel. Stále mám na krku len teba. Preto som teraz starým mládencom. Spolu s tebou… Aj keď v tvojom prípade nie som si celkom istý. Možno si to len naivne myslím, že nevieš, čo pre teba znamená druhé pohlavie. Nekrúť tým chvostom, v dnešnej dobe sa už ani vlastnému psovi nedá veriť…! Ani tebe…Už musíme ísť spať. Už je veľa hodín. Platí ako sme sa dohodli. Zajtra ideme na prvé spoločné rande.“
Druhý deň večer:
Prosím ťa, čo to malo znamenať? Na niečom sme sa predsa včera dohodli. Robil si všetko naopak. Celý čas si sa zaujímal len o okoloidúcich psov. Sučku od susedov si si ani len nevšimol. Čo je to s tebou? Nie si ty náhodou chybne orientovaný…? No, mám to ja doma za psa… Aby si vedel, pôjdeme k zverolekárovi. Proti besnote si už zaočkovaný – potrebuješ sexuológa. Kupujem ti tie najdrahšie granule, a ty takto…? Zalez do búdy! Aportovať nemu- síš. Nechcem ťa…! Počul si?!“
Tretí deň večer:
Musím sa ti Rex ospravedlniť. Zverolekár sa priklonil na tvoju stranu. Vraj ťa nemám zbytočne dráždiť. Vraj ti nemám vyberať partnerky podľa vlastných predstáv. Údajne si poradíš aj celkom sám. Prepáč, ja som to nevedel. Niečo hovoril aj o nejakom há-rá-ní…, ale tomu som už vôbec nerozumel.
Na mňa to už prišlo aj bez rád odborníkov. Už som to nevydržal. Dnes som oslovil našu susedu… Musím sa ti priznať… Dala mi košom. Nemala pre mňa čas. Panička chcela vedieť, či sa náhodou niekde neponáhľam. Vraj ju má večer niekto prezvoniť… Určite nejaký princ so zlatou hviezdou na čele.
Skúsil som ešte ten vtip o starej vrane… Ani len nemrkla okom. Inak povedané, Rex, dala mi košom – suchopára! Vraj nie som jej typ… Všetko má dopredu premyslené. Vraj musím vedieť aj to, že ona nič nenecháva na náhodu – krava. Prepáč, tak sa o nežnom pokolení nemá hovoriť. Vraj jej v živote ešte nič neušlo… Len aby…
Tebe je sveta žiť, Rexi. Zavrtíš chvostom… a hneď máš všetko vyhrané. Poď ku mne… Netvár sa, akoby ti bolo zase do plaču. Trápi ťa, že si tvoj pán nevie nájsť poriadnu ženskú? Nebuď citlivka. Všetko raz prebolí. Prosím ťa, nejaká Flora… Nie je jediná na tomto svete. Vieš čo? už na to nemysli… Krútila zadkom, ale ja som pre ňu nebol vhodný partner – paničke navoňanej. Vieš si predstaviť tú drzosť? Vraj, či sa niekde neponáhľam…
Len tak medzi nami, Rex, ani tá jej sučka nie je žiadna výhra. Nemáš čo banovať. Už som videl aj krajšie sučky. Nekrúť stále s tým chvostom. Mal si už s ňou niečo? Mal alebo nemal!? Vieš dobre, že to musím vedieť ako prvý. Musíš mi veriť, nechcem ti zle. Počul si…!? Vieš, čo sa píše v múdrych knihách? Pes je najlepší priateľ človeka. Žiadna výnimka neplatí. Takže: zuby umyť, vyvenčiť, pomodliť a spať – najlepší priateľ. Nesmieš ma sklamať. Máš to zapísané v génoch, rozumieš? V génoch…, nevzdelanec… Zajtra sa ešte o tom porozprávame. Len my dvaja. To si píš. Ako chlap s chlapom. Medzi štyrmi očami…Dnes prinášame niekoľko ukážok z jeho bohatej literárnej tvorby:
Humoreska
Krížne cesty
– Kam vedieš cesta, prichádzaš sprava, mám ti dať prednosť? – Ďakujem, neponáhľam sa, ja som cesta, ktorá neženie ľudí bezhlavo za svojím cieľom.
– Ako to vieš, aký majú ľudia cieľ, čo chcú vo svojom živote dosiahnuť? – Som vševediaca, vidím až do ich srdca. Majú ma radi. Na mojej ceste sa ľudia nepredbiehajú. Dávajú prednosť všetkému, čo môže potešiť aj tých druhých. Nemajú žiadne dlžoby, všetko dobré majú na rozdávanie.
– Zvláštna si ty cesta, až neskutočná. U mňa platia úplne iné pravidlá. Kto skôr príde, ten skôr melie. Kto má hrošiu kožu a ostré lakte nenechá si ujsť žiadnu príležitosť. Len nekompromisnému šťastie praje, inak svoj cieľ nedosiahne. Práve preto sa križujeme. Ľudia na krížnych cestách sa rozchádzajú na ich vlastnú škodu, nikdy sa nezblížia. Nedosiahnu to, čo v živote najviac potrebujú.
– Predovšetkým potrebujú ľudí, ktorí idú odvážne za svojím cieľom, v súlade s novou dobou, s novými požiadavkami na život, inak by ľudia ešte stále žili v podmienkach stredoveku, bez ústredného kúrenia, bez internetu. Vďaka vedecko-technickému progresu má človek možnosť lietať aj do vesmíru. To je tá správna cesta.
– To ale nie je všetko, čo ľudia pre svoj život potrebujú. Nie len chlebom je človek živý.
– Chceš mi pripomenúť často používané frázy o všade a všetko objímajúcej láske?
– Pre niekoho len frázy, neúčinné tam, kde ich ľudia ľahkovážne znevažujú. Do vesmíru sa dostanú aj tí, ktorí chcú získať len svoje vlastné výhody. Vo svojich mocenských chúťkach chcú dosiahnuť prevahu nad ostatnými obyvateľmi tejto planéty. S modernou technikou, ktorú ľudstvo v stredoveku nepoznalo, vykročili na cestu, na ktorej ničia nie len lásku, ale aj tisíce ľudských životov.
– Vidím, že po tej tvojej ceste chodia predovšetkým zbožní kazatelia so zopnutými rukami na prsiach, ale predkladaním zbožných želaní sa všetko nedá vyriešiť. Realita je taká, že proti zlu, ak existuje, treba použiť jeho zbraň, to znamená, že najúčinnejšie je zase len zlo. V tom si človek nevyberie ani na krížnych cestách.
– Máš pravdu, zlo je najzákernejšie v tom, že núti druhých bojovať proti nemu jeho zbraňami. Aby sa dokázalo, že dobro, jeho najväčší nepriateľ, je v tomto súboji bezmocné.
– Nad nevyriešenou otázkou večného boja dobra a zla už preleteli mnohé stáročia a tisícročia ľudskej existencie. Myslíš si, že existuje nejaké konečné, prijateľné riešenie?
– Myslím, že sme sa dostali v našom rozhovore na úroveň filozofického uvažovania, až do konfliktu rôznych názorov na zmysel ľudského života.
– Bol tu jeden výnimočný človek na zemi, ktorý na začiatku nášho letopočtu svojou „prehrou“ ľuďom ukázal, že zlo nedokáže ani smrťou spravodlivého dobro navždy umlčať.
– Viem koho asi máš na mysli. Ale to je už dávno za nami. Na takéto príklady sa ľahko zabúda. Svet má teraz iné starosti, nové potreby.
– Nové potreby…? V živote človeka, existujú potreby, ktoré sú stále, nemenné, doslova existenčné, nezávislé od doby, v ktorej práve človek žije. Predovšetkým je to právo na pokojný a zmysluplný život a záruka žiť ho.
– Dobrá myšlienka, ale obávam sa, že takéto právo a záruku v dnešnom svete nikto nedokáže spoľahlivo zabezpečiť.
– Na tej mojej ceste existuje mnoho možnosti, ako sa dá prispieť k tomu lepšiemu, nie zlému, v živote človeka. Chce to len trochu viac ochoty a dobrej vôle.
– Cesta moja zlatá, už ti k tvojmu želaniu chýba len záverečné AMEN. Žiaľ, musíme sa rozísť, po tej mojej ceste kráča aj mnoho iných ľudí, tých, ktorí sú v dnešnom expanznom svete zaneprázdnení inými, „potrebnejšími“, záujmami – s úplne inými cieľmi.
Alexander Scholz
Vďaka Milanovi Kupeckému tu máme už celkom peknú a bohatú galériu humoru a satiry.